Zaspomínajte si na malú chvíľu na svoje detstvo. Milovali ste kúzelníkov, magickú šou a cirkusy? Túžili ste byť aspoň na okamih ich súčasťou? Stephanie Garberová vám to prostredníctvom Caravalu umožní. Scarlett chcela magický Caraval vždy zažiť a tento rok konečne dostala pozvánku. Lenže vzápätí jej sestru Tellu unesie tajomný režisér celého predstavenia. Niet sa čoho báť, Caraval je predsa iba ilúzia... Ale čo ak nie? Nech už je to akokoľvek, Scarlett ním musí prejsť aj so zlomeným srdcom a nájsť sestru, kým sa spustí nebezpečný dominový efekt následkov a navždy ju stratí.

Slovenské vydanie magickej knihy Caraval sa očakávalo už niekoľko mesiacov. Román si totiž získal tisícky priaznivcov po svete, no takisto aj svojich odporcov, vďaka ktorým vznikli na knihu rôznorodé reakcie. Keďže ma originálny nápad príbehu zaujal, v neposlednom rade aj samotná obálka, rozhodol som sa dať knihe šancu. A určite to neľutujem. 

"Každý človek má moc zmeniť svoj osud, ak v sebe 
nájde dostatok odvahy bojovať za to, po čom 
prahne zo všetkého najviac." 

Keby ste sa ma spýtali, kedy som si založil svoj prvý blog, odpovedal by som, že to bolo veľmi dávno. Keďže si presný dátum nepamätám, pozrel som sa teda do archívu. Môj prvý blog vznikol v lete roku 2011, teda pred šiestimi rokmi. Odvtedy som vyskúšal viaceré platformy a nakoniec skončil na blogspote, kde pôsobím dodnes. Blog som si založil preto, pretože sa mi páčila vízia podeliť sa so svojimi pocitmi z kníh aj s ostatnými čitateľmi. Takisto som rád navštevoval aj ďalšie slovenské blogy venované knihám. Písanie som považoval za jeden zo svojich koníčkov. A keďže som ich mal veľa a nikdy pri žiadnom dlho nevydržal, určite by som nepovedal, že blogovať budem tak dlho. 

"Spustiť blog je najľahšie, no udržiavať ho patrí medzi najťažšie veci na svete."

Začiatky boli pre mňa ťažké a asi najnáročnejším bolo hľadanie inšpirácie pre jednotlivé príspevky. Vo veľkej miere mi pomohli ostatní blogeri a celá knižná blogosféra ‒ či už v prípade štruktúry recenzií, rôznych meme alebo ohľadom tematických článkov. Bolo pre mňa ťažké prísť s niečím, čo tu ešte nebolo.  Aj toto je jeden z problémov, s ktorými musí bloger, ale aj každý, kto sa venuje písaniu, ustavične bojovať. Ako Natasha Courtenayová-Smithová spomína vo svojej publikácii Blog za milión (ktorá vychádza už zajtra), ide o jeden zo syndrómov každého blogera. A práve spomínaná kniha má blogerovi pomôcť, jednak pri založení blogu, pri tvorbe jeho obsahu, ale takisto aj pri využívaní sociálnych sietí a parametrov, vďaka ktorým sa stane blog pre svojho autora nielen vášňou a radosťou, ale aj prostriedkom zisku. Každý by predsa túžil vlastniť blog, ktorý mu vynesie milióny, no nie? Blog za milión nechce byť príručkou, poskytuje skôr všeobecný prehľad o jeho používaní a pochopení samotnej blogosféry. Kniha je prehľadne členená, v rámci jednotlivých kapitol môžeme nájsť ďalšie podkapitoly a text v odrážkach či tabuľky. 

"Ak vám naozaj záleží na tom, aby ste pri blogovaní dosiahli úspech ‒ či už osobný, alebo podnikateľský ‒, nemôžete uprednostniť jednu oblasť pred druhou. Musíte rozvíjať všetky naraz."

Asi najväčšou prednosťou tohto diela sú rozhovory s ľuďmi z praxe, ktorí vlastnia úspešné blogy. Aj to podporuje dôveryhodnosť a celkovú hodnotu knihy. Autorka nie je obyčajným človekom z ulice. Vyštudovala žurnalistiku a v súčasnosti sa venuje podnikaniu a digitálnym stratégiám. Vo svojom diele sa opiera o marketingové stratégie, vyvracia mýty a využíva mnohé štatistiky, ktoré ilustrujú jednotlivé fakty. Aj to je jeden z dôvodov, prečo bola pre mňa táto kniha zaujímavá. Treba však povedať, že ju ocenia najmä tí, ktorí si blog ešte len chcú založiť. Mohli by ste si povedať, že blogovať dokáže každý aj bez podobnej príručky. Pravdepodobne by ste mali pravdu, avšak dielo sa snaží svojmu čitateľovi poskytnúť rady, ako byť úspešným a ako na blogu zbohatnúť. Vlastniť blog a vlastniť úspešný blog (alebo vlog) sú totiž dve rozdielne veci. 

"Nerobte to pre cieľ, ale pre cestu, ktorá k nemu vedie."

Žijeme v dobe, kedy len ťažko dokážeme odhadnúť, kto vraví pravdu a komu môžeme naozaj veriť. Tvrdenia často ovplyvňujú emócie a z úst (nielen) politikov vychádzajú lži a polopravdy. Ústredným motívom románu Komu možno veriť, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Ikar pred pár dňami v slovenskom preklade, je práve tematika dôvery, a to, aké náročné je prijať pravdu o tých, na ktorých nám záleží. 

Morgan Vine vždy snívala o kariére veľkej novinárky, ale osud chcel inak. Na vysokej škole otehotnela a vychovala neposlušnú dcéru Lissu. Jej manželstvo však skrachovalo. Čo ju ale trápi viac, jej láska z detstva, Danny Kilcannon, bol obvinený z vraždy nevlastnej štrnásťročnej dcéry, čo Morgan považuje za justičný omyl. Obetavo sa preto angažuje za jeho prepustenie. A zatiaľ čo všetko napohľad vyzerá pozitívne a Morgan potajomky dúfa v obnovenie starého romantického vzťahu, situácia sa odrazu skomplikuje. O niekoľko dní totiž jej dcéra Lissa bez stopy zmizne. Morgan náhle netuší, komu môže veriť. No čas beží, a v tejto hre je vzácna každá minúta... 

Na románe Komu možno veriť ma zaujalo hneď niekoľko faktov. Tým prvým bola informácia ‒ keďže študujem žurnalistiku ‒, že je ústrednou hrdinkou novinárka, ktorá sa angažuje do vyšetrovania prípadu. Prišlo mi to netradičné (minimálne na slovenské pomery). Meno Simon Booker bolo pre mňa však neznáme, no po krátkom vyhľadávaní som zistil, že je kniha Komu možno veriť jeho debutom. Písaniu sa ale venuje už dlho, keďže tvorí scenáre na profesionálnej úrovni. Musím povedať, že len málokedy narazím na autorov mužského pohlavia. O to viac som ostal prekvapený po zistení, že je kniha písaná zo ženského pohľadu. Bookerovi to však nerobilo žiaden problém. Síce bol pre mňa začiatok románu menej zaujímavý, neskôr ma zápletka príbehu zaujala viac a čítanie som si začal užívať.  

"Dá sa prežiť smrť vlastného dieťaťa? Aký zmysel 

má potom ďalej žiť?" 

Keď som pred chvíľou spomínal, že vo mne anotácia knihy zanechala netradičný dojem, podobné pocity som mal aj pri čítaní samotného príbehu. Autor sa s čitateľom doslova zahráva a až do poslednej chvíle ho drží v napätí. Zápletka sa navyše vyvíjala zvláštnym a nevšedným spôsobom ‒ a ja som sa musel neraz vrátiť späť, keďže som sa vo všetkých tých udalostiach, ktoré sa v príbehu odohrali, zamotal a stratil. Aj napriek tomu, že bol autorov štýl pútavý, som ale v románe narazil na niekoľko hluchých miest. A zatiaľ čo bol záver knihy zvládnutý na výbornú, prvé kapitoly a niekoľko momentov uprostred, ktoré vývoj príbehu spomaľovali, by si zaslúžili dodatočnú úpravu. Azda sa autor zo svojich chýb poučí v druhom pokračovaní série o Morgan Vine, ktoré môžeme v anglickom vydaní očakávať už o dva mesiace. Jeho názov bude Kill Me Twice. 

Komu možno veriť nie je klasickým krimi príbehom a takisto ani nenáročným oddychovým čítaním. Síce je kniha autorovým debutom, Simon Booker vytvoril zaujímavý príbeh, ktorý však nie je pre každého. Ak máte chuť na nevšednú zápletku a nebude vám prekážať, že sa budete musieť na čítane miestami viac sústrediť, mali by ste dať knihe šancu. Takisto aj vtedy, ak sami často neviete, komu máte veriť. Prajem pekné čítanie! 

zdroje obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj. 

Meno Gayle Formanová nie je na Slovensku neznámy pojem. V preklade jej vyšli viaceré knihy pre mladých – Ak zostanem, Kam zmizla, Iba jeden deň či Bola som tu. Tentokrát však prichádza s knihou pre dospelých, ktorá prináša viditeľne iný príbeh. Román mal nižšie hodnotenie než tie predošlé, avšak keďže ma anotácia príbehu zaujala a knihy G. Formanovej patria medzi moje najobľúbenejšie, neváhal som a pustil sa aj do tej najnovšej. 

Štyridsiatnička Maribeth Kleinová žije veľmi rýchly život. Nevie, kde jej hlava stojí, a na nič nemá čas. Je typickým príkladom dokonalého workoholika, ktorý popri rodinných a osobných starostiach úplne zabúda na oddych. Domáce prostredie ju ubíja, manžel je priveľmi zaneprázdnený, dvojčatá si vyžadujú neustálu pozornosť. Až na to jedného dňa horko doplatí a prekoná infarkt. Spočiatku sa strachuje, či pre práceneschopnosť po operácii dokáže dobehnúť všetky povinnosti, ktoré na ňu čakajú, no potom si to uvedomí. Jej život nejde správnym smerom a najlepšie by bolo, keby utiekla od všetkého a od všetkých. A tak to urobí. 

"Opustiť rodinu nebola hračka. No zvládla to." 

Či ma zaujal autorkin štýl, azda nemusím ani spomínať. Gayle Formanová píše pútavo a veľmi dobre a aj to je jeden z dôvodov, prečo mám jej knihy tak rád. Aj v momentoch, keď sa dej vyvíjal pomalšie, totiž dokázala danú situáciu a zápletku vykresliť pútavo. Jednoducho povedané, ak sa aj v danej chvíli v knihe nič prevratné nedialo, jej čítanie som si aj napriek tomu užíval. A hoci je Nehľadaj ma trochu inou šálkou kávy, musím povedať, že ma kniha veľmi príjemne prekvapila. Autorka totiž poukazuje na to, aké škodlivé následky môže mať neustála zaneprázdnenosť a takisto aj na to, ako dokáže jedno rozhodnutie od základov zmeniť váš život. 

"Takto to v živote chodí. Ľudia vám vstupujú do života. Niektorí zostanú. Niektorí nie. Niektorí sa vám vzdialia nadobro, iní po čase prídu nazad." 

Treba však povedať, že odísť od rodiny, od malých detí, manžela a od všetkých povinností, je pomerne trúfalé a vo viacerých ohľadoch aj zbabelé. Neraz som to hlavnej hrdinke vyčítal. Počas života však prídu mnohé momenty, kedy máme chuť sa všetkého vzdať a jednoducho utiecť. Je iba otázkou, koľkí z nás to naozaj dokážu. Gayle Formanová mala svoj príbeh ale dokonale premyslený a až do samého konca som nedokázal predpovedať, ako to celé nakoniec dopadne. Oceňujem najmä napínavý záver a nečakaný zvrat, ktorý do príbehu autorka vložila. A síce má Nehľadaj ma o niečo nižšie hodnotenie než predošlé knihy, musím povedať, že ma zaujalo rovnako, ak nie o trochu viac. Najmä pre originálny nápad a posolstvo, ktoré do svojho diela Formanová vložila. Práve vďaka nemu sa z napohľad oddychovej knihy (ako stvorenej na letnú dovolenku) stal príbeh, ktorý zaujme aj náročnejšieho čitateľa. 

"Jej život sa ešte len formoval. Ako hojaca jazva. Alebo ako rozpísaný príbeh." 

Počas života človek prežije rôzne chvíle, ktoré mu nie sú po chuti a ktoré by najradšej zo svojich spomienok vymazal. Zoe a Ed to nemali vo vzťahu jednoduché a prešli si rôznymi prekážkami, problémami či nezhodami. Aj napriek tomu ale vždy kráčali spolu jedným smerom. Po rokoch sa v ich živote vystriedalo všetko – láska, šťastie, hádky, zúfalstvo i zmierenie, a zdá sa, že ich krásnej budúcnosti už nič nestojí v ceste. V jeden deň však Ed zahynie pri tragickej nehode a Zoe tomu nedokáže uveriť. Dala by čokoľvek za to, aby mohla vrátiť čas a zmeniť ich osud. A potom sa niečo naozaj stane – Zoe sa vráti späť v čase, netušiac, či to, čo sa jej odohráva pred očami, je naozaj skutočné. Je však možné zmeniť to, čo sa už raz stalo? Tak či onak ale dostáva možnosť prežiť ešte raz ich spoločné momenty a povedať Edovi to, čo mu povedať nestihla. 

"Mala som byť šťastná, že som napravila škody, a tešiť sa, že sa to konečne medzi nami zmení. Neubránila som sa však obavám, že sa to môže skončiť ako predtým a napriek mojim pokusom pôjde všetko ako v minulosti. Že nakoniec Edovi opäť ublížim."

Skôr než odídeš je debutom anglickej spisovateľky Clare Swaftmanovej, ktorá je na Slovensku a takisto aj vo svete pomerne neznámou autorkou. Keď som však čítal túto knihu a niekomu o nej povedal, často som sa stretol s tým, že si ľudia zamieňali Skôr než odídeš s Ak zostanem (Zostaň so mnou), ktorá pochádza z pera Gayle Formanovej a ktorá zároveň patrí medzi moje obľúbené autorky. A práve vďaka tejto podobnosti som sa ku knihe dostal aj ja. Okrem názvu ma zaujala aj jednoduchá obálka, a preto som sa rozhodol dať knihe šancu. Spočiatku som však netušil, že hlavná dejová línia príbehu bude založená na akomsi návrate v čase. Kniha totiž nie je zaradená do kategórie fantasy, a preto mi to bolo čudné. Neskôr som ale všetko dobre pochopil a oceňujem pomerne originálny námet autorky aj napriek tomu, že ide o debutový román.

Zdroje obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj.

Fantasy séria Half Bad (Polozlý), Prozreteľnosť od obľúbenej americkej autorky Jamie McGuire či nové vydanie Greenovej knihy Na vine sú hviezdy. To je trojica titulov, ktorými na Slovensku pred troma rokmi odštartovala značka YOLi vydavateľstva Ikar, ktorej hlavnou myšlienkou bolo prinášať literatúru pre mladých dospelých čitateľov. A zatiaľ čo sa tento projekt rozbiehal opatrne, dnes má YOLi na konte šesťdesiat voňavých paperbackov. Keď som sa v kútiku duše pred troma rokmi radoval, že konečne prichádza niečo ako stvorené pre mňa (spojenie YA literatúry a mojich obľúbených paperbackov nemohlo predsa nič pokaziť), ani som netušil, že dnes budem písať tento článok – po tom, ako som mal možnosť spoznať sa s ľuďmi, ktorí za celým týmto projektom stáli. Piknik sa uskutočnil v Bratislavskej Medickej záhrade a okrem nás, blogerov, sa ho zúčastnili aj výhercovia YOLi súťaže, ktorá prebiehala celý minulý týždeň. 

A aký by to bol piknik bez sladkého občerstvenia? Okrem skvelého počasia na nás totiž čakala kopa drobností. "Zaváranínové" poháre so sviežou  limonádou, výborný koláč a puding od Anety (ktorá sa o nás starala ako o vlastné deti – ďakujeme! :D),  muffiny a ďalšie sladkosti, ktoré nám vyčarili úsmev. A samozrejme kopec kníh, darčekov a cien, ktoré sme si rozdelili po krátkom kvíze. Bolo to jednoducho popoludnie, ktoré sa veľmi rýchlo vrylo do mojej pamäte, a určite tam ešte dlho ostane. Najmä vďaka príjemnej priateľskej atmosfére a programu, ktorý si pre nás YOLáci s láskou pripravili. 

V krátkych blokoch sa nám predstavili dvaja slovenskí autori – Peter Opet, člen kapely Polemic a autor knihy Život Adama, a Nina Protušová, ktorá napísala Čiernu schránku, jednu z YOLi kníh. Zistili sme, čo ich inšpirovalo pri písaní kníh, a takisto nám obaja dali cenné rady, ktoré môžu pomôcť začínajúcim autorom. V osobitnom bloku nám predstavil svoju prácu aj Milan Buno z vydavateľstva Ikar, vďaka ktorému sa dostávajú jednotlivé knižky do povedomia vás – čitateľov, a slovenských médií.
Na záver by som ešte raz chcel poďakovať YOLi, že som mal možnosť zúčastniť sa tejto vydarenej akcie a spoznať tých, ktorí stoja za vydávaním "yoláčov", ako ich interne nazývajú. A k výročiu prajem všetko najlepšie, ešte ďalšie desiatky vydaných kníh a spokojných čitateľov! :-) 

Zdroj obrázkov: zdroj, vlastné fotografie. 

Mnohí ľudia tvrdia, že romantické knihy sú určené len dievčatám v puberte a ženám, ktoré v nich hľadajú útechu po namáhavom dni strávenom v práci. Tvrdia, že takéto knihy prinášajú iba plytký príbeh, ktorý neprichádza s ničím novým. Keď som na internete prvýkrát zahliadol Tisíc chlapčenských bozkov, považoval som túto knihu za obyčajný román pre mladých dospelých, ktorý bude dozaista kópiou desiatok podobných kníh, ktoré za posledné roky vyšli. V tej chvíli som netušil, ako veľmi sa mýlim. Tisíc chlapčenských bozkov totiž v žiadnom prípade nie je kniha iba pre dievčatá v puberte a už vôbec neprináša plytký príbeh, ktorý sa vyskytuje v každom druhom románe v kníhkupectve. Hoci autorka hovorí o láske dvoch mladých ľudí, vo svojom diele sa zamýšľa nad krátkosťou ľudského života a nad tým, aké dôležité je užívať si každý jeden moment. Nikdy neviete, čo vám jedného dňa skríži cestu. Ktoré rozhodnutie váš život od základov zmení. Niektoré veci jednoducho ovplyvniť nemôžeme a práve na tomto fakte autorka postavila celý svoj príbeh. 

Predstavte si, že by ste dostali špeciálnu úlohu: do zaváraninového pohára nazbierať tisíc bozkov – a každý jeden z nich si zaznamenať. Tisíc papierových srdiečok má zabezpečiť to, že si na staré kolená spomeniete na každý jeden z bozkov, ktoré ste dostali, a dospejete k názoru, že ste svoj život prežili šťastne. Celkom netradičná úloha, čo poviete? Mladá Poppy sa jej však zhostí statočne a aj v tých najťažších životných chvíľach nestráca nádej, že úloha, ktorú dostala od svojej babky, sa jej podarí splniť. Tisíc chlapčenských bozkov sú smutným, no zároveň veselým príbehom. Obsahujú momenty, ktoré vás možno rozplačú, no takisto aj momenty, vďaka ktorým sa na chvíľu pozastavíte a zamyslíte sa nad tým, či váš život ide správnym smerom. Bolo vidieť, že autorka do knihy vložila kúsok zo seba a že sa inšpirovala vlastnostnou skúsenosťou. 

„Mala som zlomené srdce pre srdce, ktoré som práve 

zlomila. Srdce, ktoré som sa snažila zachrániť.“

Síce sa skôr vyhýbam smutným príbehom, som rád, že som to v prípade tejto knihy riskol. Klamal by som, ak by som Tisíc chlapčenských bozkov neoznačil za jeden z najlepších románov, ktoré som za posledný rok čítal. Stretol som sa totiž s desiatkami kníh, ktoré mali vynikajúcu myšlienku, avšak štýl, ktorým boli tieto diela písané, si moju pozornosť nezískal. Tillie Coleová ma ale zaujala už po niekoľkých stranách. Autorka stavila na jednoduchosť vyjadrovania a hoci je táto kniha určená skôr mladému čitateľovi, nasilu nepchala do prehovorov postáv mega štýlové a slangové slová. Práve naopak, kniha pôsobila prirodzeným dojmom a mala niečo do seba. Páčilo sa mi, že autorka rozvinula do hĺbky charaktery oboch hlavných postáv a vo veľkej miere sa zameriavala aj na vykreslenie ich emócií, ktoré v tomto príbehu zohrávajú dôležitú rolu. 

„...najlepšie veci umierajú rýchlo, ako čerešňové kvety. Pretože niečo

 také krásne nemôže trvať navždy, nemalo by trvať navždy. 

Zostávajú len na krátky moment, aby nám pripomenuli, aký je 

život vzácny, kým neodídu tak rýchlo, ako prišli. Viac nás učí 

to, čo trvá len krátko, ako niečo, čo trvá navždy.“

Mám rád knihy, ktoré v sebe nesú pekné myšlienky a ktoré vo mne po prečítaní niečo zanechajú. Tisíc chlapčenských bozkov nie je príbeh, v ktorom nájdete do detailov prepracované dejové línie, ktoré sa navzájom prelínajú. V knihe nenájdete ani zložité pasáže, ktoré by si vyžadovali vašu zvýšenú pozornosť. Čo však v tomto románe nájdete, je príbeh, ktorý vás chytí za srdce. Môže vám to pripadať ako klišé a vôbec mi nemusíte veriť. No dúfam, že tí, ktorí mojim slovám uveria, si knihu užijú minimálne tak, ako sa to podarilo mne. Tisíc chlapčenských bozkov vychádza práve dnes a ja vám prajem pekné čítanie! :-)

Zdroje obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj

Niekedy mám pocit, akoby sa so smutnými príbehmi roztrhlo vrece. Avšak práve takéto knihy zaznamenali v súčasnosti obrovský úspech. Možno aj pre hlbokú myšlienku, ktorú vo svojom vnútri nesú. V prípade Tisícich chlapčenských bozkov je to užívať si život, zanechávať si spomienky a vyťažiť z každej chvíle čo najviac. Spomínaná kniha sa do môjho povedomia dostala asi pred troma mesiacmi, keď som ju zahliadol na internetovej stránke vydavateľstva. V tom čase som netušil, že budem dnes písať o knihe, ktorá ma doslova vyšťavila. Rozosmiala, zarmútila, ale aj rozplakala. Síce to môže znieť ako klišé, hltal som stranu za stranou a žasol nad smutno-šťastným príbehom, ktorý autorka vytvorila. Vďaka príjemnému štýlu a hlbokému posolstvu, ktoré táto kniha nesie, sa z románu Tisíc chlapčenských bozkov stala jedna z najlepších kníh, ktoré som za posledné obdobie čítal.   

"Dávnejšie som jej povedal, že nemám žiadne tajomstvá. Nie pred ňou. Bola jediná osoba, ktorá ma dokonale poznala."

Tisíc chlapčenských bozkov vyjde v slovenskom preklade v utorok 18. apríla, no už dnes si môžete prečítať na mojom blogu dvadsať stranovú ukážku z tejto knihy, ktorá ma primäla k tomu, aby som si román čo najskôr prečítal. Možno si získa aj vás, podobne ako sa jej to podarilo v mojom prípade. Už o malú chvíľu sa takisto môžete tešiť na recenziu tejto knihy. Na záver len dodám, že Tisíc chlapčenských bozkov je autorkinou prvou knihou pre mladých. Na konte má množstvo new-adultoviek a kníh pre dospelých, ako napríklad série Sweet Home, Hades Hangmen či Scarred Souls.

Zdroje obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj. 

Anjeli a démoni, Stratený symbol, Inferno, Da Vinciho kód... to sú názvy kníh, ktoré si množstvo čitateľov spája s menom Dan Brown. Práve ten patrí medzi najúspešnejších spisovateľov súčasnosti a jeho knihy boli preložené do viac než päťdesiatich jazykov. Keďže po vyššie spomínaných románoch siahajú prevažne dospelí fanúšikovia, ktorí obľubujú prepracované príbehy, vydavateľstvo Ikar sa rozhodlo Da Vinciho kód dostať aj do povedomia mladších čitateľov. Práve tento týždeň vyšlo nové vydanie Da Vinciho kódu pre mladých ‒ v mäkkej väzbe so sviežou obálkou.

Hneď na úvod sa musím priznať, že bola táto kniha prvým románom, ktorý som od Dana Browna čítal. Mal som síce rád záhady, ale nikdy som v sebe nenašiel to správne odhodlanie, ktoré by ma primälo k prečítaniu si autorových kníh. Informácia, že Da Vinciho kód vyjde v novej verzii, ma však zaujala natoľko, že som sa rozhodol dať knihe šancu. Myšlienka dostať úspešný román medzi mladých ľudí mi prišla ako vhodný nápad. Nedalo mi neporovnať si toto vydanie s pôvodným. Čo sa v knihe zmenilo?

Nábytok z čias Ľudovíta XVI. bol nahradený nábytkom z osemnásteho storočia; Citroen ZX, letiaci okolo Opery a cez Place Vendôme, zas policajným autom šinúcim sa Parížom. Ide teda iba o minimálne zmeny, ktoré si bežný čitateľ ani nevšimne. Okrem zmenenej obálky máte teda pocit, akoby ste čítali pôvodnú verziu. Treba však dodať, že román je doplnený o fotoprílohu, ktorá autenticky dotvára zážitok z čítania. Veľkou výhodou Dana Browna je, že písať naozaj vie ‒ a takisto ovláda spôsoby, ako udržať čitateľa v napätí. Hoci sa mi páčila viac druhá polovica románu, ktorá bola o poznanie dynamickejšia, autorovi sa vydarila aj tá prvá. Užijú si ju najmä tí, ktorí majú radšej opisy než akciu.


Aj napriek tomu, že je kniha určená pre mladých, si však vyžaduje určitú dávku pozornosti, ktorá vám pomôže pri orientácií sa v pomerne zložitom príbehu. Ten je postavený na záhadách, avšak dotýka sa aj tém z Biblie, náboženstva či filozofie. Má teda potenciál zaujať širokú vrstvu čitateľov, tentokrát najmä tých mladších. Príbeh sa sústreďuje na vyšetrenie vraždy kurátora múzea Louvre. Profesor Robert Langdon, odborník na symboliku na Harvardovej univerzite, na mieste činu nachádza zarážajúce stopy. S pomocou francúzskej kryptologičky Sophie Neveuovej musí dešifrovať záhadné odkazy, ktoré ‒ ak sa im nepodarí rozlúštiť včas, môžu ostať navždy stratené v čase.