Preskočiť na hlavný obsah

Hŕba novoročných kecov (+mesačná chvastačka)

Fuuu! A je to tu. 31.december. Ešte 6 hodín a privítame nový rok... Asi znovu použijem svoju otrepanú frázu - a síce ten čas neskutočne rýchlo letí. Ako by to bolo včera, keď som si "šteloval" na krku kravatu a privítal nový školský rok... A akoby to bolo predvčerom, keď som sa znovu vracal po zimných prázdninách do školy. Trepem, čo sa týka školy bol ten rok neskutočne dlhý (najmä posledný mesiac a všetky tie.. nemenované predmety). Ale vo všeobecnosti to ušlo ako voda a ani sme si viacerí neuvedomili a sme o rok starší a... možno aj sprostejší. :D  Zatiaľ to veru ako Mesačná chvastačka nevyzerá, no tentokrát chcem do jedného článku zhrnúť viaceré veci. Nielen tie mizivé decembrové prírastky (ktorým som sa však potešil, pretože som opäť raz nemusel riešiť večné dilemáá s priestorovým riešením mojej knižnice), ale aj také zhrnutie a pohľad na rok 2013. Na viacerých blogoch ste mohli vidieť všelijaké oceňovanie knižiek a rebríčky a po nikom nechcem opakovať, no na druhej strane by mi bolo ľúto nespomenúť aspoň 3 knihy, ktoré mi rok 2013 urobili krajším... 
Štvornohý kamoš
Taakže... 2013. Bol to rok veľkých zmien - veľa som sa naučil, viacerých ľudí som spoznal, poučil som sa na vlastných chybách a bla bla... Keď tu teraz vidím to moje pobehujúce štvornohé stvorenie, ktoré mi robí aj smutné dni krajšími, napadá mi, že aj ona ku nám prišla práve tento rok - keď sme si ju s rodičmi adoptovali z útulku. A keď už o nej hovorím, pripájam aj fotku. (Obyčajne nie je taká, iba občas sa hrá na šišnutú... Však viete.) A mimochodom, tiež sa volá Judy. :D (Tá baba ma v komentoch zabije, už to vidím... :D)

Niečo ako ocenenia
No... a späť ku tým knihám, pretože sa im stále nejako vyhýbam. Musel som si otvoriť goodreads, lebo moja pamäť má veľmi obmedzené hranice a občas mám pocit, že čím viac sa do toho karfiolu snažím narvať, tým menej si toho pamätám... Goodreads mi pripomenul, že nielen Iba jeden deň bol taký výnimočný. Pripomenul mi, že ešte na začiatku roku som bol očarený finále mojej srdcovky Across the Universe (Fúfa, o tom som už dávno nerozprával, to sa musí priznať.) - Milion sluncí. A naozaj, bola to jedna výnimočná kniha, z ktorej som bol mimo ešte pekne dlho, takže si určite zaslúži miesto v tomto článku a la hybrid. :) Btw, díki Kubulíni, že ste to zachránili aj pre nás - Slovákov -, keď to už s našim prekladom nevyšlo. Hm... a do tretice? Je to ťažké a gr mi to ešte sťažil - na svet prišli Greenovky, Fifty Shades (z ktorého som bol tiež pekne mimo - ak si na to niekto ešte pamätá.... wtf. :D), stráášne veľmi sa mi páčila Krásna katastrofa, no keď už hovoríme o knihách z tohto roku, vyberám si Putovanie večnou nocou. Možno ani nebolo také úžasné, ale pamätám si, že odkedy som ráno otvoril oči (vďaka neutíchajúcemu zvončeku, ktorý hlásil poštu) a otvoril si krabičku s knižkou, nepustil som z tej modrej obálky oči. A vydržalo mi to až do večera, kedy som sa prebojoval až na samý koniec. Neviem, ako to Veronica Rossi robí, ale jej knihy sú fakt džínialne. Takže toľko k mojim oceneniam (aj keď desiatky ďalších by si ich zaslúžili tiež).
Mesačná chvastačka
Usporadúva naša - ako sme ju familiárne
nazvali - Džuditka :D (hádam sa
nenahneváš - keď sú už tie Vánoce)
No a konečne prichádza čas aj na decembrové chvastanie, ktoré tento mesiac nie je také objemné, no už teraz sa teším na január, ktorý (podľa všetkého) opäť prinesie epické kúsky. Teda aspoň ten môj, pretože sa plánujem pustiť do viacerých noviniek. V decembri sa mi podarilo uloviť Nádherné tvory, ktoré práve čítam, no nejako sa ku nim neviem donútiť. Poznáte ten pocit, keď je možno kniha dobrá, no celkový dojem si u vás nezískala? Aspoň ja som v nej nenašiel nič, čo by ma prinútilo čítať a čítať a neísť radšej k notebooku k Once upon a time. 

Je tam napísané že:
"Medovina" :D
A druhou boli Črepiny duší ako darček z ALBATROSMEDIA, ktoré som zatiaľ odložil na horšie časy. A keď už spomínam Albatros, musím sa s niečim pochváliť. Jeden decembrový deň som si na stole našiel veľkú krabicu s nápisom Fragile... a niečo v zmysle, že s tým treba zaobchádzať opatrne. Krabica čochvíľa roztrhaná a darček otvorený. Vidieť ho môžete na fotke. Vďaka vám mi uuurčite v zime nebude zima. :D :D :D /Haha, opäť to nemyslím vážne. Či? :D/ Zároveň ďakujem Albatrosu a všetkým ostatným za skvelé spolupráce, ale o tom som sa rozkecával už minule, tak sa nejdem opakovať. Ak sa pýtate, či mi Ježiško priniesol nejaké knižky, tak nie. Môj mal tento rok na starosti kopec iných vecí... :)

Hm, a bolo by na mieste poďakovať aj vám - čitateľom - že ste to so mnou ďalší rok vydržali. Keď sa pozerám na tie dlhokánske odseky, tak sám nad sebou gúľam očami, pretože je to asi prvýkrát, čo som sa takto rozkecal a hádam sa nájde aspoň niekto, kto v čítaní dôjde až sem. Taaak vám teda prajem šťastný nový rok, plný všetkého, čo si budete priať. Hlavne ostaňte šťastní a usmievaví a nech vám knihy a ľudia naokolo robia radosť. Vidíme sa v novom roku! :))

Komentáre

  1. Hej! :D Aspoň na prvý deň treba byť slušný...
    A Džudy(tka) --> to vôbec nebolo myslené tak, ako to môže byť chápané, že Judy dostala meno podľa Judit. :D Ja len že majú podobné mená. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Súhlasím s Christine. Havo je kočka, fakt je zlatá. :)
    Do Nádherných tvorov som sa chcela cca pred mesiacom pustiť, no ako tak čítam recenzie a reakcie, môžem byť rada, že som to neurobila, či?? :)
    Šťastný nový rok!: )

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Odkážem jej pozdrav :)) Mali sme strach, ako bude tie delobuchy znášať, ale zatiaľ je dnes prekvapivo pokojná... Hm, čím ju to len nadopovali? :D
      Myslím, že môžeš. :)
      Ďakujem za prianie! :)

      Odstrániť
  3. Aj tebe šťastný nový rok, Judy je zlatá.:))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. DOMČO TVOJ PES SA VOLÁ JUDY!!!!!?????

    Ja skapem z teba :D Máš šťastie, že doma nemáš namiesto psa opicu. To by som už nerozdýchala

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Síce nie je opica, ale občas sa na riadnu opicu hrá. :D Poviem, že ju pozdravuje teta Judi(t) :P :D

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov , z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše.  Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová , keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca . Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo