Odkedy sa Štvorka z Bayview očistila od podozrenia zo Simonovej vraždy, objavilo sa viacero pokusov o oživenie jeho povestného Klebetníka. Nikto však nevedel zneužívať citlivé informácie tak ako on. Až doteraz. Simon je mŕtvy, no ktosi pokračuje v jeho odkaze. A prichádza s úplne novými pravidlami. Tentoraz nejde o aplikáciu, ale o hru PRAVDA ALEBO ODVAHA. Neznáma osoba vyzýva vybraných študentov, aby sa rozhodli pre jednu z možností. Ak si zvolia pravdu, vyzradí o nich chúlostivú klebetu. Ak si vyberú odvahu, čaká ich náročná úloha. Iná možnosť neexistuje. Hráči o sebe nerozhodujú. Prvá na rade je Phoebe. Kto sa rozhodne nehrať, volí si pravdu. Tá o Phoebe nie je pekná. Ďalšou v hľadáčiku je Maeve. Žiaľ, mala byť múdrejšia. Vždy si treba vybrať odvahu. Pozvanie príde aj Knoxovi, ďalšiemu z partie, no vtedy sa už hra škaredo zvrtne.

Karen M. McManusovej vyšli v slovenčine už dve knihy pre mladých – Jeden z nás klame a Nechaj si to pre seba. Tretia, ktorá vyšla vo vydavateľstve YOLi minulý mesiac, je pokračovaním tej prvej. Romány spája stredoškolské prostredie: tajomstvá, lásky, ale aj klamstvá a zrady. 

"Po celom tele som cítila jeho ruky a ústa a nevedela som, ako ich zastaviť. Ešte nikdy som sa necítila taká malá, v každom zmysle tohto slova."

Ústrednou témou románu Ďalší na rade je hra na Pravdu a odvahu, ktorá sa stala motívom viacerých diel, napríklad aj filmu Truth or Dare. Je jasné, že autorka musela prísť v pokračovaní s niečím novým, aby nebola stredoškolská séria len umelo naťahovaná na čo najväčší počet strán. Hoci musím povedať, že sa mi viac páčila prvá časť, autorka sa aj s touto popasovala statočne. Osud postáv, ktorým sa detailne venovala v predošlej časti, ďalej rozvinula. Opäť využila striedanie rozprávačov a akciu rovnomerne rozdelila naprieč celou knihou. Presne tak, ako sme na to zvyknutí. 

Ďalší na rade patrí presne medzi knihy, počas čítania ktorých máte pocit, že viete, čo sa stane – a ako sa kniha skončí (je to predsa oddychovka ako každá iná, no nie?), ale autorka vám tento pocit suverénne vyvráti. Jej romány, a rovnako aj tento, sa vyznačujú precíznou výstavbou deja a postáv, budovaním akcie a v neposlednom rade nečakaným rozuzlením. Netreba zabudnúť ani na minimum hluchých miest. 

 

Neurologička, staršia zvláštna agentka Sayer Altairová, skúma mysle psychopatov. Do služby ju povolali, keď agent FBI vo voľnom čase pri prechádzke so psom špeciálne vycvičeným na hľadanie mŕtvol spadol do jaskyne plnej ľudských kostí. Kostrové pozostatky nájdené hlboko v Shenandoahskom národnom parku vo Virgínii majú dvadsať rokov a rovnako dlho je nezvestná aj miestna tínedžerka. Sayerin tím medzi kosťami nájde dve čerstvé mŕtvoly, a tak odložený prípad opäť otvoria. Čoskoro vyjde najavo hrozivá skutočnosť – s ich smrťou má niečo spoločné žena, ktorú nedávno uniesli aj s jej malou dcérou. Sayer musí odhaliť súvislosť medzi starými pozostatkami a novými telami, skôr než sa unesená matka a dieťa stanú ďalšími obeťami. Vrah je však vždy krok pred ňou. Útočí na členov tímu a sabotuje ich úsilie. Sayer už pomaly nevie, komu môže dôverovať. Nečakane dostane nevyžiadajú pomoc od subjektu 037, jedného z anonymných psychopatov, ktorých mysle skúma. Ten nemieni dovoliť, aby akýsi sériový vrah ohrozil jeho vlastný zlovestný plán.

Možno už veľa z nás zabudlo na hodiny dejepisu, ktoré rozoberali tému druhej svetovej vojny, holokaustu a krutých rozhodnutí, ktoré sa dotkli tisícok nevinných ľudí. Aj tak ale táto téma ostáva stále živá – prostredníctvom filmov či kníh, akou je aj novinka americkej autorky Heather D. Macadam: 999. Ako uvádza jej anotácia,  kniha je dôležitým doplnkom v mozaike literatúry o holokauste a o histórii žien.

Dvadsiateho piateho marca 1942 takmer tisíc mladých nevydatých židovských žien a dievčat nastúpilo v Poprade do vlaku. Oblečené v najlepších šatách dôverčivo zakývali na rozlúčku svojim rodičom a vo vidine dobrodružstva odišli do sveta. Prihlásili sa na „prácu“, lebo verili, že si odkrútia pár mesiacov v nejakej továrni a vrátia sa domov. Realita však bola celkom iná – poslali ich rovno do Osvienčimu, kde ich nútili otročiť. Z 999 deportovaných žien a dievčat z prvého transportu prežilo len niekoľko. Tisícku mladých dievčat a žien slovenské vládne orgány poslali na takmer istú smrť. Bezmocné a bezvýznamné neboli len pre svoj židovský pôvod, ale aj preto, že to boli ženy.

"Takéto knihy sú potrebné, pretože dnešným čitateľom pripomínajú udalosti, na ktoré sa nesmie zabudnúť."

999 nie je klasickým románom, ktorý začne svoju dejovú líniu predstavením hlavných hrdinov, pokračuje zápletkou, krízou, peripetiou a rozuzlením. Kniha sa vo veľkej miere opiera o fakty a skutočné udalosti z dejín – a preto budete mať možno spočiatku pocit, že čítate článok v časopise Historická review či stať z knihy o druhej svetovej vojne. 999 tiež využíva početný poznámkový aparát autorky a pracuje aj s predslovom a doslovom. Hoci je prvá časť zameraná viac historicky a faktograficky, v tej druhej už autorka pracuje aj s listovou korešpondenciou, ktorá posúvala dejovú líniu dopredu. Za menší nedostatok považujem štýl, ktorý zvolila pre vyrozprávanie príbehu. Hoci sa snažila pridržiavať populárno-náučného štýlu, kniha by bola pútavejšia z pohľadu jednej konkrétnej osoby, ktorá túto krutosť zažila. Pravdepodobne je to iba o mojom zvyku na iný typ rozprávania, a druhému čitateľovi to možno bude vyhovovať. 

"Vo vojne niet víťazov. Aj víťazi prišli o deti, o svoje domovy, o majetok... prišli o všetko. To nie je víťazstvo!"

Aj napriek tomu, že autorka pochádza zo Spojených štátov, sa kniha zameriava na Slovensko, čo mňa osobne veľmi prekvapilo. Poukazuje na krutosť rozhodnutí a nespravodlivosť voči ženám počas druhej svetovej vojny. Autorka vo veľkej miere pracovala s náboženstvom a konšpiračnými teóriami, napríklad aj v prípade čísla 999. Ale viac vám už neprezradím. :-) Hoci som k podobným knihám pristupoval s predsudkami, a v knihkupectve ich skôr obchádzal, román 999 ma príjemne – v rámci možností – prekvapil. Je otrasné, čoho sme boli v minulosti schopní a Heather Dune Macadam to vystihla trefne, najviac ako sa dalo. Ak máte chuť na zmenu, príbeh 999 žien by vás mohol zaujať. 

zdroj obrázka: weheartit.com

Počuli ste už vetu, že človek sa stal otrokom technológií? Kto by to bol pred niekoľkými rokmi povedal, že sa bez mobilu nepohneme ani na krok. Dokážeme ním zaplatiť v obchode či vybrať si peniaze z bankomatu, a už dávno neplní len funkciu telefonovania. V krajine Marc-Uwe Klinga je ale všetko ešte prepracovanejšie. Jeho QualityLand optimalizuje život pomocou rôznych algoritmov. Služba QualityPartner vám vyhľadá ideálneho partnera, osobný asistent vás dovedie tam, kam sa potrebujete dostať, a androidi v dronoch vedia, že večer po náročnom dni potrebujete kartón piva, skôr ako naň dostanete chuť. Ľudia, roboti a algoritmy obývajú spoločný svet a každý patrí k istej spoločenskej triede. Už vaše meno o vás prezrádza väčšinu z toho, čo je dôležité, a zvyšok sa dozviete z vášho profilu. 

Peter Nezamestnaný je bezvýznamný správca lisu na kovový odpad, ktorého dlhoročná priateľka opustí, len čo ju QualityPad upozorní na lepšie možnosti. Lenže Peter má iné starosti. Azda ako jediný si všimol, že robotickí spoluobčania QualityLandu čelia existenciálnej kríze. Nájde sa dron, ktorý má fóbiu z lietania. Sexrobot s poruchou erekcie. Vojnový robot s posttraumatickou stresovou poruchou. Peter dostane pokyn, aby všetky chybné umelé inteligencie zničil, ale prebudí sa v ňom podozrenie, že v technológii, ktorá všetkých ovláda, je chyba. Možno fatálna. 

Musím sa priznať, že patrím medzi tých ľudí, ktorých prvé kroky po prebudení vedú k telefónu. Skontrolovať nové správy, odpovedať na e-maily a upozornenia, pozrieť sa, čo nové sa udialo. Anotácia románu QualityLand ma preto veľmi zaujala – akoby bola kniha akýmsi varovným prstom pred tým, kam sa môžeme o niekoľko rokov dostať. Ako sľubuje uvedená anotácia, autor vytvoril satirickú a zarážajúcu verziu budúcnosti, s čím určite súhlasím. Musím však povedať, že som si knihu predstavoval trochu inak – a autor potenciál svojho nápadu využil len čiastočne. Alebo až príliš... 

Vytvoriť dokonalý fantasy svet nikdy nebolo, ani nebude ľahké. Vyžaduje si to hru predstavivosti, premýšľania a tvorby jednotlivých línií. Jedným z hlavných faktorov je akási čiara znesiteľnosti – ktorá určí, čo čitateľ ešte strávi, a čo mu už príde absurdné. Ak uvádzam absurdnosť, počas čítania som sa musel niekoľkokrát pozastaviť: či už nad dejovou líniou alebo nad menami postáv. Nech by bola kniha akokoľvek dobrá, mená Júlia Mníšková, Peter Nezamestnaný, Sandra Adminová, Erik Kachličkár, Tatjana Učiteľková dejepisová, Amy Asistentková zákazníková a ďalšie by jej na kvalite a hodnotení dozaista ubrali. Viem, že v pôvodnom jazyku mohli vyznieť originálne, avšak v preklade pôsobia ako z rozprávky pre 9-ročné deti.

Ďalší problém som videl v štýle autora. Síce ma zaujímalo, čo sa v knihe udeje, nebol som z nej unesený. Autor hlavnú dejovú líniu prepájal s rôznymi textami, ktoré propagovali život v QualityLande, a vyobrazovali ho v tom najlepšom svetle. Z môjho pohľadu však textu chýbalo isté napätie a akcia, ktorá by zaujala moju pozornosť. 

Treba ale povedať, že na portáli goodreads.com má QualityLand priemerné hodnotenie 4,23 a knihu posudzovalo viac ako 6 600 čitateľov. Aj v tomto prípade preto platí, že sto ľudí znamená sto chutí. Ak vás dielo zaujalo, mali by ste mu dať šancu. Ja som od knihy ale očakával niečo iné. 

Zoznamovanie sa cez internet je riskantné: čo vás čaká v najbližšej správe od neznámeho muža? Sympatický pozdrav alebo nevyžiadaná oplzlá fotografia? Je tajomný cudzinec rovnako príťažlivý aj v reálnom živote alebo má o desať rokov a pätnásť kíl viac? A keď vás pozve k sebe domov, ako viete, že tam nečíha nebezpečenstvo?

Joy Fieldingová je uznávaná autorka beletrie pre dospelých – veď len v preklade jej u nás vyšlo pätnásť kníh. Anotácia jej nového románu Na zlých miestach pôsobí veľmi aktuálne: v dobe internetových zoznamiek, ktoré úplne zmenili spôsob spoznávania "životnej lásky". Alebo "smrti" – ako napovedá podtitul tohto románu. V knihe vystupujú štyri ženy, ktoré si stiahnu zoznamovaciu aplikáciu. Mladá Paige, jej sesternica a rivalka Heather, najlepšia priateľka Chloe a mama Joan. Vytvoria si profil a dúfajú, že sa preklikajú k láske a šťastiu. Jedna z nich si však nevedomky dohodne rande so zabijakom a rozbehnú sa preteky so smrťou. Muž s prezývkou Ten pravý ihneď v profile dobre vie, že dokonalým zovňajškom, podmanivým úsmevom a šarmantným vtipkovaním zvyčajne ľahko umlčí akékoľvek pochybnosti neznámych žien, ktoré s ním bez obáv odídu domov. Za zatvorenými dverami prenajatého bytu už na ne čaká večera s vínom pri sviečkach... a na záver bolesť a pomalá mučivá smrť.

Ruku na srdce, kto z vás ešte nikdy v živote nepoužil zoznamovaciu aplikáciu? V súčasnosti zažívajú doslova boom, a ak aktuálne nemáte partnera, pravdepodobne sa im len ťažko vyhnete. A to je presne dôvod, prečo ma táto kniha zaujala – a chcel som si ju prečítať. Oslovila ma aj jej netradičnosť, pretože už od prvej strany autorka vytvárala v dejovej línii akési napätie. A v čitateľovi pocit nejasnosti a nestálosti v tom, čo môže prísť. Práve Fieldingovej štýl poháňa dejovú líniu dopredu, a núti vás pokračovať v čítaní. Silnou stránkou sú aj postavy románu, kde autorka využíva viaceré vekové kategórie; a čitateľ môže sledovať odlišnosti v ich správaní.

Meno Giny LaManny je na Slovensku v podstate neznáme. Hoci jej vo svete vyšlo viacero kníh, hlavne šesťdielna mysteriózna séria, v preklade jej román (Ne)vinné ženy vychádza až teraz. Ten sa ale zaraďuje do úplne inej kategórie než autorkine predošlé knihy.

V luxusnom kalifornskom hoteli sa koná svadba, počas ktorej nájdu mŕtvolu muža. K vražde sa priznajú štyri ženy a každá vyhlasuje, že zločin spáchala ona. Prvou je Ginger, matka, ktorá drží pokope svoju rodinu a svadobný víkend pre ňu zďaleka nie je oddychový. Ďalšou je právnička Kate, dosť bohatá na to, aby sa vykúpila z každého hriechu. Treťou je Emily, mladá žena s tajomstvom, topiaca sa v spomienkach a alkohole. Poslednou je udržiavaná šesťdesiatnička Lulu. Tá dúfa, že jej piate manželstvo vydrží až do smrti. Žiaľ, partnerovo správanie napovedá o opaku. Prečo sa všetky priznali k vražde? Každá zaťato trvá na svojej verzii, no ani jedna výpoveď celkom nesedí. A kto bol ten muž?

"Ktovie, prečo mala neustále pocit, že sa jej všetko vymyká spod kontroly. Sledovala, ako sa život okolo nej neustále zrýchľuje, a pripadala si ako škrečok v točiacom sa kolese." 

Už anotácia tejto knihy na mňa pôsobila zvláštne. Prečo by sa 4 ženy, nezávisle od seba, priznávali k vražde toho istého muža? Nerozumel som logike ich správania, a preto som si povedal, že si tento román musím prečítať. Podobný pocit ako z anotácie som mal aj zo samotnej knihy. Štýl rozprávania autorky odbočoval zo zarytých konvencií. Hlavnú dejovú líniu prepletala s vyšetrovaním, ktoré čitateľovi priniesla v zdramatizovanej forme. Tá jednotlivé výpovede zrýchlila, odbremenila ich od zbytočných komentárov, a zároveň pôsobila ako netradičný prvok. Ak hovorím o štýle autorky, určite treba spomenúť (ne)predvídateľnosť knihy, keďže LaManna ma do poslednej strany držala v napätí, a niektoré otázky nechala otvorené. 

Štvorica podozrivých vás sprevádza počas celého príbehu. Musím ale povedať, že zdramatizovaná forma ich výpovedí postavám odobrala akési "pozadie" a ich myšlienkové pochody. Práve preto sa vám môže neraz stať, že sa v ich výpovediach stratíte – a budete sa musieť vrátiť späť, aby ste zistili, o ktorú postavu vlastne ide. Jednotlivé charaktery by si zaslúžili väčšiu hĺbku, aby sa odlíšili od ostatných. Aj napriek podarenej zápletke a napätiu, ktoré vás neopustí do poslednej kapitoly, považujem za najslabší článok tohto románu práve postavy.

Prešlo skoro 5 rokov, odkedy na Slovensku vyšla prvá časť série After, ktorá vyvolala senzáciu medzi tínedžermi. A nielen tými slovenskými. Fanfikcia na britskú hudobnú kapelu One Direction si najprv získala srdia online čitateľov na portáli wattpad, kde dosiahla miliardu prečítaní. Štvordielna séria neskôr vyšla aj knižne, dokopy na 2 500 stranách. 

Nevinná kráska a potetovaný búrlivák. Tessa a Hardin. Ich vzťah bol viac ako turbulentný. Spočiatku šlo o hru, no postupne sa Tessa stala celým Hardinovým svetom a oboch ich prevalcovala skutočná, nespútaná láska. Pripomínala smršť, ktorá so sebou strhávala všetkých naokolo. Hardin balansoval na hrane krutosti, Tessa trpela. Lenže správanie človeka môžeme pochopiť až vtedy, keď zistíme, čo mu predchádzalo. Hardin je toho dôkazom. Posledný diel série After odkrýva, čo sa udialo predtým, ako Hardin stretol Tessu, ale aj čo sa odohralo potom. 

"Darilo sa mi ovládať svoje myšlienky a činy, mátali ma však Tessine oči a jej krásna duša ma neprestávala prosiť, aby som odkryl jej tajomstvá."

Síce to bolo niekoľko rokov dozadu, na sérii After som v tom čase doslova "fičal". Nie preto, že by bola fanfikciou, avšak obľúbil som si ju pre autorkin štýl. Hoci by sa dalo celých 2 500 strán zhrnúť do jednej knihy, autorka si dala na rozprávaní svojho príbehu naozaj záležať. Čo tam po hluchých miestach a nekonečných zápletkách – Anna Toddová jednoducho vedela, ako si udržať pozornosť svojho čitateľa a ako ho prinútiť, aby si kúpil aj pokračovanie. Bolo to však pred tri a pol rokom, v roku 2016, keď vyšla posledná kniha. A odvtedy sa veľa vecí zmenilo. V literatúre pre mladých (aspoň čiastočne), ale najmä vo fanúšikoch Toddovej kníh, ktorí bezpochyby vyrástli. Už to nie sú 15-ročné pubertiačky, ktoré lovestory Tessy a Hardina zhltnú aj s navijakom. A v tom vidím jeden z najväčších problémov piatej knihy série After, ktorá vyšla len prednedávnom. 

Román Pred nami má ambíciu ukázať čitateľovi Hardinov pohľad na vzťah s Tessou, a vysvetliť mu detaily, ktoré nemusel pochopiť. Autorka zobrazuje jednotlivé situácie chronologicky, ako plynul čas a ako sa vyvíjal samotný charakter Hardina. Treba preto povedať, že je nevyhnutné "mať za sebou" predošlé 4 knihy. Nebolo by totiž vhodné prečítať si iba Hardinov pohľad, ktorý väčšinu udalostí vynecháva a zobrazuje len tie kľúčové, s početnými časovými skokmi. Toddová najväčšiu pozornosť sústredila na okamihy prvej časti – a najmä na spoznávanie Tessy a Hardina, ktoré si pamätá azda každý fanúšik tejto série. Nedostatok vidím v časových skokoch, ktoré môžu čitateľa zmiasť, ale hlavne vo výpovednej hodnote celej knihy. Tá, bohužiaľ, miestami pripomínala "výcuc" všetkých štyroch kníh, a pôvodnú sériu iba zbytočne natiahla.  

"Nebol som si istý, či jej mám veriť. O niečo jej išlo. Cítil som to." 

Anna Toddová v sérii After poukázala na viaceré problémy mládeže. Prvé lásky, sklamania, rozchody, problémy v rodine, ale aj hľadanie vlastného miesta vo svete. Zámerom piatej knihy je poukázať na zmenu v charaktere Hardina. Ten počas štyroch častí emocionálne dospel, a stal sa z neho úplne iný človek. Hoci Pred nami moje očakávania nesplnilo, keďže pôsobilo iba ako extrakt starších informácií, bolo fajn pripomenúť si sériu, ktorá si ma pred pár rokmi získala. Vďaka nedávnemu filmovému spracovaniu môže After prilákať hlavne nových čitateľov, ktorí v nej opäť nájdu to svoje. 

zdroj obrázka: thetempest/tumblr

Niektoré knihy začnete čítať a ihneď viete, čo od nich môžete očakávať. Predostrú vám skupinu postáv, vzťahy medzi nimi, a zároveň aj konflikt, ktorý sa stane námetom pre spracovanie románu. V prípade knihy Posledné, čo v život urobila, som ale taký pocit nemal. Autor začal rozprávanie príbehu retrospektívne, a ja som vhupol do absolútneho neznáma. Hoci som ničomu nerozumel, pokračoval som ďalej – a s odstupom času som za to veľmi rád. 

S menom Gregga Olsena som sa v minulosti už stretol. Síce som od neho žiadnu knihu nečítal, je autorom dvojdielnej série Prázdna rakva (Závisť a Zrada), ktorá dávnejšie vyšla v slovenskom preklade. Hoci v prípade menovanej série išlo skôr o žáner young adult, rozšírený medzi mladými čitateľmi, román Posledné, čo v živote urobila, do tejto kategórie zaradiť nemožno. Jeho anotácia ma však zaujala už v prvom momente, a preto som nad prečítaním neváhal ani sekundu. 

Do mestečka na brehu rieky Deschutes sa húfne sťahujú mladí ľudia. Liz a jej manžel Owen celé roky obdivujú svojich dobrých priateľov a susedov Carole a Davida. Zdá sa im, že majú všetko – bezstarostný, šťastný život a krásneho synčeka Charlieho. Potom Charlie bez stopy zmizne a rodinami otrasie tragédia, ktorú nikto nechápe. Okrem Liz. Stačila sekunda a všetko sa zmenilo. Liz spôsobila nehodu, ktorej následky už nemôže vziať späť. Znásobila ju druhou najhoršou chybou: zatajila ju. Zatiaľ čo manželstvá praskajú pod ťarchou žiaľu a strachu, Liz sa utiahne do vlastného tmavého sveta viny, rastúcej paranoje a klamstiev, o ktorých ani netušila, že ich je schopná. 

"Jedného dňa to možno budeš ty. Budeš sa hnať za svojím snom a nikdy si ho nesplníš. Ako somár, ktorému mávajú pred očami mrkvou, aby sa pohol."

Ako som už spomínal, autor začal rozprávanie príbehu netradičným spôsobom, a podobne sa vyvíjala aj celá dejová línia. Olsen kládol veľký dôraz na vykreslenie postáv a najmä na ich psychiku. Opisoval ich konanie v hraničných situáciách, ktoré sa nabaľovali jedna na druhú. Postavy schválne vystavoval vypätým momentom a sledoval zmenu ich správania. Ocenil som najmä štýl, akým celý príbeh vyrozprával. Autor nečakane odhaľoval jednotlivé kúsky skladačky, ktoré do seba postupne začali zapadať. Až do samého konca som nemal tušenie, ako sa kniha skončí – a koniec koncov ho nemám ani dnes. Taktiky neprezradiť čitateľovi úplne všetko sa nezbavil ani na konci príbehu, a prinútil ma nad románom rozmýšľať aj po jeho dočítaní. 

"Chyby sú ako kocky domina – mechanicky, nezadržateľne sa kopia jedna na druhú."

Hoci som bol zo zápletky a autorovho štýlu doslova unesený, viackrát som sa ale zamýšľal nad uveriteľnosťou niektorých pasáží. Viem, že Olsen konštruoval román ako fikciu, no určité udalosti by museli byť v skutočnom živote až príliš veľkou zhodou náhod. Čo ale treba vyzdvihnúť, je fakt, že sa v knihe neustále niečo dialo, a autor v nej dokázal veľmi dobre rozvrhnúť akciu. Ako som už uviedol, dopodrobna si premyslel vzťahy medzi postavami a čitateľa nútil k aktivite. Aj preto som mal chuť stále pokračovať v čítaní, a dozvedieť sa, ako to celé skutočne bolo.

"Tí, ktorí v Echo Ridge žijú, sa tvária, akoby mal každý, kto prekročí jeho hranice, zmiznúť z povrchu zemského."

"Ak som sa za roky čítania kníh o skutočných zločinoch niečo naučila, tak to, že vrahom je vždy priateľ."

Ak by som mal na knihe vyzdvihnúť to najlepšie, určite by to boli postavy, ktorým aj v tomto prípade autorka venovala najväčšiu pozornosť. Každú jednu svedomito vykreslila a najmä ich zobrazila realistickým spôsobom. Poukázala nielen na ich život v škole, ale tiež aj na ich súkromné problémy, ktorými si v danom momente prechádzali. Keďže boli rôznorodé, každý čitateľ si v knihe dokáže nájsť tú svoju. Odhliadnuc od spomínaných hluchých miest a pomalšieho vývoja dejovej línie, za pozitívum považujem aj autorkin štýl, ktorý sa ľahko a dobre číta.