utorok, 22. augusta 2017
RECENZIA: Keď som ťa stratila (Kelly Rimmerová)
Kelly Rimmerová debutovala na Slovensku svojím románom Spoznal som ťa bosú, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Ikar v máji tohto roku. Len nedávno sa k spomínanej knihe pridal aj druhý autorkin román, tentokrát s názvom Keď som ťa stratila. Nesie sa v podobnom duchu ako jeho predchodca.
Molly je dcéra multimilionára, Leo zasa novinár, ktorý vyšiel z chudobných pomerov. Keď stretne Molly, obaja sa do seba zaľúbia a vezmú sa aj napriek nesúhlasu jej rodiny. Majú pocit, že sú neporaziteľní a spolu dokážu dobyť svet. Všetko sa ale zmení, keď Leo odíde na nebezpečnú misiu do Sýrie, kde takmer príde o život a definitívne stratí pamäť. Molly sa všemožne snaží pomôcť mu získať stratené spomienky na chvíle, ktoré spolu v minulosti strávili, no problém je v tom, že pred Leom niečo tají. Oddanú ženu pri jeho posteli iba predstiera a on netuší, že ich manželstvo bolo už dávno pred jeho zranením v troskách. Čo ak sa Leovi vráti pamäť úplne a z minulosti sa mu vybaví viac, ako by chcela? Príde potom o muža, do ktorého sa zaľúbila po druhý raz?
Molly je dcéra multimilionára, Leo zasa novinár, ktorý vyšiel z chudobných pomerov. Keď stretne Molly, obaja sa do seba zaľúbia a vezmú sa aj napriek nesúhlasu jej rodiny. Majú pocit, že sú neporaziteľní a spolu dokážu dobyť svet. Všetko sa ale zmení, keď Leo odíde na nebezpečnú misiu do Sýrie, kde takmer príde o život a definitívne stratí pamäť. Molly sa všemožne snaží pomôcť mu získať stratené spomienky na chvíle, ktoré spolu v minulosti strávili, no problém je v tom, že pred Leom niečo tají. Oddanú ženu pri jeho posteli iba predstiera a on netuší, že ich manželstvo bolo už dávno pred jeho zranením v troskách. Čo ak sa Leovi vráti pamäť úplne a z minulosti sa mu vybaví viac, ako by chcela? Príde potom o muža, do ktorého sa zaľúbila po druhý raz?
"...nezáleží na tom, kde človek začína svoju životnú púť, lebo je len v jeho rukách, akou cestou sa vydá."
Hoci Rimmerovej už predtým vyšla kniha v slovenskom preklade, Keď som ťa stratila bolo prvým románom, ktorý som od tejto autorky čítal. Zaujala ma totiž anotácia príbehu, ktorá sa mierne podobala na knihy iných autoriek (trebárs Liane Moriarty či Jojo Moyes), ktoré som predtým čítal. Aj tie totiž riešili podobný problém – v manželstve, v rodine alebo vo vzťahu medzi mužom a ženou. Rimmerová však poňala túto problematiku svojsky a už od samého začiatku striedala viaceré línie príbehu. Spájala minulosť so súčasnosťou a pohľad Lea, ktorý stratil pamäť, a Molly, ktorá vidí v tejto situácii príležitosť na obnovu skrachovaného manželstva. Hoci jej išlo o ozvláštnenie príbehu, čítanie tým vo veľkej miere skomplikovala. Neraz som sa totiž stratil v tom, v akom časovom období sa daná situácia vlastne odohráva.
"Možno sme mali pred sebou ťažký boj a za
sebou škaredú minulosť – na ktorú som sa ešte
nerozpamätal –, no nemal som z toho strach.
Pretože ak v mojom živote niečo stálo za to, aby
som o to bojoval, tak to bola Molly."
Ďalšiu z výhrad mám k pútavosti príbehu. Hoci knihu s odstupom času hodnotím ako príjemné oddychové čítanie, v románe sa vyskytovalo niekoľko zbytočných pasáží a hluchých miest, ktoré vývoj hlavnej dejovej línie zbytočne spomaľovali. Mal som pocit, akoby mi v knihe niečo chýbalo. Akási reálnosť alebo iskra, vďaka ktorej by som sa do príbehu lepšie vžil, nevedel sa od neho odtrhnúť a v neposlednom rade sa aj vcítil do hlavných hrdinov. Čo ale musím pochváliť, bolo množstvo pekných myšlienok, ktoré Rimmerová do svojej knihy vložila. Čitateľ ich nájde v knihe niekoľko a mnohé z nich ho prinútia sa aspoň na chvíľu zamyslieť.
"...pretože taká je láska. Môžete ju zneužívať, otupiť, zahaliť do nenávisti či z celej sily sa snažiť ju zničiť. Ale ak sa vo vás raz rozhorela, jej plamienok vo vás planie už navždy."
Keď som ťa stratila určite nie je bezchybným románom, ktorý by do literárneho sveta priniesol niečo nové. Aj napriek niekoľkým výhradám, akými bolo nadmerné striedanie časových línií a nedostatočné vykreslenie hlavných postáv, však môžem povedať, že som si jeho čítanie užil. Autorka nabáda čitateľov, aby verili na druhé šance. Aj to, čo sa nám napohľad zdá nereálne a stratené (či už je to vzťah alebo nová životná príležitosť), totiž môže mať šťastný koniec. Stačí iba veriť. Ja pre zmenu verím, že kúpu tejto knihy nebudete ľutovať. Prajem pekné čítanie!
Zdroj obrázkov: weheartit.com
štvrtok, 10. augusta 2017
Keď svet Harryho Pottera znovu ožije | Fantastické zvery, metlobal a rozprávky barda Beedla v novej edícii
Vždy, keď sa ma niekto spýta, aká je moja najobľúbenejšia kniha, nikdy nedokážem s určitosťou vybrať jeden najlepší titul. A preto spomeniem viaceré série, ktoré mi prirástli k srdcu. Ako isto tušíte, jednou z nich je aj Harry Potter, ktorý naozaj patrí medzi moje TOPky. Možno aj preto, že sa tento čarodejnícky svet neustále rozrastá o nové a nové knihy – či už o darčekové vydania, knihy s novými obálkami, ilustrované edície, scenár k Prekliatemu dieťaťu a množstvo iných. Medzi tie najnovšie patrí aj nové vydanie troch útlych knižiek.
Práve tie by mali byť súčasťou zbierky každého fanúšika tohto čarodejníckeho sveta. Fantastické zvery, Metlobal v priebehu vekov a Rozprávky barda Beedla totiž vyšli len pred pár dňami v novej edícii, ktorá rozhodne stojí za to. Musím sa však priznať, že som tieto knižky až do ich nového vydania nevlastnil. No keď som sa dozvedel, že vyjdu v takejto krásnej edícii, neváhal som ani sekundu. Všetky tri majú niečo vyše sto strán a text, ktorého nie je veľa, bol doplnený novými ilustráciami. Aj staré vydanie týchto knižiek malo svoje čaro, a najmä viac učebnicový charakter, no táto verzia ma osobne zaujala viac. 
Viacerí ľudia tvrdia, že nekonečné vydávanie nových a nových kníh má iba peňažný účel a diela nepredáva ich kvalita, ale marketingová značka. V prípade Harry Pottera však s takýmto tvrdením nemôžem súhlasiť. J. K. Rowlingová svoj čarodejnícky svet premyslela do poslednej bodky. Nielenže vymyslela hlavnú dejovú líniu, na ktorej je postavená celá séria, vymyslela takisto svet Fantastických zverov, ktoré sa dostali na jeseň do kín. Dôkazom jej originality je aj samotná príručka fantastických zverov, ktorá obsahuje abecedný zoznam fantastických bytostí, s ktorými sa vo svete Harryho Pottera môžeme stretnúť. Nehovoriac o dejinách metlobalu, vývoji čarodejníckej metly či prehľade metlobalových družštiev sveta, ktorý takisto pochádza z hlavy J. K. Rowlingovej.
No zo všetkých troch kníh, ktorých ilustrácie môžete vidieť na fotografiách, ma zaujali najviac Rozprávky barda Beedla. Tie prinášajú originálne poviedky z čarodejníckeho sveta, doplnené o mravné ponaučenie a ich následný výklad Albusa Dumledora, aby tieto rozprávky boli zrozumiteľné aj pre mladšieho čitateľa. Zaujala ma tiež myšlienka, že výťažok z týchto troch kníh autorka investuje do svojich organizácií, ktoré pomáhajú deťom v núdzi a prinášajú "svetlo do ich domovov". Aj to je jeden z faktov, ktoré ma presvedčili o dobrom a úprimnom zámere J. K. Rowlingovej. Ak dá totiž niekto do svojho diela srdce a kúsok zo seba, čitatelia to veľmi rýchlo zistia. Práve preto mám túto sériu tak rád a práve preto sa k nej vždy s radosťou vraciam. Ak ste aj vy fanúšikom Rokfortu, fantastických bytostí a sveta Harryho Pottera a tieto tri útle knižky ešte nevlastníte, nemali by ste dlho váhať. Ja som svoje rozhodnutie zaobstarať si ich určite neoľutoval. :-)
Zdroj obrázkov: vlastné fotografie
pondelok, 31. júla 2017
RECENZIA: Vesmír na pleciach (Jennifer Nivenová)
Človek si nemôže vybrať, aký sa narodí. Nemôže si zvoliť farbu svojej pleti, telo, rodinné pomery, ani či svoj život prežije v zdraví alebo v chorobe. Libby Stroutová a Jack Masselin sú napohľad úplne rozdielni tínedžeri. Zatiaľ čo Libby má problémy s nadváhou, každý sa jej v škole smeje a pred niekoľkými rokmi ju vyhlásili za najtučnejšiu tínedžerku sveta, Jack nemá s prestížou problém. Je šarmantný a vie, ako ohúriť každé dievča. Aj on však vo svojom vnútri skrýva tajomstvo – svoju chorobu, kvôli ktorej nedokáže rozoznávať ľudské tváre. Najprv to vyzeralo tak, že si spolu nebudú nikdy rozumieť. Zazerajú po sebe a nedokážu ani prehovoriť s tým druhým. No potom sa udeje niečo zvláštne... a keď sa obaja spoznajú lepšie, zistia, že majú toho spoločného oveľa viac, než spočiatku tušili...
Viacerí umelci tvrdia, že inšpiráciu pre napísanie svojich diel alebo pre vystúpenie na javisku divadla hľadali práve v tých najťažších životných chvíľach, ktoré sprevádzalo množstvo (prevažne negatívnych) emócií. Práve tie podnietili ich tvorbu a dodali jej reálnosť a hodnovernosť. Jennifer Nivenová knihu Vesmír na pleciach napísala taktiež v zložitej životnej situácii – v okamihu, keď prišla o vlastnú matku. Ťažko povedať, či sa práve tento fakt podpísal na jej pochmúrnosti. S určitosťou však môžem tvrdiť, že bol Vesmír na pleciach plný emócií, pocitov šťastia, ale rovnako aj dlhotrvajúceho zármutku.
„...aj keď zlomené srdce bolí ako ďas, je to lepšie, ako necítiť vôbec nič.“
Román Vesmír na pleciach však nemožno označiť ako vyslovene smutný. Isteže obsahuje pasáže, ktoré vo vás vyvolajú množstvo emócií a ktoré vás podnietia k činnosti. Kniha ale obsahuje aj viaceré momenty, ktoré vás rozosmejú a potešia. Nivenová dávkovala „všetko s mierou“ a na románe som ocenil najmä jeho inakosť. Nielenže jednotlivé kapitoly nemali viac než dve-tri strany (keďže neustále striedala rozprávačov – Libby a Jacka), príbeh sa navyše snažila odľahčovať. Akoby to, čo sa v knihe dialo, bolo úplne normálne – a akoby sa hlavné postavy naučili žiť so svojím osudom. Autorka tým poukazuje aj na to, že nikto z nás nie je dokonalý a každý v sebe skrýva niečo, čo ho robí odlišným, no zároveň i jedinečným.
„Všetky hviezdy vyzerali rovnako, ako keby bola
obloha plná tvárí. Povedal som si, že Libby je
jedna z tých hviezd. Jednu som si vybral, pomenoval
ju po nej a pozeral sa na ňu tak dlho, ako
som vydržal. Potom som žmurkol.
obloha plná tvárí. Povedal som si, že Libby je
jedna z tých hviezd. Jednu som si vybral, pomenoval
ju po nej a pozeral sa na ňu tak dlho, ako
som vydržal. Potom som žmurkol.
Zostaň. Zostaň. Zostaň.
Nechoď preč.
No zmizla.“
utorok, 25. júla 2017
RECENZIA: Mlč ako hrob (Brad Parks)
Sudca Scott Sampson vedie dokonalý život. Má prestížnu prácu a žije v kruhu milovanej rodiny. Ako každú stredu aj teraz sa chystá vyzdvihnúť svoje šesťročné dvojčatá zo škôlky, keď v tom jeho deti záhadne zmiznú. Zazvoní mu telefón a ten znamená začiatok nočnej mory. Niekto sudcu varuje, že ak sa počas najbližšieho pojednávania nebude riadiť jeho pokynmi, trest bude krutý ‒ a on svoje deti už neuvidí. Scott zrazu nevie, komu môže veriť. Obavy, podozrenia a nervozita sa stupňujú a v manželstve im to začína škrípať. Scott si zrazu nie je istý ani vlastnou ženou. Napriek tomu sa s Alison nezastavia pred ničím, aby deti dostali späť, bez ohľadu na to, akú cenu za to zaplatia. Ak ich chcú ešte vidieť živé, musia mlčať ako hrob.
Keď som prvýkrát otvoril túto knihu, nemal som príliš veľké očakávania. Anotácia príbehu ma síce zaujala, no nemal som z nej pocit, že by na mňa čakalo niečo prevratné. Mlč ako hrob s odstupom času naozaj nemôžem označiť ako prevratný román. Aj napriek tomu ma však príjemne prekvapil a už od prvej kapitoly som si jeho čítanie užíval. Brad Parks totiž píše zaujímavo a bolo vidieť, že má na konte už nejeden román.
"Nervy môže stratiť vždy len jeden
rodič, nikdy nie obaja naraz."
rodič, nikdy nie obaja naraz."
Čo sa mi na Mlč ako hrob páčilo najviac, bol spôsob, akým Brad Parks dávkoval napätie. Neustále totiž dejovú líniu zamotával a až do poslednej chvíle som si nebol istý, ako sa román skončí. Oceňujem tiež vykreslenie hlavnej postavy, ktorú som si veľmi rýchlo obľúbil. Autor vás neraz prinúti vžiť sa do role sudcu Scotta Sampsona. Ako by ste sa zachovali na jeho mieste? Uprednostnili by ste vlastné deti pred kariérou? Parks takisto poukazuje na to, aké je dôležité zachovať si v podobných situáciách chladnú hlavu a nekonať bez rozmýšľania. Každý krok vedľa totiž mohol Scotta pripraviť o deti, rodinu a v neposlednom rade aj o prácu či kariéru. A práve toto sa mi na knihe páčilo najviac ‒ že nebola zameraná iba jedným smerom a autor sa v problematike, o ktorej písal, veľmi dobre vyznal.
Ak by som mal zhodnotiť priebeh akcie v románe Mlč ako hrob, určite by som vyzdvihol najmä poslednú štvrtinu knihy, kedy všetko odrazu nabralo rýchly spád. Autor v nej odpovedal na viaceré otázky čitateľa a nezabudol ani na emócie. Záver knihy totiž mierne zdramatizoval. Hoci sa mi veľmi páčila prvá štvrtina príbehu, práve jeho koniec ma zaujal najviac. Nedá mi nespomenúť niekoľko hluchých miest uprostred knihy. Tie som ale dokázal prehliadnuť, vzhľadom na všetky pozitívne stránky tohto románu.
"Až tvárou v tvár smrti si človek uvedomí, čo je preňho najdôležitejšie."
Mlč ako hrob nie je bezchybným románom, ktorý by prinášal prevratný príbeh, avšak dozaista splnil moje očakávania. Nešlo o obyčajné krimi dielo a práve jeho hodnovernosť a spôsob spracovania, ktorý zvolil autor pri tvorbe románu, sa zaručili na tom, že som si jeho čítanie užil až do poslednej strany. Ak teda hľadáte nenáročné čítanie a zaujala vás anotácia tohto diela, môžem vám Mlč ako hrob len a len odporučiť! :-)
utorok, 18. júla 2017
RECENZIA: Caraval (Stephanie Garberová)
Zaspomínajte si na malú chvíľu na svoje detstvo. Milovali ste kúzelníkov, magickú šou a cirkusy? Túžili ste byť aspoň na okamih ich súčasťou? Stephanie Garberová vám to prostredníctvom Caravalu umožní. Scarlett chcela magický Caraval vždy zažiť a tento rok konečne dostala pozvánku. Lenže vzápätí jej sestru Tellu unesie tajomný režisér celého predstavenia. Niet sa čoho báť, Caraval je predsa iba ilúzia... Ale čo ak nie? Nech už je to akokoľvek, Scarlett ním musí prejsť aj so zlomeným srdcom a nájsť sestru, kým sa spustí nebezpečný dominový efekt následkov a navždy ju stratí.
Slovenské vydanie magickej knihy Caraval sa očakávalo už niekoľko mesiacov. Román si totiž získal tisícky priaznivcov po svete, no takisto aj svojich odporcov, vďaka ktorým vznikli na knihu rôznorodé reakcie. Keďže ma originálny nápad príbehu zaujal, v neposlednom rade aj samotná obálka, rozhodol som sa dať knihe šancu. A určite to neľutujem.
Slovenské vydanie magickej knihy Caraval sa očakávalo už niekoľko mesiacov. Román si totiž získal tisícky priaznivcov po svete, no takisto aj svojich odporcov, vďaka ktorým vznikli na knihu rôznorodé reakcie. Keďže ma originálny nápad príbehu zaujal, v neposlednom rade aj samotná obálka, rozhodol som sa dať knihe šancu. A určite to neľutujem.
"Každý človek má moc zmeniť svoj osud, ak v sebe
nájde dostatok odvahy bojovať za to, po čom
prahne zo všetkého najviac."
Hneď na úvod musím povedať, že na mňa autorkin štýl zapôsobil už na prvých stranách. Garberová sa doslova hrala so slovami, vytvárala netradičné prirovnania a neustále ma nútila čítať ďalej. Práve vďaka tomu som sa veľmi rýchlo prelistoval prvou polovicou knihy. Na fantasy príbehoch mám rád najmä to, že majú autori voľnú ruku v interpretácii prostredia, magického sveta a jeho postáv. Autorka túto možnosť využila veľmi dobre a z originálneho nápadu, s ktorým sa v kníhkupectve tak často nestretnete, vyťažila čo najviac. Bolo navyše vidno, že mala dopredu všetko dobre premyslené. Na Caravale ma zaujalo aj to, že primárnym motívom nebola romanca medzi dvoma ľuďmi. Prvok mladej lásky nájdete aj v tejto knihe, avšak nejde o ústredný motív príbehu.
"Každý jeho dotyk v nej vyvolával farby, ktoré dosiaľ nikdy nevidela. Farby mäkké ako zamat a ostré
ako iskry, z ktorých sa rodili hviezdy."
ako iskry, z ktorých sa rodili hviezdy."
Čo by som však knihe vytkol, je hlavná postava, ktorá sa viackrát správala zvláštne a nevhodne. Uprostred knihy sa takisto vyskytovalo niekoľko hluchých miest, ktoré vývoj dejovej línie spomaľovali. Avšak ak si tieto hluché miesta odmyslíte, čoskoro doslova vhupnete do rýchleho kolobehu udalostí, ktoré sa odohrali v druhej časti príbehu. A zatiaľ čo v prvej polovici knihy autorka vykreslovala celé prostredie príbehu, v tej druhej stavila na akciu. Veľkou výhodou knihy bola jej nepredvídateľnosť. Hoci niektorí čitatelia tvrdia, že pri knihe nemuseli vôbec rozmýšľať a záver príbehu čakali, mňa autorka prekvapila. Práve koniec románu obsahuje nečakaný zvrat, ktorý vás prinúti siahnuť aj po pokračovaní. Dátum jeho vydania však zatiaľ známy nie je.
Román Caraval ma veľmi príjemne prekvapil a aj keď mal zopár nedostatkov, čítanie knihy som si užil. Odporučil by som ju všetkým tým, ktorí hľadajú fantasy príbeh a chcú na chvíľu ujsť z reality. Caraval na svojho návštevníka pôsobí reálnym dojmom, no i tak je to iba hra. Veď sa o tom presvedčte sami! Prajem pekné čítanie. :-)
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia.
Román Caraval ma veľmi príjemne prekvapil a aj keď mal zopár nedostatkov, čítanie knihy som si užil. Odporučil by som ju všetkým tým, ktorí hľadajú fantasy príbeh a chcú na chvíľu ujsť z reality. Caraval na svojho návštevníka pôsobí reálnym dojmom, no i tak je to iba hra. Veď sa o tom presvedčte sami! Prajem pekné čítanie. :-)Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia.
Zdroj obrázkov: zdroj
pondelok, 26. júna 2017
Blogovanie ako radosť a prostriedok zisku | Natasha Courtenayová-Smithová: Blog za milión
Keby ste sa ma spýtali, kedy som si založil svoj prvý blog, odpovedal by som, že to bolo veľmi dávno. Keďže si presný dátum nepamätám, pozrel som sa teda do archívu. Môj prvý blog vznikol v lete roku 2011, teda pred šiestimi rokmi. Odvtedy som vyskúšal viaceré platformy a nakoniec skončil na blogspote, kde pôsobím dodnes. Blog som si založil preto, pretože sa mi páčila vízia podeliť sa so svojimi pocitmi z kníh aj s ostatnými čitateľmi. Takisto som rád navštevoval aj ďalšie slovenské blogy venované knihám. Písanie som považoval za jeden zo svojich koníčkov. A keďže som ich mal veľa a nikdy pri žiadnom dlho nevydržal, určite by som nepovedal, že blogovať budem tak dlho.
"Spustiť blog je najľahšie, no udržiavať ho patrí medzi najťažšie veci na svete."
Začiatky boli pre mňa ťažké a asi najnáročnejším bolo hľadanie inšpirácie pre jednotlivé príspevky. Vo veľkej miere mi pomohli ostatní blogeri a celá knižná blogosféra ‒ či už v prípade štruktúry recenzií, rôznych meme alebo ohľadom tematických článkov. Bolo pre mňa ťažké prísť s niečím, čo tu ešte nebolo. Aj toto je jeden z problémov, s ktorými musí bloger, ale aj každý, kto sa venuje písaniu, ustavične bojovať. Ako Natasha Courtenayová-Smithová spomína vo svojej publikácii Blog za milión (ktorá vychádza už zajtra), ide o jeden zo syndrómov každého blogera. A práve spomínaná kniha má blogerovi pomôcť, jednak pri založení blogu, pri tvorbe jeho obsahu, ale takisto aj pri využívaní sociálnych sietí a parametrov, vďaka ktorým sa stane blog pre svojho autora nielen vášňou a radosťou, ale aj prostriedkom zisku. Každý by predsa túžil vlastniť blog, ktorý mu vynesie milióny, no nie? Blog za milión nechce byť príručkou, poskytuje skôr všeobecný prehľad o jeho používaní a pochopení samotnej blogosféry. Kniha je prehľadne členená, v rámci jednotlivých kapitol môžeme nájsť ďalšie podkapitoly a text v odrážkach či tabuľky.
"Ak vám naozaj záleží na tom, aby ste pri blogovaní dosiahli úspech ‒ či už osobný, alebo podnikateľský ‒, nemôžete uprednostniť jednu oblasť pred druhou. Musíte rozvíjať všetky naraz."
"Nerobte to pre cieľ, ale pre cestu, ktorá k nemu vedie."
utorok, 20. júna 2017
RECENZIA: Komu možno veriť (Simon Booker)
Žijeme v dobe, kedy len ťažko dokážeme odhadnúť, kto vraví pravdu a komu môžeme naozaj veriť. Tvrdenia často ovplyvňujú emócie a z úst (nielen) politikov vychádzajú lži a polopravdy. Ústredným motívom románu Komu možno veriť, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Ikar pred pár dňami v slovenskom preklade, je práve tematika dôvery, a to, aké náročné je prijať pravdu o tých, na ktorých nám záleží.
Morgan Vine vždy snívala o kariére veľkej novinárky, ale osud chcel inak. Na vysokej škole otehotnela a vychovala neposlušnú dcéru Lissu. Jej manželstvo však skrachovalo. Čo ju ale trápi viac, jej láska z detstva, Danny Kilcannon, bol obvinený z vraždy nevlastnej štrnásťročnej dcéry, čo Morgan považuje za justičný omyl. Obetavo sa preto angažuje za jeho prepustenie. A zatiaľ čo všetko napohľad vyzerá pozitívne a Morgan potajomky dúfa v obnovenie starého romantického vzťahu, situácia sa odrazu skomplikuje. O niekoľko dní totiž jej dcéra Lissa bez stopy zmizne. Morgan náhle netuší, komu môže veriť. No čas beží, a v tejto hre je vzácna každá minúta...
Na románe Komu možno veriť ma zaujalo hneď niekoľko faktov. Tým prvým bola informácia ‒ keďže študujem žurnalistiku ‒, že je ústrednou hrdinkou novinárka, ktorá sa angažuje do vyšetrovania prípadu. Prišlo mi to netradičné (minimálne na slovenské pomery). Meno Simon Booker bolo pre mňa však neznáme, no po krátkom vyhľadávaní som zistil, že je kniha Komu možno veriť jeho debutom. Písaniu sa ale venuje už dlho, keďže tvorí scenáre na profesionálnej úrovni. Musím povedať, že len málokedy narazím na autorov mužského pohlavia. O to viac som ostal prekvapený po zistení, že je kniha písaná zo ženského pohľadu. Bookerovi to však nerobilo žiaden problém. Síce bol pre mňa začiatok románu menej zaujímavý, neskôr ma zápletka príbehu zaujala viac a čítanie som si začal užívať.
"Dá sa prežiť smrť vlastného dieťaťa? Aký zmysel
má potom ďalej žiť?"
Keď som pred chvíľou spomínal, že vo mne anotácia knihy zanechala netradičný dojem, podobné pocity som mal aj pri čítaní samotného príbehu. Autor sa s čitateľom doslova zahráva a až do poslednej chvíle ho drží v napätí. Zápletka sa navyše vyvíjala zvláštnym a nevšedným spôsobom ‒ a ja som sa musel neraz vrátiť späť, keďže som sa vo všetkých tých udalostiach, ktoré sa v príbehu odohrali, zamotal a stratil. Aj napriek tomu, že bol autorov štýl pútavý, som ale v románe narazil na niekoľko hluchých miest. A zatiaľ čo bol záver knihy zvládnutý na výbornú, prvé kapitoly a niekoľko momentov uprostred, ktoré vývoj príbehu spomaľovali, by si zaslúžili dodatočnú úpravu. Azda sa autor zo svojich chýb poučí v druhom pokračovaní série o Morgan Vine, ktoré môžeme v anglickom vydaní očakávať už o dva mesiace. Jeho názov bude Kill Me Twice.
Komu možno veriť nie je klasickým krimi príbehom a takisto ani nenáročným oddychovým čítaním. Síce je kniha autorovým debutom, Simon Booker vytvoril zaujímavý príbeh, ktorý však nie je pre každého. Ak máte chuť na nevšednú zápletku a nebude vám prekážať, že sa budete musieť na čítane miestami viac sústrediť, mali by ste dať knihe šancu. Takisto aj vtedy, ak sami často neviete, komu máte veriť. Prajem pekné čítanie!
nedeľa, 11. júna 2017
RECENZIA: Nehľadaj ma (Gayle Formanová)
Meno Gayle Formanová nie je na Slovensku neznámy pojem. V preklade jej vyšli viaceré knihy pre mladých – Ak zostanem, Kam zmizla, Iba jeden deň či Bola som tu. Tentokrát však prichádza s knihou pre dospelých, ktorá prináša viditeľne iný príbeh. Román mal nižšie hodnotenie než tie predošlé, avšak keďže ma anotácia príbehu zaujala a knihy G. Formanovej patria medzi moje najobľúbenejšie, neváhal som a pustil sa aj do tej najnovšej.
Štyridsiatnička Maribeth Kleinová žije veľmi rýchly život. Nevie, kde jej hlava stojí, a na nič nemá čas. Je typickým príkladom dokonalého workoholika, ktorý popri rodinných a osobných starostiach úplne zabúda na oddych. Domáce prostredie ju ubíja, manžel je priveľmi zaneprázdnený, dvojčatá si vyžadujú neustálu pozornosť. Až na to jedného dňa horko doplatí a prekoná infarkt. Spočiatku sa strachuje, či pre práceneschopnosť po operácii dokáže dobehnúť všetky povinnosti, ktoré na ňu čakajú, no potom si to uvedomí. Jej život nejde správnym smerom a najlepšie by bolo, keby utiekla od všetkého a od všetkých. A tak to urobí.
"Opustiť rodinu nebola hračka. No zvládla to."
Či ma zaujal autorkin štýl, azda nemusím ani spomínať. Gayle Formanová píše pútavo a veľmi dobre a aj to je jeden z dôvodov, prečo mám jej knihy tak rád. Aj v momentoch, keď sa dej vyvíjal pomalšie, totiž dokázala danú situáciu a zápletku vykresliť pútavo. Jednoducho povedané, ak sa aj v danej chvíli v knihe nič prevratné nedialo, jej čítanie som si aj napriek tomu užíval. A hoci je Nehľadaj ma trochu inou šálkou kávy, musím povedať, že ma kniha veľmi príjemne prekvapila. Autorka totiž poukazuje na to, aké škodlivé následky môže mať neustála zaneprázdnenosť a takisto aj na to, ako dokáže jedno rozhodnutie od základov zmeniť váš život.
"Takto to v živote chodí. Ľudia vám vstupujú do života. Niektorí zostanú. Niektorí nie. Niektorí sa vám vzdialia nadobro, iní po čase prídu nazad."
Treba však povedať, že odísť od rodiny, od malých detí, manžela a od všetkých povinností, je pomerne trúfalé a vo viacerých ohľadoch aj zbabelé. Neraz som to hlavnej hrdinke vyčítal. Počas života však prídu mnohé momenty, kedy máme chuť sa všetkého vzdať a jednoducho utiecť. Je iba otázkou, koľkí z nás to naozaj dokážu. Gayle Formanová mala svoj príbeh ale dokonale premyslený a až do samého konca som nedokázal predpovedať, ako to celé nakoniec dopadne. Oceňujem najmä napínavý záver a nečakaný zvrat, ktorý do príbehu autorka vložila. A síce má Nehľadaj ma o niečo nižšie hodnotenie než predošlé knihy, musím povedať, že ma zaujalo rovnako, ak nie o trochu viac. Najmä pre originálny nápad a posolstvo, ktoré do svojho diela Formanová vložila. Práve vďaka nemu sa z napohľad oddychovej knihy (ako stvorenej na letnú dovolenku) stal príbeh, ktorý zaujme aj náročnejšieho čitateľa.
"Pobozkali sa a bolo to, akoby niekto nahodil poistky v dávno opustenom dome: dlho nepoužívaná elektrina sa nielenže prebudila, ale svetlá zažiarili ešte jasnejšie."
Dejová línia knihy Nehľadaj ma nie je príliš zložitá a autorka stavila najmä na jednoduchosť a nenáročnosť. Aj napriek tomu si však príbeh dopredu veľmi dobre premyslela, aby v závere románu čitateľa prekvapila nečakanými odhaleniami. Musím povedať, že ma kniha veľmi príjemne prekvapila a rozhodne ju odporúčam aj vám – v prípade, že hľadáte oddychové čítanie na leto, ktoré vám spríjemní voľné chvíle. Azda sa vám bude páčiť rovnako ako mne. Prajem pekné čítanie! :-)
"Jej život sa ešte len formoval. Ako hojaca jazva. Alebo ako rozpísaný príbeh."
utorok, 23. mája 2017
RECENZIA: Kvet (Elizabeth Craftová, Shea Olsenová)
"Láska je zničujúca. Berie človeku úplne všetko."
"Nepotrebujem jeho ochranu. Ako som mu dnes večer povedala: rozhodujem sa sama. A preberám zodpovednosť aj za svoje omyly."
"Náhle je mi všetko jedno. Pravidlá, hranice aj obmedzenia. Dokonca aj moje vlastné. Jediné, čo chcem, je on."
sobota, 13. mája 2017
RECENZIA: Skôr než odídeš (Clare Swatmanová)
Počas života človek prežije rôzne chvíle, ktoré mu nie sú po chuti a ktoré by najradšej zo svojich spomienok vymazal. Zoe a Ed to nemali vo vzťahu jednoduché a prešli si rôznymi prekážkami, problémami či nezhodami. Aj napriek tomu ale vždy kráčali spolu jedným smerom. Po rokoch sa v ich živote vystriedalo všetko – láska, šťastie, hádky, zúfalstvo i zmierenie, a zdá sa, že ich krásnej budúcnosti už nič nestojí v ceste. V jeden deň však Ed zahynie pri tragickej nehode a Zoe tomu nedokáže uveriť. Dala by čokoľvek za to, aby mohla vrátiť čas a zmeniť ich osud. A potom sa niečo naozaj stane – Zoe sa vráti späť v čase, netušiac, či to, čo sa jej odohráva pred očami, je naozaj skutočné. Je však možné zmeniť to, čo sa už raz stalo? Tak či onak ale dostáva možnosť prežiť ešte raz ich spoločné momenty a povedať Edovi to, čo mu povedať nestihla.
"Mala som byť šťastná, že som napravila škody, a tešiť sa, že sa to konečne medzi nami zmení. Neubránila som sa však obavám, že sa to môže skončiť ako predtým a napriek mojim pokusom pôjde všetko ako v minulosti. Že nakoniec Edovi opäť ublížim."
Skôr než odídeš je debutom anglickej spisovateľky Clare Swaftmanovej, ktorá je na Slovensku a takisto aj vo svete pomerne neznámou autorkou. Keď som však čítal túto knihu a niekomu o nej povedal, často som sa stretol s tým, že si ľudia zamieňali Skôr než odídeš s Ak zostanem (Zostaň so mnou), ktorá pochádza z pera Gayle Formanovej a ktorá zároveň patrí medzi moje obľúbené autorky. A práve vďaka tejto podobnosti som sa ku knihe dostal aj ja. Okrem názvu ma zaujala aj jednoduchá obálka, a preto som sa rozhodol dať knihe šancu. Spočiatku som však netušil, že hlavná dejová línia príbehu bude založená na akomsi návrate v čase. Kniha totiž nie je zaradená do kategórie fantasy, a preto mi to bolo čudné. Neskôr som ale všetko dobre pochopil a oceňujem pomerne originálny námet autorky aj napriek tomu, že ide o debutový román.
Autorka potrebovala určitý čas, pokým sa dejová línia rozbehla. Na druhej strane však musím pochváliť dobrú organizovanosť príbehu a takisto aj jednotlivých myšlienok, ktoré vkladala do svojho románu. Ďalším faktom, ktorý som ocenil, bolo chronologické usporiadanie jednotlivých udalostí, ku ktorým sa Swatmanová v kapitolách príbehu vracala. Práve preto nebolo potrebné nad "presunmi v čase" príliš rozmýšľať a takisto nepôsobili ani chaoticky. Čo však knihe musím vytknúť, sú hluché miesta, ktorým sa autorka nedokázala vyvarovať. Síce mal príbeh pomerne rýchly spád, boli v ňom miesta, pri ktorých som sa nudil a ktoré by bolo z knihy vhodné vyškrtnúť. Záver príbehu ma však prekvapil a ocenil som najmä fakt, že sa autorka neuchýlila ku klišé.
"Pozorovala som svoj obraz v zrkadle, ako sa zahmlieval a črty sa postupne rozmazávali. Bolo to po prvý raz v ten deň, čo som bola chvíľu sama a uverila, že naozaj budem šťastná."
Celkovo možno Skôr než odídeš označiť ako príjemné oddychové čítanie, ktoré síce neprináša dychberúci príbeh, s ktorým by ste sa nikdy predtým nestretli, no i napriek tomu vám spríjemní voľné chvíle. Mňa čítanie tohto románu bavilo, a aj keď mal zopár nedostatkov, rozhodne neľutujem, že som sa k tejto knihe dostal. Blíži sa dovolenkové obdobie a aj toto je jedna z oddychoviek, ktoré by vo vašej knižnej výbave nemala chýbať. Prajem pekné čítanie! :-)
Prihlásiť na odber:
Príspevky
(Atom)
Hľadáš niečo konkrétne?
O mne
-
Dominik Petriska
- Mám 21 rokov a študujem žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Na to, aby ste ma spoznali lepšie, vám postačí začítať sa do mojich príspevkov, alebo ma kontaktovať v správe.
Kontaktujte ma
Partneri blogu
Sleduj pomocou bloglovin
Následníci
Ďakujem Vám!
Knižné blogy (CZ&SK)
Archív blogu
Zobrazenia blogu