Poznáte to, keď vám učiteľka na slovenčine naváľa tony kníh, ktoré musíte prečítať ako povinné čítanie. Teda... ak sa mám priznať, v posledných rokoch to veru tony neboli. Mladí jednoducho nečítajú, a preto je zbytočné dávať im desiatky povinnej literatúry. Niektorí slovenčinári to pochopili, iní nehodlajú ustúpiť. No kde bude tá pravá príčina, prečo naši rovesníci nečítajú? Keď si zaspomínam na hodiny literatúry v deviatom ročníku základnej školy, vždy sa mi na tvári vyčarí úsmev. Články, ktoré sme mali predpísané v učebniciach, totižto na smiech boli. Ešte si živo spomínam na banánové rybičky, ktoré urputne hľadajú dierky alebo faraónove guľky, vďaka ktorým sme mali na hodinách o zábavu postarané. Toľko dvozmyselných narážok sa len tak ľahko nevidí. No, samozrejme, čakali nás aj vážne články. Spoznali sme Adelu Ostroluckú a jar jej života a ešte pár jej historických rovesníkov. Narovinu, mával som problém so "vžitím sa" do prebiehajúceho príbehu, a tak môj pohľad v...
síce mi už dystópie mierne lezú hore krkom, na túto sa už chystáám :)
OdpovedaťOdstrániťno ja ich poznám len veľmi krátko, takže som ešte v tom období... "natešenia"? :D A preto mi ani táto nebude môcť chýbať :)
Odstrániťja tiež nečítam dystópie dlho a popravde som ich tiež čítala len zopár (hry o život asi stokrát O:)), ale už mi začínajú pripadať na jedno kopyto :DD ale dá sa to zniesť, keď to nečítaš všetko za sebou a medzi nimi si necháš nejaké nedystópie :D
Odstrániťveď áno. Tu u nás toho zas v tomto žánri nie je, takže tam nie je čo v kuse čítať...
Odstrániťjeeej ty si šikovný, že si to našiel 8) super ukážka 8)
OdpovedaťOdstrániť:) Aj keď som to tam dával pol hodinu :D, ale som rád, že som to našiel :)
Odstrániť