Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Hovor! (Laurie Halsová Andersonová)

V živote človeka sa striedajú príjemné, ale aj menej príjemné okamihy. Nie je to predsa nič výnimočné – tak to vo svete jednoducho chodí. Niekedy však máme pocit, akoby nepríjemné udalosti nemali konca a práve tie môžu výrazne ovplyvniť naše prežívanie, správanie, ale aj pohľad na samého seba. Dôkazom, že situácia sa v posledných dvadsiatich rokoch výrazne nezmenila, a v školách sa nachádza ešte množstvo detí, ktoré zúfalo volajú o pomoc, je aj román Hovor!, ktorý po prvýkrát vyšiel v roku 1999. Román získal hneď po vyjdení niekoľko cien, bol preložený do šestnástich jazykov a v roku 2004 bol aj sfilmovaný. Americká autorka L. H. Andersonová v knihe Hovor! rozpráva príbeh stredoškoláčky Melindy, ktorá po traumatickom zážitku na večierku zavolala políciu. Spolužiaci ju začnú ignorovať a Melinda sa dostáva do čoraz väčšej izolácie. Úplne prestane rozprávať a svoje pocity dokáže vyjadriť iba na hodinách výtvarnej výchovy. Jedného dňa však Melinda zatúži hodiť minulosť za hlavu a tentoraz už odmieta byť ticho. Podarí sa jej postaviť sa čelom k svojim problémom? Podarí sa jej povedať, čo sa v ten večer vlastne stalo?

"Chcem sa niekomu zdôveriť, preniesť naňho všetku svoju 
vinu, ľútosť a hnev. Snažím sa na to zabudnúť, ale nejde to, tá 
spomienka je ako škvrna, ktorej sa nedokážem zbaviť." 

Musím povedať, že ma útle dielo Hovor! zaujalo už na prvý pohľad. Anotácia príbehu znela zaujímavo, a preto som nad prečítaním tejto knihy dlho neváhal. Na dielo som sa tešil aj kvôli pozitívnym ohlasom čitateľov, ktorí tvrdili, že Hovor! je prepracovaný psychologický román. S odstupom času musím s recenziami ostatných čitateľov súhlasiť. Ak by som mal zhodnotiť, čo sa autorke v knihe najväčšmi podarilo, bola by to postava Melindy, ktorá čitateľovi odhaľuje počas celého príbehu svoje vnútro a zdôveruje sa mu s tým, čo ju najviac ranilo. Hoci román poväčšine tvoria Melindine myšlienkové pochody, ktoré však neprekročia hranice jej mysle, kniha bola písaná pútavým a netradičným štýlom, takže nemožno povedať, že by som sa aj napriek menšej absencii priamej reči počas čítania nudil.

Ďalším pozitívom, ktoré spomeniem, je aj kratší rozsah knihy. Keďže autorka rozložila príbeh na dve stovky strán, čitateľ si musí viaceré udalosti domyslieť sám. Podobne je to aj s koncom, ktorý ostáva otvorený. Myslím si, že práve mnohé nejasné výklady skutočnosti dopomôžu atmosfére tohto príbehu. Autorka do svojho diela okrem iného vložila aj niekoľko zaujímavých myšlienok a celý námet knihy poskytuje čitateľovi priestor na zamyslenie sa. Román sa dá čítať na viacerých úrovniach a určite sa nemusíte báť toho, že mu neporozumiete. Vďaka príjemnému štýlu a jednoduchosti zápletky je vhodný pre širokú škálu čitateľov, ktorí mu prídu na chuť. 

"Najľahšie je mlčať. Zavri ústa, zahryzni si do jazyka, nechaj si to pre seba. Všetky tie kecy o komunikácii, ktorými nás zasypávajú v telke, sú obyčajný podfuk. V skutočnosti nikoho nezaujíma, čo máš na srdci." 

Román Hovor! ma veľmi príjemne prekvapil. Možno je to iba náhoda, no knihy s podobnou tematikou, ktorej by sa dozaista mala venovať väčšia pozornosť, sa čoraz častejšie objavujú v kníhkupectvách. Možno i to je signál toho, že je v školách stále menej a menej Melínd, ktoré skrývajú svoje tajomstvá vo svojom vnútri. Román určite odporúčam každému, kto má chuť na netradičný príbeh, ktorý svojho čitateľa určitým spôsobom obohatí a prinúti ho zamyslieť sa nad tým, čo sa deje okolo nás. Kniha mi pripomenula dielo Nevypovedané, ktoré ma takisto príjemne prekvapilo. Dúfam, že podobnú skúsenosť s týmto príbehom budete mať aj vy. Prajem pekné čítanie! :-) 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ale určit

Keď v rukách držíte bohatstvo | Harry Potter fotočlánok

Pred pár dňami som vás informoval o tom, ako vydavateľstvo Ikar plánuje tretie vydanie Harryho Pottera - tentokrát v brožovanej väzbe s novými obálkami . Knihy uzreli svetlo sveta pred necelým týždňom a ja som sa postaral o to, aby som sa stal majiteľom prvých dvoch častí čo najskôr. Práve preto už dnes zdobia moju knižnicu a vždy keď okolo nej prechádzam, nemôžem sa vynadívať na ich obálky . Darmo, táto edícia sa grafikom naozaj podarila a zaujímavo vyzerá aj slovenské vydanie . Síce by som v takúto neskorú hodinu nemal, pripravil som pre vás obálkovú slintačku. Tak teda, dobrú chuť ! :-)           Určite väčšinu z vás poteší, že knihy sú pomerne kvalitné paperbacky , ktoré sa pri čítaní nelámu (pevne dúfam, že bude ich kvalita rovnaká aj pri štvrtej a piatej časti). Už teraz sa teším, kedy si na tieto knihy nájdem časť a budem mať možnosť si ich opäť prečítať - a tým pádom prežiť celé dobrodružstvo ešte raz. Kto sa ku mne pridá? :-) Leto je dosť dlhé, takže

Keď si knihomoľ volí svoju budúcnosť

Veľmi dobre si spomínam na svoj prvý deň v škôlke . Na to, keď som uplakaný vychádzal z tej hrôzostrašnej budovy , v ktorej na mňa pani učiteľka kričala, aby som neplakal. A taktiež aj na to, ako som sa bál, no môj strach bol úplne zbytočný. Akoby to bolo pred mesiacom, keď som prvýkrát vstúpil do triedy a našiel si na lavici knižku, na ktorej názov si už nespomínam. Akoby všetky tie roky driny ubehli ako voda - a dnes stojím pred veľkým rozhodnutím . Čím budem v budúcnosti? Avšak taký je život - dennodenne sa musíme rozhodovať o svojom nasledujúcom kroku , o tom, či najprv vynesieme smeti, ktoré už doslova kričia "Vynes ma!" alebo ostaneme ešte chvíľu ležať pred obľúbeným seriálom . Celý život je o rozhodnutiach, no voľba vysokej školy a svojej budúcnosti niečím tak ľahkým určite nie je. A keďže nechcem, aby bol tento blog iba o recenziách a ukážkach z kníh, rozhodol som sa porozprávať vám niečo z môjho skutočného života . Možno si poviete - čo bláznim, veď som le