Preskočiť na hlavný obsah

Eden Maguire: Krásni a mŕvi 2 - Arizona (recenzia)

Nie sú živí, no nie sú ani mŕtvi. Sú niečo medzi tým. Druhá časť série Krásni a mŕtvi je tu! Arizona podľa všetkého spáchala samovraždu. Niečo tu však nesedí...

Krásni mŕtvi zmizli. Ubehlo už niekoľko týždňov, čo ich Darina videla naposledy. No vie, že neodišli navždy. Vrátia sa, aby mohli objasniť záhadnú smrť ďalšieho z nich. Je to už takmer rok, čo sa Arizona utopila v Hartmannovom jazere. Povráva sa, že to bola samovražda. No niečo na tom nesedí. Sebavedomá a suverénna Arizona by si predsa nikdy nesiahla na život. Teraz musí Darina pomôcť Arizone objasniť jej záhadné úmrtie, ako pred časom pomohla Jonasovi. No treba konať rýchlo, pretože čas sa kráti...

Na toto pokračovanie som sa tešil. Anotácia ma zaujala hneď, ako som ju zazrel. Kniha sa začína vzdorom Dariny ku svojej vlastnej matke, ktorú mimochodom, ako sme sa dozvedeli v prvej časti, volá Laura. Ak ste si mysleli, že je Darina ku svojej matke drzá, ešte sa len máte na čo tešiť. Zmiznutie Krásnych mŕtvych trvalo len chvíľu. Arizona je ku Darine nedôverčivá. Zamlčí jej dôležité fakty ako napríklad svojho brata, ktorý je autista a svojho priateľa, ktorý mal jasný motív ku vražde Arizony. Chce, aby ostali bez viny. Postupne sa Darina dozvedá tajomstvá o Arizoninej rodine. Čas sa kráti a to pre Darinu nie je ani zďaleka príjemný fakt. Na Arizoninej smrti jej niečo nesedí. Prečo by sa sebavedomá Arizona, ktorá sa na verejnosti neukáže bez make-upu vzdala vlastného života? A prečo by opustila svojho autistického brata, ktorého osud nie je rúžový? Ich rodičia sa totiž rozvádzajú a majú v pláne predaj domu.

Vošli sme do Forest Laku, zapadnutého mestečka, čo sa pokúšalo žiť zo svojich dejín a sotva sa vplazilo do dvadsiateho prvého storočia. Hlavnú ulicu lemovali malé drevené domy, otlčené autá a nákladiaky. Źalúzie boli stále zatiahnuté, dokonca z lesa sa dotúlali jelene a pásli sa na riedkych svahovitých trávnikoch pred domami. Jediné svetlo v meste žiarilo pod plátennou strieškou bufetu, kde som si vtedy dala kávu a odkiaľ som pozorovala hnedo-bieleho túlavého psa. Od napätia som zovrela volant. Radšej som veľmi nemyslela dopredu, aby som nestratila nervy. „Dávaj, prosím ťa, pozor. Práve si prešla na červenú,“ upozornil ma. Pravdu povediac, ani som semafor nezbadala.

Od druhej polovice knihy prichádza napätie, pretože Arizona konečne prejavuje ku Darine dôveru a rozpovie jej pravdivý príbeh bez toho, že by jej zamlčala podstatné fakty a udalosti jej života. Kniha je dynamická a nepredvídateľná. Autorka na konci kompletne objasnila Arizoninu smrť (tak ako aj v Jonasovom prípade v prvej časti). Prvá časť bola výborná, a tak som si myslel, že ma nemôže už nič prekvapiť. Avšak mýlil som sa. Autorka dokonale zaplietla dej medzi postavami a preto budete len zaryto listovať až do samého konca.


Jazero sa tiahlo do večnosti, stromy na opačnom brehu sa stratili v hmle. Brodila sa ďalej, už bola po pás vo vode, končekmi prstov prečesávala hladinu. Napoly sa obrátila, pozrela na nás. „Choď!“ zašepkali sme. Obrátila sa a pozrela pred seba. Hartmannovo jazero bolo obrovské a nemé. Potom sa hmla z druhého brehu priblížila k nej. Objala Arizonu, zahalila ju a odniesla preč.

Tejto časti nemám čo vytknúť. Bola naozaj úžasná. A mne sa ju podarilo „zhltnúť“ v priebehu pár hodín. Na záver by som chcel poďakovať vydavateľstvu Fragment za poskytnutie recenzného výtlačku knižky na spracovanie. 

Moje hodnotenie:

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá