Preskočiť na hlavný obsah

Christopher Paolini - Eragon


Jeden chlapec, jeden drak, svet dobrodružstva. Fantasy bestseller Eragon z pera pätnásťročného Christophera Paoliniho, ktorý nadchol milióny čitateľov po celom svete. Rozpráva príbeh chudobného farmárskeho chlapca, ktorý nájde v Dračích horách modrý kameň. Z neho sa vyliahne dračie mláďa Zafira a spolu sa vydajú na nebezpečnú cestu Kráľovstvom ovládaným kráľom, ktorého zlo nepozná hraníc. Dokáže Eragon naplniť svoje predurčenie a prevziať bremeno legendárnych Dračích jazdcov? Osud krajiny možno leží práve v jeho rukách... 

Počas svojho života prečítate veľa kníh. Dobrých, zaujímavých, pútavých,... Čo však s fantasy knižkou, ktorej autor rozpráva príbeh tak realisticky. Pútavo. Až mu naozaj uveríte? Ale aj tak patrí medzi fikciu. Práve takouto knihou je Eragon. Knižka, do ktorej som sa prednedávnom pustil. A výsledné pocity? Eragon nie je to najlepšie, ale určite stojí za prečítanie.

Úvod knihy. Musím sa priznať, že ten sa mi páčil najviac. Je písaný odľahčeným a prostým spôsobom. Jednoduchosť a neobyčajnosť (povedzme si na rovinu - kde inde by sme našli niečo podobné štýlu Paoliniho?) ešte väčšmi pridávajú na celkovom dojme z knihy. Eragon je chlapec z obyčajnej rodiny, ktorému život pripravil neľahký osud – prišiel o rodičov, žije so strýkom a na rovinu – žijú v chudobných pomeroch.  Všetko sa však mení, keď Eragon nájde v Dračích horách čudný kameň. Kameň, ktorý nevie nikto identifikovať. Až do poslednej chvíle, keď sa z vajca (ktoré dovtedy všetci považovali za kameň) vyliahne malá dračica. Dračica menom Zafira. A z jednotvárneho života sa zrazu stáva dobrodružstvo, ktoré zažije len málokto... (že by druhý Eragon? :)).

Knižka má viacero postáv, mladých či starých, chudobných a bohatých, kladných alebo záporných. Ja som si však najviac obľúbil dračicu Zafiru, ktorá veľmi dobre zhumornila celý príbeh (či už svojimi myšlienkami, alebo oslovovaním Eragona – maličký, hlupáčik,...) aj napriek vážnym situáciám a dialógy s dračicou dokonale dopĺňajú rozhovory s reálnymi ľuďmi. Taktiež som si obľúbil starého rozprávača Broma, ktorý do knižky svojim rozprávaním vniesol príjemnú atmosféru. V strede knižky ma však rozčúlilo niekoľko zdĺhavých a opisných strán, ktoré deju nijak nepridávali na intenzite (preto aj hodnotenie nebude najvyššie). Niekedy bola kniha výborná. Premyslená. Vtedy som autorovi naozaj uveril. A niekedy... Niekedy len patrila medzi ďalšie a ďalšie fantasy série.

Christopher Paolini začal Eragona písať ešte v detstve – v pätnástich rokoch, kedy vytvoril prvú verziu knižky, ktorá neskôr prešla viacerými úpravami. Celkovo je knižka zaujímavá, aj keď v nej možno nájsť prvky z iných sérii, či už J.R.R.Tolkiena, alebo ďalších (predsa len – je ťažké napísať niečo, čo tu predtým nebolo). Celá tetralógia (Eragon, Eldest, Brisingr i Inheritance) je pomerne rozsiahla. V zátvorke bol spomenutý názov poslednej časti, Inheritance, ktorú už horlivo očakávame – vydanie je naplánované na 30.marec. Práve pri tejto príležitosti som sa rozhodol zrecenzovať celú sériu Odkazu dračích jazdcov.

Ku knižke je natočený aj rovnomerný film v réžii Stefena Fangmeiera v hlavnej úlohe s Edom Speleersom (Eragon).  Trailer si môžete pozrieť tu:



Na koniec len zopakujem, že štvrté pokračovanie s názvom Inheritance vychádza vo vydavateľstve FRAGMENT 30.marca. Recenzie na ďalšie časti prinesiem už čoskoro... 

Komentáre

  1. toto som čítala niekedy davno :) uplne krasna kniha :)neviem prečo ešte stale nemam prečitanu ani len druhu časť :/

    OdpovedaťOdstrániť
  2. No ja neviem, kedy sa pustím do ďalších častí... :) Asi vtedy, keď mi prídu recenzné výtlačky :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Domčo, ty si prečítal všetky tie knihy? Si ty vôbec chalan? :D :D (žiadne negatívne poznámky)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá