Lisa McMann - V zajatí snov: Precitnutie (recenzia)

Recenzia na novinku vydavateľstva Fragment je tu! V zajatí snov je strhujúca trilógia, ktorá sa stala v Amerike okamžite bestsellerom.

Sedemnásťročnú Janie už nebaví, že stále preniká do cudzích snov, najmä ak ten, komu sa snívajú, niekam padá, ocitá sa na verejnosti nahý alebo sníva o svojich erotických túžbach. Janie sa nemôže nikomu zdôveriť - neuverili by jej a mysleli by si, že sa zbláznila. A tak žije so svojou schopnosťou ako s prekliatím, ktoré nedokáže ovládať. Raz sa Janie prepadne do nočnej mory, z ktorej jej stuhne krv v žilách - prvý raz nezostáva v niečej zvrátenej duši len pozorovateľkou, ale stáva sa aj účastníčkou.

Na začiatku som asi očakával príliš. A vtedy prišlo sklamanie. Myslel som, že po päťdesiatich stranách knihu niekam odhodím... Dej bol stále o tom istom – samé zvrátené sny a nezadržateľný, kostrbatý dej. Našťastie po chvíli prišiel menší zvrat a ja som mohol s nádejou pokračovať v čítaní. Janie je sedemnásťročné dievča, ktoré celý svoj čas venuje práci, kde sa snaží privyrobiť si na výšku. Autorka vytvorila svet, v ktorom študenti bežne zaspávajú na hodinách. Tento fakt sa mi zdá mierne nereálny, ale je podstatne dôležitý – ako inak by sa Janie dozvedela o snoch a ako by ich inak mohla prežívať? Kniha je zameraná na Janie, jej kamarátku Carrie a predovšetkým na čudáka Cabela, ktorý má v knihe dôležitú úlohu. Postupne sa vzťah medzi Cabelom a Janie prehlbuje a obaja tak zisťujú svoje tajomstvá...

Po chvíli zastane pred domom auto. Stojí tam asi päť minút, možno dlhšie. Potom z neho konečne vystúpi Cabel a ide dnu. Keď všetky svetlá v dome zhasnú, Janie sa zahniezdi v kroví pod Cabelovým oknom. Našľapuje opatrne, aby nestúpila na šuchotavé lístie, ktoré už niekoľko dní stále a neodbytne padá zo stromov. Šťastie jej praje, Cabel pootvorí okno. Janie ho počuje, ako dnu vzdychá a šramotí. Počuje, ako zapraskala posteľ, keď si ľahol a počuje ako si natriasa vankúš a chystá sa spať. Rozmýšľala, čo má asi oblečené. Je v obrovskom pokušení pozrieť sa. No počká. Musí počkať. Čaká...

Počas knihy som si nemohol prestať všímať to, že je písaná v tretej osobe a v prítomnom čase! Dlho som si na to nemohol zvyknúť. Dej plynie rýchlo. Miestami mi určité scény pripadali ako z hororu. Taktiež mi vadilo, že sa autorka akoby pokúšala z knihy vytvoriť denník – dej je zaradený do dátumov a príslušných časov (a mimochodom – v čase, ktorý sa nenachádza vo vete sa používa dvojbodka a nie bodka: 7:45 namiesto 7.45). Autorka by vytvorila určite zaujímavejší príbeh, keby dej vyrozprávala z pohľadu Janie v prvej osobe. Čitateľ by tak mohol lepšie zapadnúť do deja a vnímať detailnejšie pocity hlavnej postavy. Cca. v ¾ knihy sa začína dej konečne intenzívne zamotávať a kniha ma nepredvídateľné pokračovanie.

V žiadnom prípade som vás nechcel od čítania odradiť. To, že sa mi kniha až tak nepáčila neznamená, že je zlá. Je to iba môj subjektívny názor. Autorka vytvorila nový, fantastický svet, ktorý bol na mňa až príliš prefantazírovaný.

Moje hodnotenie:

Na zadnej strane knihy si môžete všimnúť upútavku na novú sériu autorky Upírskych denníkov – Temné vízie. Temné vízie vychádzajú spolu so Stefanovými denníkmi už 17. októbra. Na koniec by som chcel poďakovať vydavateľstvu Fragment za recenzný výtlačok.