Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín (John Green)

Johna Greena pozná každý ako autora, ktorý nie je zástancom klasických príbehov. Buď nechá svoje hlavné postavy trpieť počas celej knihy, alebo si vymyslí šialený príbeh, o ktorom by sa vám ani nesnívalo - a presne do tejto kategórie patrí aj Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín o mladom a nešťastnom Colinovi. Čo si o nej myslím ja?

Nemôžem povedať, že by John Green patril medzi mojich najobľúbenejších autorov. Jeho knihy sú síce úspešné (a poriadne), avšak nie je to typ autora, ktorý by ma dokázal chytiť za srdce. Keďže sa mi jeho predošlé knihy páčili, rozhodol som sa siahnuť aj po spomínanej "Poučke". Jej anotácia ma naozaj zaujala a nebol by to prvý vtipný príbeh, ktorý som od Greena čítal. Nedokážem ale povedať, či som čakal matematické vzorce, sínusy a kosínusy, odmocniny z diferenciálov, históriu Františka Ferdinanda či iné (pre hlavného hrdinu) zaujímavé informácie. Očakával som netradičné a vtipné čítanie, avšak autor to tentokrát (hoci sa mi to nehovorí ľahko) trochu prehnal. Trochu dosť.

"Dostať nápad a vymyslieť si nejakú poučku zvládne aj nadané dieťa, ale na preukázanie jej platnosti musí byť človek géniom."

Akoby som pri čítaní Poučky pochopil, o čo Greenovi vlastne ide. Zistil, že klasickými príbehmi s jednoduchou štylistikou vo svete nepretrhne a čitatelia očakávajú viac. Preto sa nebojí vystreliť si zo svojich fanúšikov, zakomponovať do deja šialené prvky a neísť s davom. Veľkou nevýhodou je, že nie všetky jeho "žartíky" a prednosti zapôsobia na každého čitateľa a práve v prípade Poučky to môže byť najväčší problém. Green sa jednoducho odtrhol z reťaze a hoci jeho knihu niektorí čitatelia milujú, v skutočnosti získala jedno z jeho najnižších hodnotení

"To, čo znamenáš pre iných, sa odvíja od toho, na čom záleží tebe."

V prípade Greena sa nemusíte báť, že by ste narazili na ploché a odfláknuté postavy. Autor si totiž na každej dal záležať, a síce je väčšina z nich tak trochu pritiahnutá za vlasy, rozhodne na ani jednu z nich nezabudnete. No povedzte, poznáte chalana, ktorý má úchylku v hľadaní svojej vysnenej Katherine a ktorý zároveň dostal už devätnásť kopačiek od dievčat s rovnakým menom? Green si potrpel na tom, aby bolo jeho dielo jedinečné - či už po štylistickej stránke, množstve expresívnych výrazových prostriedkov (neustále sa opakujúce slovo jeblino, ktoré pochádza z jeho hlavy), a taktiež aj mnoho matematických vzorcov a grafov funkcií.

"Myslel na to v súvislosti s charakterom svojich končiacich sa vzťahov. Máme tridsaťdva zubov. Keď o ne postupne prichádzate, po čase to naberie monotónny ráz a možno vás to aj unavuje, ale nikdy to neprestane bolieť."

Ako som už spomínal, Poučkou o podstate predvídateľnosti Katherín som bol trochu sklamaný. Pre mňa znamená vzťah nájdenie dievčaťa a množstvo pekných chvíľ - pre Greena je to zas matematický vzorec. A to je hlavný problém, prečo sa mi kniha nepáčila. Pravdepodobne nie som dostatočne šialený a výnimočný ako autor a jeho myšlienkové pochody boli pre mňa často nepochopiteľné a miestami absurdné. Nechcem ale tvrdiť, že kniha nestojí za prečítanie. Práve naopak: ak cítite, že ste na rovnakej vlne ako John Green, určite by ste si mali román prečítať. Verím, že to nebudete ľutovať. A navyše - vybrať si môžete rovno z dvoch edícií

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si možno kúpiť na tomto mieste.

Komentáre

  1. Jéjda, vůbec si to nedokážu představit. Jako, že ten hlavní hrdina pořád přemýšlel v rovnicích? Nějak si ty Kateřiny matematicky vybíral?
    Musím říct, že já od Greena nečetla nic. Tuto knihu jsem si htěla koupit ale odradilo mě, že je celkem tenká. Zatím mám doma Hvězdy nám nepřály v originále, tak uvidíme, zda budu jak ty píšeš "na stejné vlně". :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. áno, Colin sa snažil nájsť vzorec na to, aby našiel tú správnu Katherine. O tom je vlastne celá kniha. :)
      Dúfam, že sa ti bude knižka páčiť, nech si vyberieš hociktorú :)

      Odstrániť
    2. ja si myslím, že to nebolo o tom, aby našiel tú správnu Katherin, ale o tom, aká je pravdepodobnosť, že keď nájde ďalšiu, aký bude mať ich vzťah osud, nie? :)
      a tiež je podľa mňa vzťah pre Colina množstvo pekných chvíľ, ale tak vieš, keď ti to 19x nevyjde, začneš rozmýšľať, čo s tým :D

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Keď v rukách držíte bohatstvo | Harry Potter fotočlánok

Pred pár dňami som vás informoval o tom, ako vydavateľstvo Ikar plánuje tretie vydanie Harryho Pottera - tentokrát v brožovanej väzbe s novými obálkami . Knihy uzreli svetlo sveta pred necelým týždňom a ja som sa postaral o to, aby som sa stal majiteľom prvých dvoch častí čo najskôr. Práve preto už dnes zdobia moju knižnicu a vždy keď okolo nej prechádzam, nemôžem sa vynadívať na ich obálky . Darmo, táto edícia sa grafikom naozaj podarila a zaujímavo vyzerá aj slovenské vydanie . Síce by som v takúto neskorú hodinu nemal, pripravil som pre vás obálkovú slintačku. Tak teda, dobrú chuť ! :-)           Určite väčšinu z vás poteší, že knihy sú pomerne kvalitné paperbacky , ktoré sa pri čítaní nelámu (pevne dúfam, že bude ich kvalita rovnaká aj pri štvrtej a piatej časti). Už teraz sa teším, kedy si na tieto knihy nájdem časť a budem mať možnosť si ich opäť prečítať - a tým pádom prežiť celé dobrodružstvo ešte raz. Kto sa ku mne pridá? :-) Leto je dosť dlhé, takže