Naprieč vesmírom vychádza vo vydavateľstve Ikar 2.decembra. Na ich stránke je už teraz zverejnená ukážka a vzorové strany z knihy (po kliknutí na odkaz sa presmerujete na spomínané ukážkové strany).

Spomínaná ukážka:

STARŠÍ:

Najčudnejšie na nej boli vlasy. Ryšavé.

Načiahol som sa a dotkol sa skla, ktoré ju väznilo, a až teraz som si všimol, aké je studené. Vydychoval som biele obláčiky pary. Prsty sa mi pri dotyku lepili na sklo. Položil som ruku na sklený box, presne nad miesto, kde mala srdce. Moja koža nad jej žiarivou pokožkou pripomínala tmavý tieň.

AMY:

Len som bežala a bežala a bežala.

Okolo nemocnice, cez záhradu, pozdĺž rybníka. Až ku kovovej stene. Zastala som, lapajúc dych, a tlkot srdca som si cítila až niekde v ušiach. Jednou rukou som sa oprela o stenu a druhú som stisla do päste, vzápätí som ju však uvoľnila a spustila. Vtom som si uvedomila najdôležitejšiu vec na kozmickej lodi.

Nedá sa odtiaľto ujsť.

Kdesi v sebe som však začula tichý hlas. Mám tu Staršieho.

Najstarší vravel, že sila má slúžiť na ovládanie druhých a rešpekt si človek získa, len keď prinúti všetkých ostatných poslúchať. Keď som objímal Amy, uvedomil som si jednoduchú pravdu, že sila má slúžiť slabším a posilňovať ich. Veliteľ nemá posilňovať seba tým, že zneužíva ostatných. Správnejšie je používať svoju silu na podporu slabších.

Túto múdrosť som hľadal odo dňa, keď mi prezradili, že som sa narodil, aby som na lodi vládol. Pamodaj si zaslúžila lepšieho veliteľa než panovačného manipulátora. Najstarší nie je skutočný veliteľ, ale tyran.

Skutočný veliteľ sa neobklopuje figúrkami, ale ľuďmi.

Amy sa odtiahla a pozrela mi do tváre. Bledú tvár jej zalievala červeň, oči jej horeli, pohľad mala kalný a z nosa jej k hornej pere visel svetlý sopeľ. Utrela si ho do rukáva.

Jakživ som ju nevidel krajšiu.

Knižku si v predpredaji môžete kúpiť TU.