Preskočiť na hlavný obsah

L.J.Smith – Upírske denníky 8: Cesta z temnoty (recenzia)


Elena s Damonom, Meredith a Bonny vošli do Temných rozmerov, aby oslobodili Stefana, ktorý pomaly zomiera. Damon sa cíti zodpovedný za zločin, ktorého sa dopustil voči bratovi, a je ochotný obetovať svoj život za Stefanov. Dokáže Elena oslobodiť Stefana z cely? Podarí sa jej získať krídla ochrany a zachrániť svojich priateľov, ktorým hrozí smrť? A bude musieť Damon naozaj zomrieť, aby mohol Stefan žiť?

Pred pár dňami sa mi do schránky konečne dostal výtlačok tejto knižky. Osmičku som očakával, pretože siedmy diel sa skončil zaujímavo a príbeh Damona, Stefana a Eleny by sa mal pomaly, ale isto blížiť ku koncu. Keby som mal zhodnotiť postupne knižky od piatej časti, práve piata by mala u mňa nižšie hodnotenie a postupne sa knižky vracajú na pôvodnú úroveň prvých častí (šiesta bola oveľa lepšia, a siedma z Upírskych denníkov najlepšia).

Keď začnete knižku čítať, prejdete si pár nudnými a dlhými opismi a potom už prichádza to najlepšie – napätie, ktoré by sa dalo doslova „krájať“... Elena musí s pomocou svojich priateľov vyslobodiť lásku svojho života, Stefana. Jedna zlá reakcia, a všetko môže byť stratené...

Práve teraz som si začal Elenu všímať detailnejšie. A reakcia typu, citujem: „A nebolo to naposledy, veď uvidíš! Prisahám!“ mi pripadá úplne absurdná a pripomína mi dialógy medzi spolužiačkami zo šiestej triedy... Musím spomenúť Stefana, ktorého som mal počas celej knihy za úplného chudáčika, ktorý nič nezmôže a pomáhať mu musia jeho priatelia. Hlavne, že v prvých častiach bol za „pána upíra“. Aj Damon sa správa inak. Viac však prezrádzať nebudem. Hneď na začiatku si všimnete, že autorka opäť skáče z jednej dejovej línie do druhej a tým vytvára menší chaos (príkladom bol šiesty diel). Keď niekto stále skáče z jedného na druhé, vôbec sa nemôžete sústrediť na hlavnú dejovú líniu (prvá polovica knihy). Potom naozaj neviem, čo si mám myslieť.

Autorkin štýl sa i napriek tomu zlepšil, dialógy pôsobia skutočnejšie (okrem niektorých Eleniných „výpadkov“) a celkovo vo vás knižka zanecháva lepší pocit, ako tie pred ňou (okrem veľmi dobre spracovanej siedmej časti). Niektoré situácie boli naozaj veľmi dobre napísané a spracované, iné ma zas, ako som spomenul, sklamali. Autorka dokáže vytvoriť dokonale napätú situáciu, kedy vám neostáva nič iné, ako prevracať, prevracať a prevracať stránky... Ani neviem ako, a počas jednej hodiny som sa dostal do polovice knižky. V druhé polke je knižka iná. Elena mi pôsobila mierne formálne a celkovo mi chýbala spontánnosť. Na konci sa niečo stane, čo pekne zamieša karty. Nič viac prezradiť nemôžem, pretože by som riadne spoileroval. O tom, čo sa stane, som si prečítal už dávnejšie – a úplne nechcene, v jednej spoilerovej recenzii. Pre niektorých to bude konečne niečo zaujímavé, po pár nudných stranách, ktoré nemajú nič spoločné s Upírskymi denníkmi.

L.J.Smith je zvláštna spisovateľka. Má veľký talent a potenciál, ale niekedy dokáže do knihy vložiť také „kraviny“, nad ktorými sa len pozastavíte. Určite musím pochváliť obálku knižky (aj keď sa na nej „pretŕčajú“ tie isté postavy, ktoré aj doposiaľ). Ja si proste nepomôžem. Tie Carolinine vlasy v kombinácii  s červeným rúžom na perách sú geniálne a určite sa vám nepodarí prehliadnuť ich. Upírske denníky sú svojská séria. Skupinu ľudí ohúri, iných zas čítanie vôbec neosloví, a knižku (ako aj celú sériu) absolútne skritizujú. Siedma časť bola podľa mňa lepšia, takže túto hodnotím o čosi horšie.

Moje hodnotenie: 

Deviate pokračovanie vyjde v januári, desiate (a zároveň posledné) v marci 2012. Takže trojuholník Upírskych denníkov sa nám postupne uzatvára... Na koniec by som chcel poďakovať vydavateľstvu Fragment za poskytnutie recenzného výtlačku tejto knižky.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Keď v rukách držíte bohatstvo | Harry Potter fotočlánok

Pred pár dňami som vás informoval o tom, ako vydavateľstvo Ikar plánuje tretie vydanie Harryho Pottera - tentokrát v brožovanej väzbe s novými obálkami . Knihy uzreli svetlo sveta pred necelým týždňom a ja som sa postaral o to, aby som sa stal majiteľom prvých dvoch častí čo najskôr. Práve preto už dnes zdobia moju knižnicu a vždy keď okolo nej prechádzam, nemôžem sa vynadívať na ich obálky . Darmo, táto edícia sa grafikom naozaj podarila a zaujímavo vyzerá aj slovenské vydanie . Síce by som v takúto neskorú hodinu nemal, pripravil som pre vás obálkovú slintačku. Tak teda, dobrú chuť ! :-)           Určite väčšinu z vás poteší, že knihy sú pomerne kvalitné paperbacky , ktoré sa pri čítaní nelámu (pevne dúfam, že bude ich kvalita rovnaká aj pri štvrtej a piatej časti). Už teraz sa teším, kedy si na tieto knihy nájdem časť a budem mať možnosť si ich opäť prečítať - a tým pádom prežiť celé dobrodružstvo ešte raz. Kto sa ku mne pridá? :-) ...

Keď si knihomoľ volí svoju budúcnosť

Veľmi dobre si spomínam na svoj prvý deň v škôlke . Na to, keď som uplakaný vychádzal z tej hrôzostrašnej budovy , v ktorej na mňa pani učiteľka kričala, aby som neplakal. A taktiež aj na to, ako som sa bál, no môj strach bol úplne zbytočný. Akoby to bolo pred mesiacom, keď som prvýkrát vstúpil do triedy a našiel si na lavici knižku, na ktorej názov si už nespomínam. Akoby všetky tie roky driny ubehli ako voda - a dnes stojím pred veľkým rozhodnutím . Čím budem v budúcnosti? Avšak taký je život - dennodenne sa musíme rozhodovať o svojom nasledujúcom kroku , o tom, či najprv vynesieme smeti, ktoré už doslova kričia "Vynes ma!" alebo ostaneme ešte chvíľu ležať pred obľúbeným seriálom . Celý život je o rozhodnutiach, no voľba vysokej školy a svojej budúcnosti niečím tak ľahkým určite nie je. A keďže nechcem, aby bol tento blog iba o recenziách a ukážkach z kníh, rozhodol som sa porozprávať vám niečo z môjho skutočného života . Možno si poviete - čo bláznim, veď som le...

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...