Preskočiť na hlavný obsah

Lisa McMann – V zajatí snov 2: Zatmenie

Druhá časť strhujúcej série V zajatí snov od americkej autorky Lisy McMannovej. 

Janie má iba sedemnásť, ale skutočnosť pre ňu začína byť horšia než sny. Na Fieldridgeskej strednej škole sa deje čosi znepokojivé, ale nikto o tom nechce hovoriť nahlas a ani vyšetrovanie nikam nevedie. Čo je však ešte horšie, Janie začína odhaľovať pravdu o sebe a o svojich schopnostiach – a tá je pochmúrna. Kruto pochmúrna... 

Po dočítaní prvej časti som mal rozporuplné pocity. Na jednej strane bola knižka plynulá a nepredvídateľná..., no na tej druhej mi štýl autorky neskutočne vadil. Sny. Stále opakujúce sa, ktoré mi začali liezť na nervy. Tiež opisy. Plné strany „vysvetľovačiek“ a takmer žiadna akcia. Ale aj napriek tomu mala knižka veľmi dobré ohlasy zo strany čitateľov a viaceré knižné ocenenia. Práve preto som sa pustil aj do druhej časti. A po dočítaní naozaj neľutujem, že som siahol aj po pokračovaní. Všetko, čo mi na knižke v prvej časti chýbalo, som našiel v tej druhej. 

Dokázali by ste byť lovcom snov? Dokázali by ste prežívať každodenné prepadnutia do snov cudzích ľudí? Potešil by vás pocit, že na ďalší deň možno práve vašou vinou zahynie nevinný človek? Lisa McMann vytvorila naozaj silnú hrdinku, ktorej ani v druhej knihe nedala vydýchnuť. Tak to raz býva. Výnimoční ľudia sa veľmi ľahko stanú „výstavným kusom“. Na Janie stojí ťažká úloha. Po chodbách Fieldridgeskej strednej školy sa prechádza maniak, ktorý je nebezpečný pre študentov školy. No dolapiť ho nie je najľahšie. Podarí sa Janie, len sedemnásť ročnej študentke s nadprirodzenými schopnosťami, vypátrať sexuálneho maniaka?

Autorkin štýl sa výrazne zmenil. Čím rýchlejšie plynie príbeh, tým rýchlejšie listujete. Čítanie zbytočne nespomaľovali opisy, na ktoré ste mohli v prvej časti naraziť. Napriek tomu, že je knižka pomerne útla, objavuje sa v nej veľa nových postáv, ktoré poriadne zamiešali karty. Napäté scény dokázala autorka odľahčiť vtipnými prezývkami postáv (Káblik, na tom som sa poriadne zasmial :)). Preklad druhého pokračovania, ako aj prvej časti, je veľmi dobrý. 

Janie sa dozvedá desivé fakty o lovcoch snov. Každý dohad, ba myšlienka, do seba postupne začínajú zapadať. A výsledok je desivý. Nejedeného čitateľa koniec poriadne prekvapí, prinúti zamyslieť, rozplače. Knižke naozaj nemám čo vyknúť. K prvej časti ju nemôžem ani porovnať. Zaujal ma autorkin dych vyrážajúci štýl, naozaj uveriteľné dialógy a veľmi rýchle plynutie deja. Knižke teda dávam oprávnene to najvyššie hodnotenie. Na koniec, V zajatí snov bolo nominované na viaceré ocenenia kníh pre tínedžerov a v roku 2010 zakúpilo štúdio Paramount práva na film (scenár pripraví Christopher Landon). 

Moje hodnotenie: 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu FRAGMENT. Kúpiť si ju môžete TU.

Komentáre

  1. Presne si vystihol moje pocity na prvý diel a pravdu povediac, som sa trochu obávala druhého, ale po tvojej recenzií sa začínam tešiť. Nemohla som sa akosi prekúsať tým jej štýlom písania a potešilo ma, keď si napísal, že teraz to bude lepšie. ;) Mimochodom píšeš skvelé recenzie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Presne ako ty, aj ja som sa dosť obával druhého. Ale predsa len. Nič za to človek nedá, maximálne tak negatívnu recenziu. Hovoril som si: "Nemôže byť tá kniha predsa až taká zlá... Musím skúsiť aj tú druhú, keď sa všetkým tak páči." A vidíš, ako to dopadlo :)
    A veeľmi pekne ďakujem ;) Dúfam, že sa ti budú páčiť aj naďalej ;) Aj vy máte skvelý blog, už len to, že ste dve! To sa len tak ľahko nevidí :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Mne sa teraz stalo niečo podobné s knihou Krvavý karneval od Melissy de la Cruz. Prvý diel ma moc neuchvátil, ale druhý ma prekvapil. Nikdy by som si nemyslela, že to raz poviem, ale už sa teším na ďalší diel. :)
    Tiež ďakujeme. Čo sa týka toho že sme dve, ja si zas neviem predstaviť, že by to robím sama. Spolu máme viac nápadov, viac zábavy prosto je to super :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Mne sa zas niečo také ešte nestalo.. Alebo si to už nepamätám :)
    A vy sa aj osobne poznáte? Ja si to neviem predstaviť. Organizáciu, kedy kto pridá príspevok :) ale je to naozaj skvelý a jedinečný nápad :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Jasné že sa poznáme. Sme už dlhoročné kamarátky, už by som skôr povedala, že sme ako dvojčata. Organizácia je jednoduchá. Vždy vieme, čo ktorá číta a podľa toho píšeme aj recenzie. Ostatné články píše každá zvlášť, ktorá natrafí na nejakú novinku. Často píšeme články aj spolu, pretože väčšinu času trávime spoločne :D
    Ty si sa k blogovaniu ako dostal? Ty hovoríš, že je netradičné, keď sme dve, mne zas pripadá netradičné, že si chalan. Väčšina knižných blogerov sú dievčatá ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. :) Tak to je teda skvelé!
    Ja som sa dostal k blogovaniu čistou náhodou. Vlastne som do leta ani nevedel, že nejaké knižné blogy existujú. Ale zaujalo ma to. A vzhľadom na to, čo sa vtedy stalo, našiel som v knihách "útechu".
    Hej, je to dosť netradičné. Ale prečo by tu mali byť len samé baby? hm? ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je to fajn, že je tu v tomto babinci aj nejaký chlap. Mohlo by ich byť aj viac :) My sme sa k tomu dostali tiež náhodou. Poznali sme už mnoho blogov, aj sme ich často navštevovali a raz sme si len tak z dlhej chvíle povedali, že to tiež vyskúšame, či to budeme vedieť a ani sme nečakali, že v tom budeme pokračovať. No a už nám to nejak ostalo. :)

      Odstrániť
  7. No vieš, len s dnešnými chalanmi je to o trochu horšie...
    Ja som o niečom takom, ako je blog, ani nevedel. Dokonca ani knihám som nevenoval veľa pozornosti. Poznal som Twilight, Upírske denníky,... a menej popularizované série ma obišli. Čítal som, to hej. Ale veľmi málo. 1-2 knihy za mesiac alebo 2 mesiace, preto mám strašne veľké medzery, a tie sa teraz snažím dohnať. A ak mi dáš mail, tak ti ešte niečo napíšem... To tu veľmi nechcem rozoberať...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. jasné chápem. Môj osobný mail je munkiki@centrum.sk alebo ak máš Skype tak tam ma nájdeš ako monita.ka :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...