Freeman píše veľmi dobre. Kniha sa číta rýchlo, dej je dynamický, udalosti sa odohrávajú jedna za druhou, bez hluchých miest. Pre zámerne krátke vety listujete stále ďalej a od knihy sa nemôžete odtrhnúť. Autor ma až do samého konca držal v napätí a neustále som sa pýtal, kto môže byť Nočným vtákom. Mal jednoducho všetko dopredu premyslené a vytvoril dokonalú sieť vzťahov. Hoci je zloženie postáv podobné iným príbehom, treba povedať, že Freeman si dal na románe naozaj záležať. Snaží sa do príbehu zapájať aj vás a vďaka dynamickosti dielo prečítate veľmi rýchlo. Musím povedať, že som si túto knihu užil.  

"Muž sotva lapal po dychu. V živote taký výkrik 

Rozprávka podľa psychológov nie je len literárnym dielom. Pre malé deti je návodom na to, ako treba žiť. Aj keď sú rozprávky určené deťom, obsahujú množstvo ideí, ktoré nesú posolstvo aj pre dospelých. Neil Gaiman raz vyslovil krásnu myšlienku. „Rozprávky sú pravdivé – nie preto, že nám hovoria, že existujú draky, ale preto, že nám hovoria, že drakov môžeme poraziť.“ Jeho citát dokonale vystihuje život a prekážky, ktoré nám prináša. Malý zázrak je určený deťom, čo vďaka pôvodnej obálke zaiste pochopí každý čitateľ. Nehovoriac o ilustráciách, ktoré dokonale dopĺňajú písané slovo. Kniha má v sebe oveľa viac ako len návod, ako treba žiť. Bartóková poukazuje na silu priateľstva, odvahu; uvažuje o vlastnom ja. Kto vlastne som? Kam patrím a aké je moje miesto vo svete? Dokážem sa vzoprieť pravidlám a ísť za svojím snom? Núti čitateľa myslieť a celý príbeh postavila na jednoduchej dejovej línii. Svoje posolstvo prináša v originálnom a neopakovateľnom príbehu, ktorý zaujme nielen mladých čitateľov. Dovoľte mi predstaviť vám Malý zázrak.

"Zdalo sa mu, že nevie vôbec nič o sebe ani o záhadnom svete za vysokým múrom a bránou. Ale v hĺbke duše vedel, že po niečom túži. Iba zatiaľ nezistil, čo to je."

Keď som sa dostal k anotácii tohto príbehu, vyvolala vo mne zvláštny dojem. Je kniha naozaj určená pre mňa? Dokáže mi niečo dať? Zaujala ma však hlavná postava, napoly zviera a napoly človek, líška Artuš bez jedného ucha, s nevinným a dobrým srdcom. Nepamätá si, kto je ani odkiaľ pochádza. Býva v Domove pre neposlušné a nechcené tvory, v ktorom vládne zlá slečna Pleslivá. Čoskoro si získa náklonnosť prízemka Čačky, s ktorou sa mu podarí zo sirotinca ujsť. Prežijú dobrodružstvo, ktoré ich zavedie do veľkého sveta a napokon aj na cestu za Artušovým pravým osudom. Malý zázrak bol úplne inou knihou než väčšina tých, ktoré som doposiaľ prečítal. Nemožno ju teda porovnávať s ostatnými fantasy dielami. Môžem však povedať, že ma táto kniha prekvapila. Nesie v sebe pekné myšlienky, preto jej čítanie hodnotím ako príjemnú zmenu.

Autorka vo svojom románe apeluje na odvahu dospievajúcich detí a poukazuje na silu priateľstva. Takisto aj na to, ako veľmi dokáže ovplyvniť váš život to, čo máte vo svojom vnútri. Bartóková dokázala vytvoriť pútavý príbeh, ktorý môže zaujať aj staršiu generáciu čitateľov. V knihe nájdete niekoľko hluchých miest a pár výhrad mám aj k hlavnej postave. Tá sa mohla podľa môjho názoru viac prejaviť. Hoci nejde o prevratné dielo, ktoré by prinieslo do sveta literatúry niečo nové, ba výnimočné, iste stojí o vašu pozornosť.

"Myslel na tú noc pred dávnymi rokmi – na nežný spev, na jemné ruky, ktoré ho držali, a na hlas, ktorý povedal: Si malý zázrak. Veľmi, veľmi dlho sme na teba čakali."

Malý zázrak určite nie je iba pre malých. Svojimi myšlienkami dokáže prilákať aj starších čitateľov. Netreba však očakávať zázraky. Ide skôr o jednoduché čítanie, pri ktorom si oddýchnete a zabudnete na problémy bežného sveta. K tomu vám dopomôžu aj spomínané ilustrácie, ktoré z knihy ešte väčšmi robia umelecké dielo. Prvou časťou však tento príbeh nekončí, pretože autorka pripravuje pre svojich čitateľov aj pokračovanie. Azda bude rovnako poučné a pútavé ako aj Malý zázrak. Prajem pekné čítanie! :-)

"...ale nedá sa všetko vyriešiť smiechom. Smiali 
sa celých osem rokov. Sľúbili si, že budú pri sebe 
stáť v dobrom i v zlom, ale keď to hovorili, smiali sa, 
pretože vtedy sa im všetko zdalo veľmi, veľmi 
smiešne. Akoby nepodarený účes bol to najhoršie, 
čo ich v živote môže stretnúť." 

zdroj obrázkov: weheartit.com

Hlavná postava tohto príbehu mi spočiatku vadila. Neustále opakovala tie isté slová, robila tie isté úkony a správala sa rovnako, čo po chvíli začne čitateľa nudiť. Aj napriek tomu som však v čítaní pokračoval. Autorka svoju knihu napísala pútavo a hoci sa v nej na začiatku deje stále to isté, v čitateľovi Barrová vyvoláva akýsi pocit tajomna. Pocit, že sa o pár strán ďalej stane niečo, čo celý príbeh úplne zmení. A to sa naozaj stalo, keď sa Flora v polovici knihy vyberie na zasnežený Svalbard. Úplne sama, v novom kabáte, s notesom a papierikmi, ktoré jej pomáhajú nezabudnúť, prečo sa do tejto severnej krajiny vlastne vybrala. Pobozkala som Draka, ostalo v jej vnútri. Román od tohto momentu zobrazuje väčšie množstvo emócií, spontánnosti a takisto poukazuje na to, prečo je dôležité ísť si za vlastným snom. 

zdroj obrázkov: weheartit.com

Stále vládne mráz splnilo moje očakávania. Tie však neboli príliš vysoké, keďže bol tento román úplne prvou knihou, ktorú som od jej autorov čítal. Príbeh spĺňal požiadavky kvalitného krimi románu, a aj keď mal zopár nedostatkov, či už z hľadiska jeho prvej polovice alebo celkovej pútavosti knihy, i napriek tomu ma príjemne prekvapil. Určite by ste si ho mali prečítať v prípade, že sa vám páčili predošlé knihy tejto autorskej dvojice, takisto aj v prípade, že vás téma utečencov zaujíma. Koniec koncov, týka sa každého jedného z nás. 

Už sú to dva roky, odkedy vyšlo prvé ilustrované vydanie Harryho Pottera v slovenčine – a skoro sedemnásť rokov od vydania prekladu úplne prvej časti. Pamätám si svoje nadšenie, keď som prvýkrát videl ilustrácie talentovaného Jima Kaya. Vravel som si, že túto knihu musím mať čo najskôr na svojej poličke. Ani sme sa nenazdali a do kníhkupectiev dorazila už tretia v poradí. Pre útek Siriusa Blacka na každom rohu číhajú dementory a povráva sa, že Black ide tentokrát po Harrym. Ročníkom navyše kolujú chýry a predpovede smrti. Zdá sa, že Harryho čaká väčšie dobrodružstvo než by hocikto predpokladal...

"Dôsledky našich činov sú také zložité a rôznorodé, že predpovedať budúcnosť je naozaj veľmi ťažké."

"Život je skrátka život. Ocitáme sa v rôznych situáciách a vyberáme si, a preto sa nám stávajú také veci, aké sa nám stávajú. Zachytíme prúd, kým slúži nám."

Anotácia Strateného svetla môže v čitateľoch vyvolať dojem, že pôjde iba o presladený román s jednoduchým a predvídateľným dejom a stereotypným záverom, ktorý je už dopredu jasný. To však nie je prípad Santopolovej knihy. Námet a hlavné postavy Strateného svetla  sa síce podobajú na romantické knihy iných autoriek, no jeho spracovanie a záver sú úplne iné, než by ktokoľvek predpokladal. A práve to sa mi na tejto knihe páčilo a aj to je jeden z dôvodov, prečo sa k nej plánujem ešte v budúcnosti vrátiť. Som totiž presvedčený o tom, že vtedy ju budem (kvôli posledným kapitolám románu) vnímať už úplne inak. Nečakal som, že to poviem, no Stratené svetlo si ma získalo na plnej čiare. 

"Často myslím na to, ako po celý život získavame ľudí. Ľudí s veľkým L. Tých, ku ktorým sa utiekame v prípade núdze, o ktorých vieme, že sa na nich môžeme spoľahnúť. Ak máme šťastie, prvými sú naši rodičia. Potom súrodenci. Najlepší priateľ z detstva. Manžel."

Stratené svetlo nie je obyčajným románom. A ak ho niektorí obyčajným označia, dovolím si s nimi nesúhlasiť. Obyčajné dielo ma totiž zvyčajne neprinúti zamyslieť sa nad svojím životom a bytím. Neprinúti ma rozmýšľať nad vlastným osudom, ani nad tým, čo by som urobil, ak by som bol na mieste hlavných postáv tejto knihy. Neprinúti ma vžiť sa do roly tých, ktorých životné cesty sa rozišli úplne iným smerom – ani tých, ktorí museli opustiť svojich blízkych. Neprinúti ma rozmýšľať nad tým, ako sa mohli vtedy cítiť a aké náročné to pre nich muselo byť. Jill Stantopolová zvládla svoju autorskú úlohu na výbornú a ja len dúfam, že vás táto kniha dostane tak, ako dostala mňa. Prajem pekné čítanie! :-)

"To, čo je medzi nami, nie je perfektné, 

ale určite je to láska."

zdroj obrázkov: weheartit.com

Určite si mnohí z vás pamätajú časy, keď vám rodičia čítali na dobrú noc rozprávky. Keď písmenká boli pre vás ešte zložité a hlas maminy a tata bol oveľa príjemnejší. Ani ste sa nenazdali a uprostred rozprávky ste zaspali... Neskôr čítanie na dobrú noc nahradili obrázkové knižky, ktoré ste si tak radi listovali a ilustrácie napodobňovali a pretvárali na papieri všemožnými spôsobmi. Boli to bezstarostné časy, kedy sa nikto z nás netrápil problémami dospelých a kedy sme sa tešili z maličkostí. Pribúdajúcimi rokmi však obrazové knihy nahradili romány plné malých písmen a tenkých strán. Začali nás lákať zložitejšie zápletky a miesto ilustrácií sme si jednotlivé situácie radšej predstavili sami – vo svojej hlave. Akoby sme zabudli na čaro obrázkov, ktoré boli pre nás v minulosti také dôležité. Ilustrované reedície kníh sú ale dôkazom toho, že obrázky nemusia potešiť iba tých najmenších. Určite ste už v kníhkupectve videli prvé dva diely Harryho Pottera v ilustrovanej verzii. V týchto dňoch k ním pribudne tretí, Väzeň z Azkabanu.


Mohli by ste si povedať, že sú tieto knihy určené iba deťom, avšak s týmto tvrdením nesúhlasím. Ilustrácie, ktoré sú dielom talentovaného Jima Kaya, možno označiť za skvost svojho druhu. Kniha obsahuje textúry, malé obrázky, ale takisto aj celostranové ilustrácie. Trh je doslova presýtený rôznymi edíciami tejto čarodejníckej série. Od nových obálok, farebných vydaní, cez rôzne príručky či sprievodcov filmami. To môžu viacerí vnímať negatívne, avšak ako večnému fanúšikovi Harryho Pottera by mi bolo ľúto nemať vo svojej zbierke toto vydanie, ktoré má podľa môjho názoru väčšiu hodnotu než ostatné spomenuté knihy.

K ilustrovanému vydaniu sa navyše veľmi rád vraciam. Len tak si ho prelistujem, "pokochám sa" obrázkami či potajme privoniam ku stránkam knihy. A aj keď sú ilustrované knihy primárne určené deťom (a v kníhkupectve narazíte napríklad aj na Malého princa, ktorý vyzerá podobne než ilustrovaný Harry), myslím, že majú svoje opodstatnenie aj pre dospelých. Práve preto sa už neviem dočkať Väzňa z Azkabanu, ktorý bude bacuľatejší než jeho dvaja predchodcovia. Gorila.sk navyše postla video, v ktorom vám ukáže, ako vyzerá táto kniha vo vnútri! :-) 

"Je nebezpečný. Ale prečo? Keď stál vo dverách mojej izby, v hlave mi napadla iba jedna myšlienka. Dare je zbraň, ničivá zbraň."

Po Nocte som mal na pokračovanie vysoké očakávania, avšak Verum ich splnilo iba čiastočne. Kniha sa mi páčila, avšak v prvej časti nastavila Coleová latku príliš vysoko. Nocte mi prišlo o niečo dynamickejšie a prepracovanejšie. To ale neznamená, že by ste si Verum nemali prečítať. Príbeh sa posunul ďalej, mali sme možnosť dozvedieť sa niečo o minulosti Darea a autorka tiež prišla v závere s ďalším zvratom, ktorý celú situáciu zmenil. A preto nám neostáva nič iné len čakať na posledný diel. Verím, že v preklade dorazí čo najskôr.