Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Kruh (Sara B. Elfgren, Mats Strandberg)

Apokalypsa začína v Bergslagene. Engelfors. Anjelské bystriny. Pekné meno, spustnuté mesto. Uprostred ničoho, obklopené hlbokými lesmi, v ktorých ľudia neraz zablúdili a už sa nikdy nenašli. Raz v noci, keď sa mesiac sfarbí na krvavočerveno, sa v zrušenom zábavnom parku ocitne šesť dievčat. Nemajú nič spoločné. Nevedia, ako sa tam dostali ani prečo tam prišli. Čoskoro však pochopia, že ak chcú prežiť, musia spolupracovať.

,Elias spáchal samovraždu, koluje po chodbách strednej školy po tom, čo našli jeho telo na záchodoch. Nikto však nerozumie tomu, prečo by si mladý chlapec siahol na život. Niektorí ho zbožňovali, iní nenávideli, a preto sa vynára otázka, či Eliasovi náhodou k zúfalému činu niekto nedopomohol. Keď sa objaví ďalšia obeť, skupina šiestich dievčat zisťuje, že spleť čudných udalostí sa ani náhodou nekončí. Práve naopak, všetko sa ešte len začína... 

Kruh pochádza z pera švédskych autorov Sary Elfgrenovej a Matsa Strandberga. Poviem vám, málokedy sa vidí tak zohrané spisovateľské duo ako spomínaná dvojica autorov. Kniha už od samého začiatku naberá na grádoch a autorom sa podarilo vďaka krátkym vetám a menšiemu počtu opisov čitateľa dokonale udržať v napätí. Pravidelne sa striedajú dejové línie a čitateľ má možnosť sledovať príbeh z viacerých uhľov pohľadu. Elias, Anna-Karin, Minoo či Vanessa. Každý je iný a zároveň výnimočný. Autori hlavné charaktery azda nemohli vymyslieť lepšie - postavy dokonale vystihujú dnešných tínedžerov, ich prvé lásky, skúsenosti so sexom, sklamania, klamstvá či problémy s rodičmi. 

Na prvej polovici knihy teda nevidím ani jednu chybu. Ďalšími stránkami ale prichádzajú len ťažko uveriteľné skutočnosti a fantázia autorov občas presahuje pôvodnú hranicu a sem-tam sa objaví aj hluché miesto. To je však zapríčinené celkovým (podľa mňa) príliš veľkým rozsahom knihy. Ohliadnuc od týchto detailov (pre bežných čitateľov mizivých), je Kruh stále kniha na úrovni. Stačilo by len pár desiatok strán vyškrtať a Kruh by bol bezchybný.

Dielo Sary a Matsa ma vo viacerých smeroch prekvapilo, či už ide o nezabudnuteľné postavy, rýchly spád alebo celkové prostredie strednej školy. Priznávam, občas mi vďaka magickej riaditeľke pripomínalo Rokfortskú strednú čarodejnícku, no to je len bod k dobru. Všetko sa bude točiť do kruhu, vy si na knihu navyknete a nebudete sa od nej môcť odtrhnúť. Tak to ale už pri podobných knihách chodí.

Moje hodnotenie: 

Za poskynutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Fortuna Libri 
v spolupráci s internetovým kníhkupectvom Literama.sk 
Kruh si môžete objednať TU

Komentáre

  1. Krátke vety, menej opisov, striedanie dejových línií? Tak toto si musím prečítať! :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...