Preskočiť na hlavný obsah

Christopher Paolini - Inheritance (RC recenzia)


Na začiatku bol Eragon... 
Na konci je Inheritance.
Záverečná časť Odkazu dračích jazdcov 
už o chvíľu na pultoch našich kníhkupectiev. 

Nie je to tak dávno, čo bol Dračí jazdec Eragon obyčajným chudobným farmárskym chlapcom a jeho dračica Zafira obyčajným modrým kameňom v lese. Teraz však práve od nich závisí osud celej civilizácie. Jazdec a jeho drak došli ďalej, než sa odvážil ktokoľvek iný. Podarí sa im poraziť samotného kráľa zla a obnoviť v Alagaëzii spravodlivosť? A ak áno, za akú cenu?

Pamätám si, keď som o Odkaze dračích jazdcov počul po prvýkrát. Nebolo to však až tak dávno. Do tejto série som šiel s obavami. Tak veľa strán? Nebude autor sériu zbytočne naťahovať? Nebude to len ďalší zlepenec všetkým iných fantasy sérii? Po prvých stranách Eragona som však naisto vedel, že som sa obával zbytočne. Odkaz dračích jazdcov, ktorý sa končí dlhoočakávaným záverečným dielom Inheritance, patrí medzi série, ktoré vám môžu dať všetko, čo súčasná fantasy literatúra ponúka. A štvrtá časť? Neveril som, že môže byť lepšia než ostatné. Ale bola. V niečom naozaj. Dlhé čakanie na záver teda naozaj nebolo zbytočné.

Paolini dokázal svoj príbeh rozvrhnúť na tisíce strán. Postupne sme si zvykli na starodávny jazyk, na autorove detailné opisy (ktoré v štvrtej časti rozhodne nechýbajú) každej situácie alebo charakteru. Ba prežívali sme príbeh s hlavnými postavami. Dospievanie človeka a draka zároveň. Zamilovali sme si Zafirin nežný humor. Eragonovi držali palce a vžili sa do jeho roly. A zrazu je všetkému koniec. Odkaz dračích jazdcov sa postupne uzatvára. A vážení, máte sa na čo tešiť.

Galbatorixa treba poraziť. No neexistuje ľahká cesta ku hviezdam. Treba veriť. Pretože nádej umiera posledná. Už na začiatku vkĺznete do rozbehnutého deja. Prvá polovica knižky je viazaná skôr na opisy. To môže niektorých čitateľov začať nudiť, no milovníci autorovho štýlu si prídu na svoje. Paolini si dal záležať na každom jednom detaile. Priebeh bitky, krajina, tvár novej postavy alebo čokoľvek iné. No od druhej polovice vám v žilách tuhne krv. Žiadne hluché miesta, ktoré ste mohli nájsť na prvých stranách. Prichádzajú nečakané zvraty, odhalené tajomstvá a odpovede na všetky otázky. Listujete a listujete... a prichádza koniec. Posledná stránka. Koniec.

Knižka je, ako aj predošlé diely, písaná z viacerých pohľadov. Hlavnú, Eragonovu, dejovú líniu geniálne dopĺňa Nasuada či Roran. Čitateľ tak má možnosť spoznať pravú tvár vznešenej Nasuady. Ja som bol teda poriadne prekvapený, pretože moja mienka o jej charaktere bola úplne odlišná. Môj názor na Rorana ale ostáva nezmenený. Ako postava mi občas poriadne liezol na nervy. No chýbala mi Angela. Áno, bylinkárka Angela. V knižke síce vystupuje, ale opäť ostáva neodhalená a podľa môjho názoru málo „popísaná“. Keďže sa séria končí, a pravdepodobne ďalšie pokračovanie nebude, autor jej predsa len mohol venovať viac pozornosti.

Keby sa dávala cena za „seknutie“ deja v tom najlepšom, Paolini by sa určite umiestnil na popredných miestach. Už-už sa máte dozvedieť podstatnú informáciu... a on prehodí pohľad. Niekedy bolo naozaj strašné vydržať a nepozrieť sa na samý koniec. Počas štyroch dielov sme mali možnosť pozorne sledovať autorov vyvíjajúci sa štýl. Zatiaľ čo v prvej časti (ktorú mimochodom začal písať v detstve) pôsobí „neostrieľane“, v tretej či štvrtej používa o mnoho zložitejšie súvetia a slová z okraju slovnej zásoby.


Čo vám ponúkne záver tejto série? Ponúkne vám skrátka všetko. Napätie. Emócie (citlivé povahy, pripravte si balík vreckoviek :D). No i humor. A koniec, ten koniec! Nebudem však prezrádzať. Vydržte do vydania. Už len pár dní. Knižku hodnotím tým najvyšším možným hodnotením. A naozaj zaslúžene.

Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu FRAGMENT. Knižku si v predpredaji môžete kúpiť TU (vychádza 30.marca). 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...