Zoznamovanie sa cez internet je riskantné: čo vás čaká v najbližšej správe od neznámeho muža? Sympatický pozdrav alebo nevyžiadaná oplzlá fotografia? Je tajomný cudzinec rovnako príťažlivý aj v reálnom živote alebo má o desať rokov a pätnásť kíl viac? A keď vás pozve k sebe domov, ako viete, že tam nečíha nebezpečenstvo?

Joy Fieldingová je uznávaná autorka beletrie pre dospelých – veď len v preklade jej u nás vyšlo pätnásť kníh. Anotácia jej nového románu Na zlých miestach pôsobí veľmi aktuálne: v dobe internetových zoznamiek, ktoré úplne zmenili spôsob spoznávania "životnej lásky". Alebo "smrti" – ako napovedá podtitul tohto románu. V knihe vystupujú štyri ženy, ktoré si stiahnu zoznamovaciu aplikáciu. Mladá Paige, jej sesternica a rivalka Heather, najlepšia priateľka Chloe a mama Joan. Vytvoria si profil a dúfajú, že sa preklikajú k láske a šťastiu. Jedna z nich si však nevedomky dohodne rande so zabijakom a rozbehnú sa preteky so smrťou. Muž s prezývkou Ten pravý ihneď v profile dobre vie, že dokonalým zovňajškom, podmanivým úsmevom a šarmantným vtipkovaním zvyčajne ľahko umlčí akékoľvek pochybnosti neznámych žien, ktoré s ním bez obáv odídu domov. Za zatvorenými dverami prenajatého bytu už na ne čaká večera s vínom pri sviečkach... a na záver bolesť a pomalá mučivá smrť.

Ruku na srdce, kto z vás ešte nikdy v živote nepoužil zoznamovaciu aplikáciu? V súčasnosti zažívajú doslova boom, a ak aktuálne nemáte partnera, pravdepodobne sa im len ťažko vyhnete. A to je presne dôvod, prečo ma táto kniha zaujala – a chcel som si ju prečítať. Oslovila ma aj jej netradičnosť, pretože už od prvej strany autorka vytvárala v dejovej línii akési napätie. A v čitateľovi pocit nejasnosti a nestálosti v tom, čo môže prísť. Práve Fieldingovej štýl poháňa dejovú líniu dopredu, a núti vás pokračovať v čítaní. Silnou stránkou sú aj postavy románu, kde autorka využíva viaceré vekové kategórie; a čitateľ môže sledovať odlišnosti v ich správaní.

Meno Giny LaManny je na Slovensku v podstate neznáme. Hoci jej vo svete vyšlo viacero kníh, hlavne šesťdielna mysteriózna séria, v preklade jej román (Ne)vinné ženy vychádza až teraz. Ten sa ale zaraďuje do úplne inej kategórie než autorkine predošlé knihy.

V luxusnom kalifornskom hoteli sa koná svadba, počas ktorej nájdu mŕtvolu muža. K vražde sa priznajú štyri ženy a každá vyhlasuje, že zločin spáchala ona. Prvou je Ginger, matka, ktorá drží pokope svoju rodinu a svadobný víkend pre ňu zďaleka nie je oddychový. Ďalšou je právnička Kate, dosť bohatá na to, aby sa vykúpila z každého hriechu. Treťou je Emily, mladá žena s tajomstvom, topiaca sa v spomienkach a alkohole. Poslednou je udržiavaná šesťdesiatnička Lulu. Tá dúfa, že jej piate manželstvo vydrží až do smrti. Žiaľ, partnerovo správanie napovedá o opaku. Prečo sa všetky priznali k vražde? Každá zaťato trvá na svojej verzii, no ani jedna výpoveď celkom nesedí. A kto bol ten muž?

"Ktovie, prečo mala neustále pocit, že sa jej všetko vymyká spod kontroly. Sledovala, ako sa život okolo nej neustále zrýchľuje, a pripadala si ako škrečok v točiacom sa kolese." 

Už anotácia tejto knihy na mňa pôsobila zvláštne. Prečo by sa 4 ženy, nezávisle od seba, priznávali k vražde toho istého muža? Nerozumel som logike ich správania, a preto som si povedal, že si tento román musím prečítať. Podobný pocit ako z anotácie som mal aj zo samotnej knihy. Štýl rozprávania autorky odbočoval zo zarytých konvencií. Hlavnú dejovú líniu prepletala s vyšetrovaním, ktoré čitateľovi priniesla v zdramatizovanej forme. Tá jednotlivé výpovede zrýchlila, odbremenila ich od zbytočných komentárov, a zároveň pôsobila ako netradičný prvok. Ak hovorím o štýle autorky, určite treba spomenúť (ne)predvídateľnosť knihy, keďže LaManna ma do poslednej strany držala v napätí, a niektoré otázky nechala otvorené. 

Štvorica podozrivých vás sprevádza počas celého príbehu. Musím ale povedať, že zdramatizovaná forma ich výpovedí postavám odobrala akési "pozadie" a ich myšlienkové pochody. Práve preto sa vám môže neraz stať, že sa v ich výpovediach stratíte – a budete sa musieť vrátiť späť, aby ste zistili, o ktorú postavu vlastne ide. Jednotlivé charaktery by si zaslúžili väčšiu hĺbku, aby sa odlíšili od ostatných. Aj napriek podarenej zápletke a napätiu, ktoré vás neopustí do poslednej kapitoly, považujem za najslabší článok tohto románu práve postavy.

Prešlo skoro 5 rokov, odkedy na Slovensku vyšla prvá časť série After, ktorá vyvolala senzáciu medzi tínedžermi. A nielen tými slovenskými. Fanfikcia na britskú hudobnú kapelu One Direction si najprv získala srdia online čitateľov na portáli wattpad, kde dosiahla miliardu prečítaní. Štvordielna séria neskôr vyšla aj knižne, dokopy na 2 500 stranách. 

Nevinná kráska a potetovaný búrlivák. Tessa a Hardin. Ich vzťah bol viac ako turbulentný. Spočiatku šlo o hru, no postupne sa Tessa stala celým Hardinovým svetom a oboch ich prevalcovala skutočná, nespútaná láska. Pripomínala smršť, ktorá so sebou strhávala všetkých naokolo. Hardin balansoval na hrane krutosti, Tessa trpela. Lenže správanie človeka môžeme pochopiť až vtedy, keď zistíme, čo mu predchádzalo. Hardin je toho dôkazom. Posledný diel série After odkrýva, čo sa udialo predtým, ako Hardin stretol Tessu, ale aj čo sa odohralo potom. 

"Darilo sa mi ovládať svoje myšlienky a činy, mátali ma však Tessine oči a jej krásna duša ma neprestávala prosiť, aby som odkryl jej tajomstvá."

Síce to bolo niekoľko rokov dozadu, na sérii After som v tom čase doslova "fičal". Nie preto, že by bola fanfikciou, avšak obľúbil som si ju pre autorkin štýl. Hoci by sa dalo celých 2 500 strán zhrnúť do jednej knihy, autorka si dala na rozprávaní svojho príbehu naozaj záležať. Čo tam po hluchých miestach a nekonečných zápletkách – Anna Toddová jednoducho vedela, ako si udržať pozornosť svojho čitateľa a ako ho prinútiť, aby si kúpil aj pokračovanie. Bolo to však pred tri a pol rokom, v roku 2016, keď vyšla posledná kniha. A odvtedy sa veľa vecí zmenilo. V literatúre pre mladých (aspoň čiastočne), ale najmä vo fanúšikoch Toddovej kníh, ktorí bezpochyby vyrástli. Už to nie sú 15-ročné pubertiačky, ktoré lovestory Tessy a Hardina zhltnú aj s navijakom. A v tom vidím jeden z najväčších problémov piatej knihy série After, ktorá vyšla len prednedávnom. 

Román Pred nami má ambíciu ukázať čitateľovi Hardinov pohľad na vzťah s Tessou, a vysvetliť mu detaily, ktoré nemusel pochopiť. Autorka zobrazuje jednotlivé situácie chronologicky, ako plynul čas a ako sa vyvíjal samotný charakter Hardina. Treba preto povedať, že je nevyhnutné "mať za sebou" predošlé 4 knihy. Nebolo by totiž vhodné prečítať si iba Hardinov pohľad, ktorý väčšinu udalostí vynecháva a zobrazuje len tie kľúčové, s početnými časovými skokmi. Toddová najväčšiu pozornosť sústredila na okamihy prvej časti – a najmä na spoznávanie Tessy a Hardina, ktoré si pamätá azda každý fanúšik tejto série. Nedostatok vidím v časových skokoch, ktoré môžu čitateľa zmiasť, ale hlavne vo výpovednej hodnote celej knihy. Tá, bohužiaľ, miestami pripomínala "výcuc" všetkých štyroch kníh, a pôvodnú sériu iba zbytočne natiahla.  

"Nebol som si istý, či jej mám veriť. O niečo jej išlo. Cítil som to." 

Anna Toddová v sérii After poukázala na viaceré problémy mládeže. Prvé lásky, sklamania, rozchody, problémy v rodine, ale aj hľadanie vlastného miesta vo svete. Zámerom piatej knihy je poukázať na zmenu v charaktere Hardina. Ten počas štyroch častí emocionálne dospel, a stal sa z neho úplne iný človek. Hoci Pred nami moje očakávania nesplnilo, keďže pôsobilo iba ako extrakt starších informácií, bolo fajn pripomenúť si sériu, ktorá si ma pred pár rokmi získala. Vďaka nedávnemu filmovému spracovaniu môže After prilákať hlavne nových čitateľov, ktorí v nej opäť nájdu to svoje. 

zdroj obrázka: thetempest/tumblr

Niektoré knihy začnete čítať a ihneď viete, čo od nich môžete očakávať. Predostrú vám skupinu postáv, vzťahy medzi nimi, a zároveň aj konflikt, ktorý sa stane námetom pre spracovanie románu. V prípade knihy Posledné, čo v život urobila, som ale taký pocit nemal. Autor začal rozprávanie príbehu retrospektívne, a ja som vhupol do absolútneho neznáma. Hoci som ničomu nerozumel, pokračoval som ďalej – a s odstupom času som za to veľmi rád. 

S menom Gregga Olsena som sa v minulosti už stretol. Síce som od neho žiadnu knihu nečítal, je autorom dvojdielnej série Prázdna rakva (Závisť a Zrada), ktorá dávnejšie vyšla v slovenskom preklade. Hoci v prípade menovanej série išlo skôr o žáner young adult, rozšírený medzi mladými čitateľmi, román Posledné, čo v živote urobila, do tejto kategórie zaradiť nemožno. Jeho anotácia ma však zaujala už v prvom momente, a preto som nad prečítaním neváhal ani sekundu. 

Do mestečka na brehu rieky Deschutes sa húfne sťahujú mladí ľudia. Liz a jej manžel Owen celé roky obdivujú svojich dobrých priateľov a susedov Carole a Davida. Zdá sa im, že majú všetko – bezstarostný, šťastný život a krásneho synčeka Charlieho. Potom Charlie bez stopy zmizne a rodinami otrasie tragédia, ktorú nikto nechápe. Okrem Liz. Stačila sekunda a všetko sa zmenilo. Liz spôsobila nehodu, ktorej následky už nemôže vziať späť. Znásobila ju druhou najhoršou chybou: zatajila ju. Zatiaľ čo manželstvá praskajú pod ťarchou žiaľu a strachu, Liz sa utiahne do vlastného tmavého sveta viny, rastúcej paranoje a klamstiev, o ktorých ani netušila, že ich je schopná. 

"Jedného dňa to možno budeš ty. Budeš sa hnať za svojím snom a nikdy si ho nesplníš. Ako somár, ktorému mávajú pred očami mrkvou, aby sa pohol."

Ako som už spomínal, autor začal rozprávanie príbehu netradičným spôsobom, a podobne sa vyvíjala aj celá dejová línia. Olsen kládol veľký dôraz na vykreslenie postáv a najmä na ich psychiku. Opisoval ich konanie v hraničných situáciách, ktoré sa nabaľovali jedna na druhú. Postavy schválne vystavoval vypätým momentom a sledoval zmenu ich správania. Ocenil som najmä štýl, akým celý príbeh vyrozprával. Autor nečakane odhaľoval jednotlivé kúsky skladačky, ktoré do seba postupne začali zapadať. Až do samého konca som nemal tušenie, ako sa kniha skončí – a koniec koncov ho nemám ani dnes. Taktiky neprezradiť čitateľovi úplne všetko sa nezbavil ani na konci príbehu, a prinútil ma nad románom rozmýšľať aj po jeho dočítaní. 

"Chyby sú ako kocky domina – mechanicky, nezadržateľne sa kopia jedna na druhú."

Hoci som bol zo zápletky a autorovho štýlu doslova unesený, viackrát som sa ale zamýšľal nad uveriteľnosťou niektorých pasáží. Viem, že Olsen konštruoval román ako fikciu, no určité udalosti by museli byť v skutočnom živote až príliš veľkou zhodou náhod. Čo ale treba vyzdvihnúť, je fakt, že sa v knihe neustále niečo dialo, a autor v nej dokázal veľmi dobre rozvrhnúť akciu. Ako som už uviedol, dopodrobna si premyslel vzťahy medzi postavami a čitateľa nútil k aktivite. Aj preto som mal chuť stále pokračovať v čítaní, a dozvedieť sa, ako to celé skutočne bolo.

"Tí, ktorí v Echo Ridge žijú, sa tvária, akoby mal každý, kto prekročí jeho hranice, zmiznúť z povrchu zemského."

"Ak som sa za roky čítania kníh o skutočných zločinoch niečo naučila, tak to, že vrahom je vždy priateľ."

Ak by som mal na knihe vyzdvihnúť to najlepšie, určite by to boli postavy, ktorým aj v tomto prípade autorka venovala najväčšiu pozornosť. Každú jednu svedomito vykreslila a najmä ich zobrazila realistickým spôsobom. Poukázala nielen na ich život v škole, ale tiež aj na ich súkromné problémy, ktorými si v danom momente prechádzali. Keďže boli rôznorodé, každý čitateľ si v knihe dokáže nájsť tú svoju. Odhliadnuc od spomínaných hluchých miest a pomalšieho vývoja dejovej línie, za pozitívum považujem aj autorkin štýl, ktorý sa ľahko a dobre číta. 

Ak by som si mal rozpomenúť, koľko som čítal za posledný rok kníh z kategórie young adult, toto číslo by sa šplhalo k desiatim alebo dvanástim. To nie je veľa, ale v minulosti by bol tento počet dvojnásobný, ak dokonca nie trojnásobný. Dôvodom je často jednoduchosť dejovej línie young adult literatúry, ale tiež aj podobná zápletka a orientácia na tie isté problémy mladých, ktoré u mňa už stratili svoje čaro. Román Slová načmárané na stenách bol však niečím iný. Síce tiež hovorí o problémoch mladého človeka, ale tie sú úplne iné než strasti jeho šestnásťročných rovesníkov.  

Adam je schizofrenik. Vidí a počuje ľudí, ktorí neexistujú. Rebeku, milé dievča, ktoré mu rozumie, mafiánskeho bosa, ktorý ho ohrozuje, či nahého čudáka Jasona. Zdá sa celkom jednoduché odlíšiť skutočné od neskutočného, ale Adam to pre svoju diagnózu nedokáže. Odrazu mu svitla nádej. Užíva experimentálny liek, ktorý mu pomáha ignorovať halucinácie. Nastúpi do katolíckej strednej školy, kde o jeho chorobe nikto nič nevie. Na dosah má nové možnosti, dokonca aj lásku. Spolužiačka Maja je pekná, inteligentná, hoci trochu tvrdohlavá, a zamilovaný Adam zúfalo túži byť normálnym tínedžerom, za akého ho priateľka považuje. Lenže liek, ktorý užíva, začína zlyhávať. Adam je odhodlaný urobiť čokoľvek, aby pred Majou uchoval svoje smutné tajomstvo.

„Vidiny nie sú vždy zlé. Niekedy sú celkom fajn. Zjavia sa, kedy sa im zachce. V tom ma nikdy nesklamú.“

Ako som uviedol na začiatku, už na základe anotácie bude viacerým čitateľom zrejmé, že Slová načmárané na stenách nebudú tak úplne obyčajná young-adultovka. Tento fakt potvrdzuje aj štýl, akým sa autorka prihovára svojmu čitateľovi. Knihu napísala pomocou denníkových záznamov. Adam, ako hlavný hrdina, sa viac rozpráva s čitateľom, teda s vami, než s ostatnými postavami v románe. Práve vďaka tomu ho môžete detailne spoznať. Hovorí vám o svojich bolestiach a trápení, ale tiež o radosti a o všetkom, čo v danom momente prežíva. Často používa frázy ako Aby som odpovedal na vašu otázku... alebo Mohlo by vás zaujímať... či Opíšem vám, čo sa stalo, a vy mi poviete svoj názor..., ktoré knihu ozvláštňujú. Na tento štýl som si určitý čas zvykal, a v neposlednom rade aj na Adama ako takého. S odstupom času ale môžem povedať, že som si ho obľúbil. 

Tajomstvá sú neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Chránime nimi svojich blízkych, rodinu či priateľov, no niekedy aj samého seba. Ľahko sa ale môže stať, že sa do tajomstiev zamotáte. Až do takej miery, že vlastne neviete, ktoré z nich sú skutočné. A ktoré z nich vás môžu zničiť.

Elin Boalsová pracuje ako úspešná fotografka a s manželom Samom vychováva sedemnásťročnú dcéru Alice. Navonok jej nič nechýba, no len ona vie, ako ťažko sa jej prekračuje prah domova. Jedného dňa dostane list od Fredrika, priateľa z detstva. Počas dospievania na švédskom ostrove Gotland, v chudobe a bez otca, bol jej záchranným kolesom. Rané obdobie života je škvrnou na Elininej minulosti a mlčí o ňom aj pred najbližšími. S Fredrikovým listom sa však so spomienkami vynorí aj pocit hanby za skutok, ktorý kedysi spáchala. Osudný čin ju vtedy prinútil utiecť a pretrhnúť všetky väzby. Elin už viac nemôže zatvárať oči pred realitou, inak hrozí, že nadobro stratí rodinu aj samu seba.

Blížencov asi nemožno nazvať kriminálkou, hoci sa v nej trestný čin dozaista stal. Teda aspoň to tvrdí matka dvojičiek, Lauren. Prečo som sa rozhodol prečítať si tento román? Bola to pravdepodobne zvedavosť, a akýsi pocit, že kniha (alebo jej hlavná hrdinka) bude šialená. Pocit, že iba ona pozná pravdu, ktorú jej nikto neverí. S odstupom času musím povedať, že som za túto knihu veľmi rád. Mala niečo do seba, bola úplne iná než tie predošlé, a čo je hlavné, prinútila ma napäto lisovať až do samého konca. 

Všetci jej vravia, že je vyčerpaná a potrebuje si poriadne oddýchnuť. Majú pravdu. Lauren Tranterová práve porodila krásne dvojčatá, Morgana a Rileyho, a v živote nebola unavenejšia. Len ona však vie, čo sa stalo v prvú noc po pôrode v nemocničnej izbe. Odrazu sa tam objavila záhadná cudzia žena a chcela jej deti vziať. Vlastne nie vziať, vymeniť za akési iné... stvorenia. Okrem Lauren ju však nikto iný nevidel. Ani policajti nič nezistili. Všetci od lekára až po jej manžela sú presvedčení, že všetko sa odohralo iba v jej hlave. S výnimkou detektívky Joanny Harperovej, ktorej intuícia našepkáva čosi iné. Prešiel mesiac. V jedno slnečné ráno sa ustráchaná Lauren konečne vyberie s dvojčatami na prechádzku k rieke, zdriemne si na lavičke – a obe deti zmiznú. Polícia pohotovo zakročí, ale keď sa nakoniec dvojčatá nájdu, sú akési iné. Vyzerajú síce ako Morgan a Riley, aspoň všetci ostatní to tvrdia, ale Lauren sa niečo nezdá a zdesene kričí: To nie sú moje deti! Lauren je odhodlaná svojich synov nájsť a zachrániť, tak ako to káže stará legenda, aj keď riziko je nepredstaviteľné. Ak sa mýli, urobí najväčšiu chybu vo svojom živote.

"Predstava domova jej náhle pripadala cudzia 
ako vzdialená krajina, ako miesto, kam sa 
už možno nikdy nevráti." 

Melanie Golding vytvorila dve silné postavy. Na jednej strane Lauren, ktorá údajne prišla o svoje dvojčatá, a na strane druhej vyšetrovateľku Joannu Harperovú, ktorá jej – zdá sa – ako jediná verí. Obe ženské postavy majú svoj príbeh, a autorka odkrýva najmä minulosť vyšetrovateľky, ktorá v prípade zohráva istú rolu. Síce môže niekomu pripadať konanie hlavných postáv ako absurdné, ja som sa počas celej knihy snažil ich neodsudzovať – a pozrieť sa na príbeh z oboch strán. Ocenil som najmä nepredvídateľnosť dejovej línie, a takisto aj jej záver, ktorý by pravdepodobne nikto z čitateľov nečakal. Melanie necháva isté veci nedopovedané, a núti čitateľa nad knihou rozmýšľať. 

"Len nech to trvá, pomyslela si, toto sladké trápenie, čas bezsenných nocí. Nech to trvá toľko, koľko treba." 

Ako som uviedol na začiatku, autorka má veľmi silný rozprávačský talent, čo vás neustále núti pokračovať v čítaní. Súčasťou románu sú aj citáty z rôznych iných diel, ktoré súvisia s mýtmi o dvojičkách (ktorými je koniec koncov inšpirovaná aj samotná kniha). Autorka dejovú líniu odbremenila od hluchých miest a do popredia sa dostala najmä akcia. Ocenil som hlavne to, že sa kniha neuberala len jedným smerom – a to dolapiť potenciálneho páchateľa, ktorý dvojičky Lauren vymenil. Práve naopak, Goldingová jednotlivé línie postáv prepájala a snažila sa medzi nimi vytvoriť súlad. A to sa jej rozhodne podarilo. 

Predstavte si, že sa ráno zobudíte, a bolí vás hlava. Bolí vás tak veľmi, že si nespomínate, čo ste robili poslednú noc. Snažíte sa dostať do kúpeľne, ale dvere sú zamknuté. Keď sa vám ich konečne podarí otvoriť, vo vani nájdete svoju manželku. Mŕtvu. Ste si takmer istý, že vrahom nie ste, ale keďže si z predošlej noci skoro nič nepamätáte, nedokážete sa obhájiť. Popíjali ste s manželkou víno, veľa vína. Pretože ste pred príchodom polície byt dôkladne upratali, považujú vás za vinného. Avšak... ste? 

Stredoškolského učiteľa Janeka Mittera zatknú a obvinia. Napriek nedostatočným dôkazom ho odsúdia a nariadia mu ústavnú liečbu. Prípad zaujme komisára Van Veeterena, uzavretého, cynického a svojrázneho muža so sklonom k hrubosti a melanchólii. Len čo sa pustí do skúmania pozadia vraždy, ukáže sa súvislosť so zvrátenou rodinnou históriou. Van Veeteren postupne preniká do temnej siete vzťahov, lenže vyšetrovanie skomplikuje druhá, ešte zvláštnejšia vražda. Naozaj je Mitter ten, kto zabil svoju ženu? 

"Posledné, čo mu zišlo na um, bol obraz. Starý obraz, ktorý možno kedysi namaľoval on sám. Bol to obraz smrti, nanajvýš osobný a pravdivý. Vôl. A močarina. To bol jeho život. Bol vôl, ktorý zapadol do močariny."

Zvyčajne nečítam knihy od iných, než amerických či britských autorov. Niekedy sa mi ale do rúk dostane aj publikácia, ako je Sieť, ktorú napísal švédsky autor Hakan Nesser. Čím ma zaujala? Na prvé miesto by som rozhodne postavil obálku, ktorá vo mne vyvolala okrem zmiešaných pocitov najmä dojem temnoty a niečoho záhadného, nepredvídateľného. Bola to tiež anotácia, ktorá môj dojem z obálky potvrdila. Akoby mi napovedala, že niečo nebude v poriadku. Keď sa na to pozriem spätne, môžem usúdiť, že som sa nemýlil. Nebudem klamať, ak poviem, že Sieť bola jednou z najlepších kriminálok, ktoré som kedy čítal. 

"Bola to len cesta tmou a ňou aj zostala. Niečo tu však bolo navyše, rástol v ňom nepokoj... Nepokoj, že všetko bude trvať pridlho, že sa znovu pomýli, že zlo sa ukáže omnoho mocnejšie, než chcel pripustiť." 

Claire a Matt už nežijú spolu, ale rozhodnú sa, že pre ich dcérku Scarlett bude najlepšie, ak strávia „normálne“ rodinné Vianoce. Nevedia sa dohodnúť, čí to bol nápad, aby išli do rekreačného strediska Šťastný les, ani kto navrhol, aby so sebou vzali svojich nových partnerov. Ale niekto to urobil – a už je neskoro to zrušiť. Claire si priviedla svojho nového partnera Patricka (rozhodne nie Pata), zdanlivo rozumného nádejného triatlonistu Ironmana. Matt so sebou vzal novú životnú lásku Alex, zábavnú, inteligentnú a mimoriadne trpezlivú vedkyňu. Sedemročná Scarlett si vzala svojho plyšového priateľa Uška. Je to obrovský králik. Všetci piati (s Uškom šiesti) sa so zaťatými zubami venujú núteným zábavným aktivitám. Keď Scarlett večer zaspí, až priveľa popíjajú a prezrádzajú si tajomstvá z minulosti. Nevedno ako, zrazu sa ich dovolenka zmení na sud pušného prachu a končí sa tam, kde sa celý príbeh začína – uplakaným, vydeseným telefonátom na políciu. Čo sa stalo? Všetci tvrdili, že sa budú správať ako dospelí…

Keď som si prvýkrát prečítal anotáciu knihy Dospelí, v mnohých veciach mi pripomínala diela Jojo Moyesovej, ktorej vyšlo v slovenčine niekoľko kníh. Boli zamerané na rodinu, vzťahy a manželstvo a hovorili najmä o náročných životných situáciách, do ktorých sa môže dostať hocikto. Podobne sú na tom aj Dospelí. Síce pravdepodobne nechodíte na dovolenku so svojím bývalým partnerom (partnermi), no aj napriek tomu môže tento román povedať veľa užitočného každému z vás. Či už o ľudských reakciách, životných rozhodnutiach, ale aj o hľadaní samého seba. Ale pekne po poriadku...

"Nech je tak či onak, s Claire to zvládne lepšie – manželstvo aj otcovstvo, všetko. Tentoraz to bude robiť správne, nech to stojí čokoľvek."

Ak by som mal vyzdvihnúť najväčšie pozitívum románu Dospelí, boli by to postavy. Hulsová dokázala výborne vykresliť jednotlivé charaktery všetkých postáv, a takisto aj ich vývoj v čase. Každá z nich sa niečím odlišovala, neboli vytvorené ako cez kopirák. Pozornosť treba upriamiť najmä na malú Scarlett, dieťa Claire a Matta, ktorí si našli nových partnerov, avšak pre dobro dieťaťa sa rozhodli stráviť Vianoce všetci pohromade. Autorka poukazuje na vývin malej Scarlett a najmä na vplyv neusporiadaných vzťahov medzi rodičmi na jej psychiku. Ako výsledok opisuje vznik Scarlettinho najlepšieho kamaráta, plyšového zajaca Uška, s ktorým má dieťa výnimočný vzťah a v knihe vystupuje ako imaginárna, živá bytosť, s ktorým vedie Scarlett rozhovory.