streda 1. júla 2020
Hra na vraždu | recenzia knihy V bezpečnom úkryte (Rachel Abbottová)
Presne pred rokom sa skupinka priateľov zišla na Lucasovu svadbu v jeho krásnom cornwallskom dome s výhľadom na more. Zoznamujú sa, zabávajú, popíjajú. Pri prestretom stole v predvečer svadobnej oslavy je osem stoličiek. Deviata je určená utiahnutej, tak trochu záhadnej ženíchovej nevlastnej sestre Alex. Lenže všetko sa pokazilo. Lucas tých istých priateľov znovu pozval do svojho rozprávkového domu na oslavu výročia – čoho? Svadby, ktorá sa nekonala, alebo tragédie, ku ktorej došlo len niekoľko hodín pred plánovaným obradom? Hosťom oznámil, že pre nich naplánoval hru. Dostali kostýmy, pridelili im roly a všetci bez výnimky musia hrať. Vie, ako k tomu donúti tých, ktorým sa to nepozdáva. Hra na vraždu sa čoskoro začne, a to aj napriek prítomnosti dvojice policajných vyšetrovateľov. Čo od nich vlastne Lucas chce? Čo zamlčiava? Čo taja ostatní? A čo potom, keď sa táto strašná hra skončí?
"Nemôžem čakať ďalší deň s vedomím, že ak nezasiahnem, niečo sa stane. Musím prevziať kontrolu. Ostatné možnosti som už vyčerpala."
Hoci názov V bezpečnom úkryte vznikol z pôvodného The Murder Game, po prečítaní tohto románu môžem potvrdiť, že ide naozaj o jednu veľkú hru. Hru medzi postavami, ktorá vzbudzuje dojem, že z nej niet cesty úniku, hru tajomstiev, ktoré celú zápletku komplikujú, a v neposlednom rade aj hru samotnej autorky, ktorá drží svojho čitateľa až do poslednej kapitoly v napätí. Síce Abbottovej trvalo pár strán, kým sa dejová línia rozbehla, a kým vás zorientovala v spleti postáv, druhá časť románu už vykazovala všetky znaky kvalitného krimi príbehu. Zaujímavý je najmä štýl, ktorý zvolila pri písaní – a striedanie uhľov pohľadu, ktoré vytvára ešte väčší chaos v mysli čitateľa.
V bezpečnom úkryte sa nedrží šablónovitej štruktúry detektívnych románov. Vražda – vyšetrovanie – odhalenie páchateľa – záver. Autorka jednotlivé prvky kombinovala, a práve prostredníctvom ilúzií a tajomstiev sa snažila čitateľa zmiasť. Viaceré tajomstvá však aj na konci necháva nezodpovedané, a umožňuje čitateľovi dotvoriť si záver podľa vlastných predstáv. Síce sa autorka snažila z námetu vyťažiť čo najviac, aj tak venovala podľa môjho názoru primálo miesta jednotlivým charakterom. To súvisí s príliš veľkým počtom postáv na pomerne malý rozsah. Aj v prípade tohto románu preto súhlasím s tvrdením, že menej je niekedy viac.
"Smrť milovanej osoby vždy znamená tragédiu, no keď sa udeje vo váš svadobný deň, zničí vás dvojnásobne."
Druhá autorkina kniha, ktorá vyšla v slovenskom preklade, spĺňa kritéria kvalitného románu. Síce má svoje nedostatky, najmä čo sa týka priestoru, ktorý autorka venovala postavám, jej čítanie som si užil. Ak hľadáte napínavý príbeh, ktorý približuje, ako ďaleko dokážu zájsť klamstvá a žiarlivosť, V bezpečnom úkryte by dozaista nemalo chýbať na vašej poličke. Prajem pekné čítanie! :-)
zdroj obrázka: weheartit.com
utorok 2. júna 2020
Vojna si svojich víťazov nevyberá | recenzia knihy 999 (Heather Dune Macadam)
Možno už veľa z nás zabudlo na hodiny dejepisu, ktoré rozoberali tému druhej svetovej vojny, holokaustu a krutých rozhodnutí, ktoré sa dotkli tisícok nevinných ľudí. Aj tak ale táto téma ostáva stále živá – prostredníctvom filmov či kníh, akou je aj novinka americkej autorky Heather D. Macadam: 999. Ako uvádza jej anotácia, kniha je dôležitým doplnkom v mozaike literatúry o holokauste a o histórii žien.
Dvadsiateho piateho marca 1942 takmer tisíc mladých nevydatých židovských žien a dievčat nastúpilo v Poprade do vlaku. Oblečené v najlepších šatách dôverčivo zakývali na rozlúčku svojim rodičom a vo vidine dobrodružstva odišli do sveta. Prihlásili sa na „prácu“, lebo verili, že si odkrútia pár mesiacov v nejakej továrni a vrátia sa domov. Realita však bola celkom iná – poslali ich rovno do Osvienčimu, kde ich nútili otročiť. Z 999 deportovaných žien a dievčat z prvého transportu prežilo len niekoľko. Tisícku mladých dievčat a žien slovenské vládne orgány poslali na takmer istú smrť. Bezmocné a bezvýznamné neboli len pre svoj židovský pôvod, ale aj preto, že to boli ženy.
"Takéto knihy sú potrebné, pretože dnešným čitateľom pripomínajú udalosti, na ktoré sa nesmie zabudnúť."
Musím sa priznať, že podobné knihy nečítam často. Väčšinou siahnem po krimi, trileroch či drámach – a vážna literatúra, akou bol aj román 999, ma skôr obchádza. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som si povedal, že by som si mal túto knihu prečítať. Už od samého začiatku bolo jasné, že jej autorka venovala veľmi veľké množstvo času. Absolvovala totiž viaceré rozhovory s preživšími, konzultácie s historikmi, a jednotlivé dialógy využíva aj vo svojom diele. Tento nástroj nazýva "dramatickou licenciou".
999 nie je klasickým románom, ktorý začne svoju dejovú líniu predstavením hlavných hrdinov, pokračuje zápletkou, krízou, peripetiou a rozuzlením. Kniha sa vo veľkej miere opiera o fakty a skutočné udalosti z dejín – a preto budete mať možno spočiatku pocit, že čítate článok v časopise Historická review či stať z knihy o druhej svetovej vojne. 999 tiež využíva početný poznámkový aparát autorky a pracuje aj s predslovom a doslovom. Hoci je prvá časť zameraná viac historicky a faktograficky, v tej druhej už autorka pracuje aj s listovou korešpondenciou, ktorá posúvala dejovú líniu dopredu. Za menší nedostatok považujem štýl, ktorý zvolila pre vyrozprávanie príbehu. Hoci sa snažila pridržiavať populárno-náučného štýlu, kniha by bola pútavejšia z pohľadu jednej konkrétnej osoby, ktorá túto krutosť zažila. Pravdepodobne je to iba o mojom zvyku na iný typ rozprávania, a druhému čitateľovi to možno bude vyhovovať.
"Vo vojne niet víťazov. Aj víťazi prišli o deti, o svoje domovy, o majetok... prišli o všetko. To nie je víťazstvo!"
Aj napriek tomu, že autorka pochádza zo Spojených štátov, sa kniha zameriava na Slovensko, čo mňa osobne veľmi prekvapilo. Poukazuje na krutosť rozhodnutí a nespravodlivosť voči ženám počas druhej svetovej vojny. Autorka vo veľkej miere pracovala s náboženstvom a konšpiračnými teóriami, napríklad aj v prípade čísla 999. Ale viac vám už neprezradím. :-) Hoci som k podobným knihám pristupoval s predsudkami, a v knihkupectve ich skôr obchádzal, román 999 ma príjemne – v rámci možností – prekvapil. Je otrasné, čoho sme boli v minulosti schopní a Heather Dune Macadam to vystihla trefne, najviac ako sa dalo. Ak máte chuť na zmenu, príbeh 999 žien by vás mohol zaujať.
zdroj obrázka: weheartit.com
pondelok 4. mája 2020
Stroje nerobia chyby | recenzia knihy QualityLand
Počuli ste už vetu, že človek sa stal otrokom technológií? Kto by to bol pred niekoľkými rokmi povedal, že sa bez mobilu nepohneme ani na krok. Dokážeme ním zaplatiť v obchode či vybrať si peniaze z bankomatu, a už dávno neplní len funkciu telefonovania. V krajine Marc-Uwe Klinga je ale všetko ešte prepracovanejšie. Jeho QualityLand optimalizuje život pomocou rôznych algoritmov. Služba QualityPartner vám vyhľadá ideálneho partnera, osobný asistent vás dovedie tam, kam sa potrebujete dostať, a androidi v dronoch vedia, že večer po náročnom dni potrebujete kartón piva, skôr ako naň dostanete chuť. Ľudia, roboti a algoritmy obývajú spoločný svet a každý patrí k istej spoločenskej triede. Už vaše meno o vás prezrádza väčšinu z toho, čo je dôležité, a zvyšok sa dozviete z vášho profilu.
Peter Nezamestnaný je bezvýznamný správca lisu na kovový odpad, ktorého dlhoročná priateľka opustí, len čo ju QualityPad upozorní na lepšie možnosti. Lenže Peter má iné starosti. Azda ako jediný si všimol, že robotickí spoluobčania QualityLandu čelia existenciálnej kríze. Nájde sa dron, ktorý má fóbiu z lietania. Sexrobot s poruchou erekcie. Vojnový robot s posttraumatickou stresovou poruchou. Peter dostane pokyn, aby všetky chybné umelé inteligencie zničil, ale prebudí sa v ňom podozrenie, že v technológii, ktorá všetkých ovláda, je chyba. Možno fatálna.
Musím sa priznať, že patrím medzi tých ľudí, ktorých prvé kroky po prebudení vedú k telefónu. Skontrolovať nové správy, odpovedať na e-maily a upozornenia, pozrieť sa, čo nové sa udialo. Anotácia románu QualityLand ma preto veľmi zaujala – akoby bola kniha akýmsi varovným prstom pred tým, kam sa môžeme o niekoľko rokov dostať. Ako sľubuje uvedená anotácia, autor vytvoril satirickú a zarážajúcu verziu budúcnosti, s čím určite súhlasím. Musím však povedať, že som si knihu predstavoval trochu inak – a autor potenciál svojho nápadu využil len čiastočne. Alebo až príliš...
"Veta, že niekto je človekom mnohých kvalít, získala v QualityLande úplne nový význam."
Vytvoriť dokonalý fantasy svet nikdy nebolo, ani nebude ľahké. Vyžaduje si to hru predstavivosti, premýšľania a tvorby jednotlivých línií. Jedným z hlavných faktorov je akási čiara znesiteľnosti – ktorá určí, čo čitateľ ešte strávi, a čo mu už príde absurdné. Ak uvádzam absurdnosť, počas čítania som sa musel niekoľkokrát pozastaviť: či už nad dejovou líniou alebo nad menami postáv. Nech by bola kniha akokoľvek dobrá, mená Júlia Mníšková, Peter Nezamestnaný, Sandra Adminová, Erik Kachličkár, Tatjana Učiteľková dejepisová, Amy Asistentková zákazníková a ďalšie by jej na kvalite a hodnotení dozaista ubrali. Viem, že v pôvodnom jazyku mohli vyznieť originálne, avšak v preklade pôsobia ako z rozprávky pre 9-ročné deti.
Treba ale povedať, že na portáli goodreads.com má QualityLand priemerné hodnotenie 4,23 a knihu posudzovalo viac ako 6 600 čitateľov. Aj v tomto prípade preto platí, že sto ľudí znamená sto chutí. Ak vás dielo zaujalo, mali by ste mu dať šancu. Ja som od knihy ale očakával niečo iné.
zdroj obrázkov: weheartit.com
streda 1. apríla 2020
Zoznámte sa so smrťou | recenzia knihy Na zlých miestach (Joy Fieldingová)
Zoznamovanie sa cez internet je riskantné: čo vás čaká v najbližšej správe od neznámeho muža? Sympatický pozdrav alebo nevyžiadaná oplzlá fotografia? Je tajomný cudzinec rovnako príťažlivý aj v reálnom živote alebo má o desať rokov a pätnásť kíl viac? A keď vás pozve k sebe domov, ako viete, že tam nečíha nebezpečenstvo?
Joy Fieldingová je uznávaná autorka beletrie pre dospelých – veď len v preklade jej u nás vyšlo pätnásť kníh. Anotácia jej nového románu Na zlých miestach pôsobí veľmi aktuálne: v dobe internetových zoznamiek, ktoré úplne zmenili spôsob spoznávania "životnej lásky". Alebo "smrti" – ako napovedá podtitul tohto románu. V knihe vystupujú štyri ženy, ktoré si stiahnu zoznamovaciu aplikáciu. Mladá Paige, jej sesternica a rivalka Heather, najlepšia priateľka Chloe a mama Joan. Vytvoria si profil a dúfajú, že sa preklikajú k láske a šťastiu. Jedna z nich si však nevedomky dohodne rande so zabijakom a rozbehnú sa preteky so smrťou. Muž s prezývkou Ten pravý ihneď v profile dobre vie, že dokonalým zovňajškom, podmanivým úsmevom a šarmantným vtipkovaním zvyčajne ľahko umlčí akékoľvek pochybnosti neznámych žien, ktoré s ním bez obáv odídu domov. Za zatvorenými dverami prenajatého bytu už na ne čaká večera s vínom pri sviečkach... a na záver bolesť a pomalá mučivá smrť.
Ruku na srdce, kto z vás ešte nikdy v živote nepoužil zoznamovaciu aplikáciu? V súčasnosti zažívajú doslova boom, a ak aktuálne nemáte partnera, pravdepodobne sa im len ťažko vyhnete. A to je presne dôvod, prečo ma táto kniha zaujala – a chcel som si ju prečítať. Oslovila ma aj jej netradičnosť, pretože už od prvej strany autorka vytvárala v dejovej línii akési napätie. A v čitateľovi pocit nejasnosti a nestálosti v tom, čo môže prísť. Práve Fieldingovej štýl poháňa dejovú líniu dopredu, a núti vás pokračovať v čítaní. Silnou stránkou sú aj postavy románu, kde autorka využíva viaceré vekové kategórie; a čitateľ môže sledovať odlišnosti v ich správaní.
Na zlých miestach nemožno považovať za klasickú kriminálku, v ktorej autorka opisuje vyšetrovanie vraždy, a kde na konci knihy zistíte, či páchateľa odhalia alebo nie. Fieldingová k zápletke pristupovala svojským spôsobom. Aj napriek vynikajúcemu námetu a dobre vykresleným postavám, ktoré sa vám veľmi rýchlo dostatnú pod kožu, možno nájsť v autorkinom počine niekoľko nedostatkov. Boli to najmä hluché miesta v prvej polovici príbehu, kde sa autorka snažila čitateľa zorientovať v spleti vzťahov medzi jednotlivými postavami. V druhej polovici príbehu však prevládala akcia, a tú zvládla Fieldingová na výbornú.
Musím povedať, že ma román Na zlých miestach veľmi príjemne prekvapil. Jeho autorka sa snažila vyhnúť ustáleným konvenciám, a na vykreslení dejovej línie si dala naozaj záležať. Ak teda hľadáte knihu, ktorá vám spríjemní toto už tak smutné obdobie – alebo ste sami niekedy prepadli trendu zoznamovacích aplikácii, mali by ste dať románu Na zlých miestach šancu. Prajem pekné čítanie! :-)
Zdroj obrázku: weheartit.com
štvrtok 5. marca 2020
Štyri priznania, jedna vražda | recenzia knihy (Ne)vinné ženy (Gina LaManna)
Meno Giny LaManny je na Slovensku v podstate neznáme. Hoci jej vo svete vyšlo viacero kníh, hlavne šesťdielna mysteriózna séria, v preklade jej román (Ne)vinné ženy vychádza až teraz. Ten sa ale zaraďuje do úplne inej kategórie než autorkine predošlé knihy.
V luxusnom kalifornskom hoteli sa koná svadba, počas ktorej nájdu mŕtvolu muža. K vražde sa priznajú štyri ženy a každá vyhlasuje, že zločin spáchala ona. Prvou je Ginger, matka, ktorá drží pokope svoju rodinu a svadobný víkend pre ňu zďaleka nie je oddychový. Ďalšou je právnička Kate, dosť bohatá na to, aby sa vykúpila z každého hriechu. Treťou je Emily, mladá žena s tajomstvom, topiaca sa v spomienkach a alkohole. Poslednou je udržiavaná šesťdesiatnička Lulu. Tá dúfa, že jej piate manželstvo vydrží až do smrti. Žiaľ, partnerovo správanie napovedá o opaku. Prečo sa všetky priznali k vražde? Každá zaťato trvá na svojej verzii, no ani jedna výpoveď celkom nesedí. A kto bol ten muž?
V luxusnom kalifornskom hoteli sa koná svadba, počas ktorej nájdu mŕtvolu muža. K vražde sa priznajú štyri ženy a každá vyhlasuje, že zločin spáchala ona. Prvou je Ginger, matka, ktorá drží pokope svoju rodinu a svadobný víkend pre ňu zďaleka nie je oddychový. Ďalšou je právnička Kate, dosť bohatá na to, aby sa vykúpila z každého hriechu. Treťou je Emily, mladá žena s tajomstvom, topiaca sa v spomienkach a alkohole. Poslednou je udržiavaná šesťdesiatnička Lulu. Tá dúfa, že jej piate manželstvo vydrží až do smrti. Žiaľ, partnerovo správanie napovedá o opaku. Prečo sa všetky priznali k vražde? Každá zaťato trvá na svojej verzii, no ani jedna výpoveď celkom nesedí. A kto bol ten muž?
"Ktovie, prečo mala neustále pocit, že sa jej všetko vymyká spod kontroly. Sledovala, ako sa život okolo nej neustále zrýchľuje, a pripadala si ako škrečok v točiacom sa kolese."
Už anotácia tejto knihy na mňa pôsobila zvláštne. Prečo by sa 4 ženy, nezávisle od seba, priznávali k vražde toho istého muža? Nerozumel som logike ich správania, a preto som si povedal, že si tento román musím prečítať. Podobný pocit ako z anotácie som mal aj zo samotnej knihy. Štýl rozprávania autorky odbočoval zo zarytých konvencií. Hlavnú dejovú líniu prepletala s vyšetrovaním, ktoré čitateľovi priniesla v zdramatizovanej forme. Tá jednotlivé výpovede zrýchlila, odbremenila ich od zbytočných komentárov, a zároveň pôsobila ako netradičný prvok. Ak hovorím o štýle autorky, určite treba spomenúť (ne)predvídateľnosť knihy, keďže LaManna ma do poslednej strany držala v napätí, a niektoré otázky nechala otvorené.
Štvorica podozrivých vás sprevádza počas celého príbehu. Musím ale povedať, že zdramatizovaná forma ich výpovedí postavám odobrala akési "pozadie" a ich myšlienkové pochody. Práve preto sa vám môže neraz stať, že sa v ich výpovediach stratíte – a budete sa musieť vrátiť späť, aby ste zistili, o ktorú postavu vlastne ide. Jednotlivé charaktery by si zaslúžili väčšiu hĺbku, aby sa odlíšili od ostatných. Aj napriek podarenej zápletke a napätiu, ktoré vás neopustí do poslednej kapitoly, považujem za najslabší článok tohto románu práve postavy.
"Všetci vedia, že odpustenie je najzdravšou cestou.
Ibaže ona to nespravila. Stále v sebe živila nenávisť,
akoby si ju celé roky držala hlboko v srdci."
Ibaže ona to nespravila. Stále v sebe živila nenávisť,
akoby si ju celé roky držala hlboko v srdci."
(Ne)vinné ženy podľa môjho názoru vašu čitateľskú dušu nenahnevajú, ale ani výrazne nenadchnú. Na románe ma zaujal najmä netradičný námet a štýl autorky, ktorý sa nepodobal na drvivú väčšinu krimi príbehov. Ak preto hľadáte nenáročné čítanie, pri ktorom sa budete môcť vžiť do role vyšetrovateľa, táto kniha môže byť dobrou voľbou. :-)
Zdroj obrázka: weheartit.com
streda 5. februára 2020
Čo sa stalo predtým? | recenzia knihy After 5: Pred nami (Anna Toddová)
Prešlo skoro 5 rokov, odkedy na Slovensku vyšla prvá časť série After, ktorá vyvolala senzáciu medzi tínedžermi. A nielen tými slovenskými. Fanfikcia na britskú hudobnú kapelu One Direction si najprv získala srdia online čitateľov na portáli wattpad, kde dosiahla miliardu prečítaní. Štvordielna séria neskôr vyšla aj knižne, dokopy na 2 500 stranách.
Nevinná kráska a potetovaný búrlivák. Tessa a Hardin. Ich vzťah bol viac ako turbulentný. Spočiatku šlo o hru, no postupne sa Tessa stala celým Hardinovým svetom a oboch ich prevalcovala skutočná, nespútaná láska. Pripomínala smršť, ktorá so sebou strhávala všetkých naokolo. Hardin balansoval na hrane krutosti, Tessa trpela. Lenže správanie človeka môžeme pochopiť až vtedy, keď zistíme, čo mu predchádzalo. Hardin je toho dôkazom. Posledný diel série After odkrýva, čo sa udialo predtým, ako Hardin stretol Tessu, ale aj čo sa odohralo potom.
"Darilo sa mi ovládať svoje myšlienky a činy, mátali ma však Tessine oči a jej krásna duša ma neprestávala prosiť, aby som odkryl jej tajomstvá."
Síce to bolo niekoľko rokov dozadu, na sérii After som v tom čase doslova "fičal". Nie preto, že by bola fanfikciou, avšak obľúbil som si ju pre autorkin štýl. Hoci by sa dalo celých 2 500 strán zhrnúť do jednej knihy, autorka si dala na rozprávaní svojho príbehu naozaj záležať. Čo tam po hluchých miestach a nekonečných zápletkách – Anna Toddová jednoducho vedela, ako si udržať pozornosť svojho čitateľa a ako ho prinútiť, aby si kúpil aj pokračovanie. Bolo to však pred tri a pol rokom, v roku 2016, keď vyšla posledná kniha. A odvtedy sa veľa vecí zmenilo. V literatúre pre mladých (aspoň čiastočne), ale najmä vo fanúšikoch Toddovej kníh, ktorí bezpochyby vyrástli. Už to nie sú 15-ročné pubertiačky, ktoré lovestory Tessy a Hardina zhltnú aj s navijakom. A v tom vidím jeden z najväčších problémov piatej knihy série After, ktorá vyšla len prednedávnom.
Román Pred nami má ambíciu ukázať čitateľovi Hardinov pohľad na vzťah s Tessou, a vysvetliť mu detaily, ktoré nemusel pochopiť. Autorka zobrazuje jednotlivé situácie chronologicky, ako plynul čas a ako sa vyvíjal samotný charakter Hardina. Treba preto povedať, že je nevyhnutné "mať za sebou" predošlé 4 knihy. Nebolo by totiž vhodné prečítať si iba Hardinov pohľad, ktorý väčšinu udalostí vynecháva a zobrazuje len tie kľúčové, s početnými časovými skokmi. Toddová najväčšiu pozornosť sústredila na okamihy prvej časti – a najmä na spoznávanie Tessy a Hardina, ktoré si pamätá azda každý fanúšik tejto série. Nedostatok vidím v časových skokoch, ktoré môžu čitateľa zmiasť, ale hlavne vo výpovednej hodnote celej knihy. Tá, bohužiaľ, miestami pripomínala "výcuc" všetkých štyroch kníh, a pôvodnú sériu iba zbytočne natiahla.
"Nebol som si istý, či jej mám veriť. O niečo jej išlo. Cítil som to."
Anna Toddová v sérii After poukázala na viaceré problémy mládeže. Prvé lásky, sklamania, rozchody, problémy v rodine, ale aj hľadanie vlastného miesta vo svete. Zámerom piatej knihy je poukázať na zmenu v charaktere Hardina. Ten počas štyroch častí emocionálne dospel, a stal sa z neho úplne iný človek. Hoci Pred nami moje očakávania nesplnilo, keďže pôsobilo iba ako extrakt starších informácií, bolo fajn pripomenúť si sériu, ktorá si ma pred pár rokmi získala. Vďaka nedávnemu filmovému spracovaniu môže After prilákať hlavne nových čitateľov, ktorí v nej opäť nájdu to svoje.
zdroj obrázka: thetempest/tumblr
streda 8. januára 2020
Aj sekunda môže všetko zmeniť | recenzia knihy Posledné, čo v živote urobila (Gregg Olsen)
Niektoré knihy začnete čítať a ihneď viete, čo od nich môžete očakávať. Predostrú vám skupinu postáv, vzťahy medzi nimi, a zároveň aj konflikt, ktorý sa stane námetom pre spracovanie románu. V prípade knihy Posledné, čo v život urobila, som ale taký pocit nemal. Autor začal rozprávanie príbehu retrospektívne, a ja som vhupol do absolútneho neznáma. Hoci som ničomu nerozumel, pokračoval som ďalej – a s odstupom času som za to veľmi rád.
S menom Gregga Olsena som sa v minulosti už stretol. Síce som od neho žiadnu knihu nečítal, je autorom dvojdielnej série Prázdna rakva (Závisť a Zrada), ktorá dávnejšie vyšla v slovenskom preklade. Hoci v prípade menovanej série išlo skôr o žáner young adult, rozšírený medzi mladými čitateľmi, román Posledné, čo v živote urobila, do tejto kategórie zaradiť nemožno. Jeho anotácia ma však zaujala už v prvom momente, a preto som nad prečítaním neváhal ani sekundu.
Do mestečka na brehu rieky Deschutes sa húfne sťahujú mladí ľudia. Liz a jej manžel Owen celé roky obdivujú svojich dobrých priateľov a susedov Carole a Davida. Zdá sa im, že majú všetko – bezstarostný, šťastný život a krásneho synčeka Charlieho. Potom Charlie bez stopy zmizne a rodinami otrasie tragédia, ktorú nikto nechápe. Okrem Liz. Stačila sekunda a všetko sa zmenilo. Liz spôsobila nehodu, ktorej následky už nemôže vziať späť. Znásobila ju druhou najhoršou chybou: zatajila ju. Zatiaľ čo manželstvá praskajú pod ťarchou žiaľu a strachu, Liz sa utiahne do vlastného tmavého sveta viny, rastúcej paranoje a klamstiev, o ktorých ani netušila, že ich je schopná.
"Jedného dňa to možno budeš ty. Budeš sa hnať za svojím snom a nikdy si ho nesplníš. Ako somár, ktorému mávajú pred očami mrkvou, aby sa pohol."
"Chyby sú ako kocky domina – mechanicky, nezadržateľne sa kopia jedna na druhú."
Hoci som bol zo zápletky a autorovho štýlu doslova unesený, viackrát som sa ale zamýšľal nad uveriteľnosťou niektorých pasáží. Viem, že Olsen konštruoval román ako fikciu, no určité udalosti by museli byť v skutočnom živote až príliš veľkou zhodou náhod. Čo ale treba vyzdvihnúť, je fakt, že sa v knihe neustále niečo dialo, a autor v nej dokázal veľmi dobre rozvrhnúť akciu. Ako som už uviedol, dopodrobna si premyslel vzťahy medzi postavami a čitateľa nútil k aktivite. Aj preto som mal chuť stále pokračovať v čítaní, a dozvedieť sa, ako to celé skutočne bolo.
"Keď skončil, pozrel do zrkadla. Bol
všetkým, čím chcel byť."
"Minulosť sa nedá napraviť. Dá sa ísť iba dopredu."
zdroj obrázkov: weheartit.com
pondelok 2. decembra 2019
Niektoré tajomstvá by mali zostať tajomstvami | recenzia knihy Nechaj si to pre seba
Echo Ridge je malé mesto. Ellery v ňom nežila, no dobre ho pozná. Pochádzala odtiaľ jej teta, ktorá ako sedemnásťročná zmizla bez stopy. O pár rokov sa mestečko zviditeľnilo vraždou kráľovnej stredoškolského plesu. Dievča našli mŕtve v zábavnom parku. Ellery sa má teraz nasťahovať do Echo Ridge k starej mame a vôbec ju to neteší. Malebné mesto skrýva plno tajomstiev. Školský rok sa poriadne nezačal a niekto už vyhlásil lov na kandidátky na kráľovnú plesu. Vyhráža sa zopakovaním hrôz spred piatich rokov. Ellery dobre vie, čo znamená mať tajomstvo. Má ho jej mama aj stará mama. A čím dlhšie býva v Echo Ridge, tým viac zisťuje, že všetci niečo skrývajú a nie každý udrží jazyk za zubami.
"Tí, ktorí v Echo Ridge žijú, sa tvária, akoby mal každý, kto prekročí jeho hranice, zmiznúť z povrchu zemského."
Pamätám si, čo sa mi na románe Jeden z nás klame, páčilo najviac. Bol to štýl autorky, ktorý ma neustále nútil pokračovať ďalej v čítaní. Po odhalení jedného tajomstva prišlo druhé, a McManusová ma držala v napätí až do samého konca. Presne s týmto pocitom som sa púšťal aj do čítania Nechaj si to pre seba. Po prvých kapitolách som ale ostal mierne sklamaný, pretože zápletka príbehu mala veľmi pomalý spád a jej vývoj už od prvej kapitoly stagnoval. Aj keď som často rozmýšľal nad páchateľom (a do poslednej chvíle sa mi ho nepodarilo prekuknúť), dej sa rozbehol až krátko pred koncom knihy. Vtedy sa všetko veľmi rýchlo zomlelo, a ja som sa ani nestihol spamätať, "a bolo po knihe". Musím ale povedať, že práve záver dejovej línie sa autorke podaril najlepšie.
"Ak som sa za roky čítania kníh o skutočných zločinoch niečo naučila, tak to, že vrahom je vždy priateľ."
Ak by som mal na knihe vyzdvihnúť to najlepšie, určite by to boli postavy, ktorým aj v tomto prípade autorka venovala najväčšiu pozornosť. Každú jednu svedomito vykreslila a najmä ich zobrazila realistickým spôsobom. Poukázala nielen na ich život v škole, ale tiež aj na ich súkromné problémy, ktorými si v danom momente prechádzali. Keďže boli rôznorodé, každý čitateľ si v knihe dokáže nájsť tú svoju. Odhliadnuc od spomínaných hluchých miest a pomalšieho vývoja dejovej línie, za pozitívum považujem aj autorkin štýl, ktorý sa ľahko a dobre číta.
"Pred chvíľou som mu to takmer prezradila. Chcela som. Ale keď to raz prezradím, nebudem to môcť vziať späť."
Ak ste čítali knihu Jeden z nás klame, isto tušíte, že ani Nechaj si to pre seba nebude prevratným čítaním, ktoré zmení váš život naruby. Aj napriek tomu si ale myslím, že tento román stojí za prečítanie. Je to príjemná oddychovka, ktorá by rozhodne nemala chýbať vo vašej knižnici. Autorka zobrazila "vyšetrovanie" vraždy trochu iným spôsobom, a preto môže zaujať najmä mladšieho čitateľa. Ak dáte knihe šancu, prajem vám príjemné čítanie. :-)
zdroj obrázka: weheartit.com
štvrtok 31. októbra 2019
Túžba po tichu | recenzia knihy Slová načmárané na stenách (Julia Waltonová)
Ak by som si mal rozpomenúť, koľko som čítal za posledný rok kníh z kategórie young adult, toto číslo by sa šplhalo k desiatim alebo dvanástim. To nie je veľa, ale v minulosti by bol tento počet dvojnásobný, ak dokonca nie trojnásobný. Dôvodom je často jednoduchosť dejovej línie young adult literatúry, ale tiež aj podobná zápletka a orientácia na tie isté problémy mladých, ktoré u mňa už stratili svoje čaro. Román Slová načmárané na stenách bol však niečím iný. Síce tiež hovorí o problémoch mladého človeka, ale tie sú úplne iné než strasti jeho šestnásťročných rovesníkov.
Adam je schizofrenik. Vidí a počuje ľudí, ktorí neexistujú. Rebeku, milé dievča, ktoré mu rozumie, mafiánskeho bosa, ktorý ho ohrozuje, či nahého čudáka Jasona. Zdá sa celkom jednoduché odlíšiť skutočné od neskutočného, ale Adam to pre svoju diagnózu nedokáže. Odrazu mu svitla nádej. Užíva experimentálny liek, ktorý mu pomáha ignorovať halucinácie. Nastúpi do katolíckej strednej školy, kde o jeho chorobe nikto nič nevie. Na dosah má nové možnosti, dokonca aj lásku. Spolužiačka Maja je pekná, inteligentná, hoci trochu tvrdohlavá, a zamilovaný Adam zúfalo túži byť normálnym tínedžerom, za akého ho priateľka považuje. Lenže liek, ktorý užíva, začína zlyhávať. Adam je odhodlaný urobiť čokoľvek, aby pred Majou uchoval svoje smutné tajomstvo.
„Vidiny nie sú vždy zlé. Niekedy sú celkom fajn. Zjavia sa, kedy sa im zachce. V tom ma nikdy nesklamú.“
Ako som uviedol na začiatku, už na základe anotácie bude viacerým čitateľom zrejmé, že Slová načmárané na stenách nebudú tak úplne obyčajná young-adultovka. Tento fakt potvrdzuje aj štýl, akým sa autorka prihovára svojmu čitateľovi. Knihu napísala pomocou denníkových záznamov. Adam, ako hlavný hrdina, sa viac rozpráva s čitateľom, teda s vami, než s ostatnými postavami v románe. Práve vďaka tomu ho môžete detailne spoznať. Hovorí vám o svojich bolestiach a trápení, ale tiež o radosti a o všetkom, čo v danom momente prežíva. Často používa frázy ako Aby som odpovedal na vašu otázku... alebo Mohlo by vás zaujímať... či Opíšem vám, čo sa stalo, a vy mi poviete svoj názor..., ktoré knihu ozvláštňujú. Na tento štýl som si určitý čas zvykal, a v neposlednom rade aj na Adama ako takého. S odstupom času ale môžem povedať, že som si ho obľúbil.
„Ak nemôžete dôverovať sám sebe, žijete vo veľmi zvláštnom svete. Chýba vám pevná zem pod nohami. Za normálnych okolností by som dôveroval veciam ako gravitácia, logika či láska, teraz im však dôverovať nemôžem, lebo neviem, či ich správne vnímam.“
Autorka opisuje život stredoškoláka, ktorý sa pretĺka viacerými problémami. Či už v škole, vo svojom vnútri, alebo v rodine. Zobrazuje prostredie, v ktorom môžeme sledovať šikanu, zápas seba samého, ale aj hľadanie tej správnej cesty. Ako dejová línia plynie, príbeh postupne graduje, a gradáciu symbolizuje aj denná dávka experimentálneho lieku, ktorý Adam užíva. Tú môžeme sledovať na začiatku každého denníkového záznamu. Za menej zvládnutú považujem prvú polovicu knihy, v ktorej mal dej len veľmi pomalý spád. Román obsahoval viaceré hluché miesta a vo všeobecnosti mu chýbala akcia, ktorú autorka čitateľom dopriala až na úplnom konci.
„Zdalo sa mi, že smrť prinesie pokoj. Predovšetkým bude konečne ticho. Túžim po tichu.“
Adamov príbeh je síce vymyslený, ale ako uvádza autorka na konci knihy, schizofrénia je vážna a zákerná choroba, ktorou trpia milióny ľudí. Waltonová nie je lekárka a pri písaní svojho príbehu čerpala z vlastnej fantázie a dostupnej medicínskej literatúry. Slová načmárané na stenách sú oddychovou knihou, ktorá pravdepodobne nevypredá kníhkupectvá, ale rozhodne stojí za prečítanie. Hoci sa vás táto choroba nemusí týkať, nikdy neviete, kto vo vašom okolí s ňou práve bojuje.
zdroj obrázka: weheartit.com
nedeľa 6. októbra 2019
Tajomstvá naše každodenné | recenzia knihy Otáznik je polovica srdca (Sofia Lundbergová)
Tajomstvá sú neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Chránime nimi svojich blízkych, rodinu či priateľov, no niekedy aj samého seba. Ľahko sa ale môže stať, že sa do tajomstiev zamotáte. Až do takej miery, že vlastne neviete, ktoré z nich sú skutočné. A ktoré z nich vás môžu zničiť.
Elin Boalsová pracuje ako úspešná fotografka a s manželom Samom vychováva sedemnásťročnú dcéru Alice. Navonok jej nič nechýba, no len ona vie, ako ťažko sa jej prekračuje prah domova. Jedného dňa dostane list od Fredrika, priateľa z detstva. Počas dospievania na švédskom ostrove Gotland, v chudobe a bez otca, bol jej záchranným kolesom. Rané obdobie života je škvrnou na Elininej minulosti a mlčí o ňom aj pred najbližšími. S Fredrikovým listom sa však so spomienkami vynorí aj pocit hanby za skutok, ktorý kedysi spáchala. Osudný čin ju vtedy prinútil utiecť a pretrhnúť všetky väzby. Elin už viac nemôže zatvárať oči pred realitou, inak hrozí, že nadobro stratí rodinu aj samu seba.
"...hľadí za červenými svetlami taxíka, miznúcimi v noci, spolu s tým najcennejším, čo má. Vlastne mala. Akoby sa jej všetko vymykalo z rúk. Všetko, o čo tak tvrdo bojovala."
Výhodou románu Otáznik je polovica srdca je jeho anotácia, ktorá vyvoláva rovnaký dojem, akým pôsobí aj samotná kniha. Vzbudzuje pocit mysteriózna a tajomstiev, ktorými je opradená aj minulosť hlavnej postavy tejto knihy. Môžem povedať, že mám veľmi rád, ak sa dejové línie alebo uhly pohľadu v románe striedajú; a príbeh nie je jednoliaty a zameraný iba jedným smerom. V prípade tohto príbehu mi ale striedanie časových pásem (minulosti a súčasnosti) miestami prekážalo: a autorka ho využívala tak často, že som mal problém s udržaním pozornosti a orientáciou sa v časovej následnosti. Nedostatok som videl aj vo vykreslení hlavnej postavy. Autorka síce detailne opísala minulosť aj prítomnosť Elin, avšak neraz som mal pocit, akoby nešla pod povrch a jednotlivé črty a udalosti uviedla len veľmi okrajovo.
"Narodíme sa a jedného dňa zomrieme. Medzi
týmito dvoma úsekmi sa musíme pokúsiť
žiť tak dobre, ako sa len dá."
týmito dvoma úsekmi sa musíme pokúsiť
žiť tak dobre, ako sa len dá."
"Nedá sa milovať človeka, ktorý má srdce plné tajomstiev. Nejde to."
Prihlásiť na odber:
Príspevky
(Atom)
Stránky
Hľadáš niečo konkrétne?
O mne
Kontaktujte ma
Partneri blogu
Sleduj pomocou bloglovin
Následníci
Ďakujem Vám!
Knižné blogy (CZ&SK)
Archív blogu
Zobrazenia blogu