Preskočiť na hlavný obsah

Renáta Kosmályová: „Do sveta kníh ma vtiahol Harry Potter.“

Pred pár dňami som na blogu publikoval rozhovor s jednou z autoriek knihy Seduktor, ktorá už o pár dní dorazí vďaka projektu MámTalent.sk na pulty našich kníhkupectiev. Niečo viac o Seduktorovi a aj o tom, čo má rada Veronika, aké boli jej spisovateľské začiatky a či je napísať knihu ľahké, sa môžete dočítať práve na tejto adrese. A aby to bolo spravodlivé, dnes prinášam rozhovor s autorkou č.2 – Renátou Kosmályovou

Ahoj, Renča. Si jednou z autoriek počinu dvoch študentiek – knihy Seduktor. Bolo písanie vždy tým, čomu si sa chcela venovať? 
RK: Ahoj. Či som sa odjakživa chcela venovať písaniu? Musím sa priznať, že nie. Aj čítaniu som prišla na chuť dosť neskoro, až v 9. ročníku na základnej. Dalo by sa povedať, že do sveta kníh ma vtiahol Harry Potter, okúzlil ma a už ma nepustil :). No, ale späť k otázke. Na písanie ma naviedla Veva, bolo to ešte pred našim spoločným pokusom. Hovorila mi, že sa pokúša niečo písať, tak mi napadlo, že to vyskúšam aj ja. Ako každý prvý experiment, to nedopadlo podľa očakávaní. Dlho som pri tom ani nevydržala, povedala som si, že asi ostanem pri čítaní a písanie nechám na niekoho povolanejšieho. Ale potom, keď sme začali s Vevou písať a spolužiakom sa to páčilo, začalo ma to naozaj baviť. A drží ma to dodnes.

Ako Veronika spomínala, kniha Seduktor vznikla spontánne. Kto bol vo vašom spisovateľskom duu dominantný? 
RK: V našom duu nebol a ani nie je nikto dominantný. Je to 50 na 50. Každá si povieme svoju predstavu a nejako to skĺbime tak, aby sa to pozdávalo obom.

Aká bola tvoja prvotná reakcia po odpovedi vydavateľstva Ikar? Ako reagovali tvoji rodičia? A verila by si niekedy tomu, že by tvoje myšlienky čítala verejnosť? 
RK: Občas som si predstavovala, aké by to asi bolo vidieť Seduktora na pulte v kníhkupectve. S Vevou sme tak občas fantazírovali, napr. aj o tom, akú obálku by sme použili. A potom jedného dňa mi Veva volá, že Ikar má záujem vydať Seda. V prvom momente to bol šok, nemohla som uveriť, že sa mi to len nesníva. Zdalo sa mi to príliš pekné, aby to bola pravda. Ešte teraz som si nie istá, či náhodou nespím. To zistím už v apríli. Rodine som to povedala až o niekoľko týždňov, zo strachu, že to porieknem. Dosť často sa mi totiž stáva, že sa z niečoho radujem a vykecám to všetkým a nakoniec sa niečo pokazí. Takže zo strachu som to držala v sebe ako časovanú bombu, ktorá nakoniec aj vybuchla. Mama tomu nemohla uveriť, nikdy som jej nič nedala čítať, iba vedela, že sa o niečo pokúšam, keď som ju občas posielala preč z izby aby nerušila moje kreatívne kruhy :D Takže to bolo pre ňu dosť veľké prekvapko, že sa mi niečo také podarilo. Sestry sa to dozvedeli ešte neskôr a postupne jedna po druhej. Ale našťastie mi moje zamlčovanie odpustili a tešia sa spolu so mnou :).

Keď jedna neposlúcha druhú...
Písať knihu ako spoluautor musí byť ťažké – dokážete sa s Veronikou na príbehu dohodnúť alebo sa niekedy doslova „pobijete“? A len tak medzi nami, má Veronika nejaké „muchy?“ 
RK: Nie je to také ťažké akoby sa mohlo zdať. Dvaja ľudia vymyslia viac ako jeden, takže to beriem ako výhodu. S Vevou sme sa nikdy nepochytili kvôli príbehu ani kvôli ničomu inému. Dokážeme sa dohodnúť bez problémov. :) Rada by som bola, keby to ostalo tak aj naďalej, takže radšej sa zdržím odpovede na poslednú otázku (vie, kde bývam) :D A teraz vážne... Veva je super kamoška a veľmi dobrý človek, takže všetky prípadné „muchy“ sa popri tomto fakte strácajú.

V súčasnosti sa veľa mladých ľudí pokúša o svoju vlastnú tvorbu. Čo by si ako autorka odporúčila ostatným? 
RK: Nie som si istá, či som povolaná dávať niekomu rady, ale takú jednu osvedčenú a otrepanú predsa len mám: veľa veľa veľa veľa čítať :)

Ďakujem za odpovede a prajem ti ešte veľa nápadov a spokojných čitateľov. 
Aj ja ďakujem. :) A tiež ti prajem veľa spokojných čitateľov.

Komentáre

  1. Fúúha, neviem si predstaviť, že by mi niekto druhý mal kecať do toho, čo chcem napísať. Spoluautorstvo musí byť podľa mňa dosť náročné, takže sa dosť čudujem, ako sa im to podarilo. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Inak, ani ja si to neviem celkom dobre predstaviť. Síce nepíšem, ale keby som aj písal, určite radšej sám. Ja by som si gibicovať nedal. :D

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyhrá láska alebo manželstvo z povinnosti? | recenzia knihy Tajomstvá zámku Ashmore (Cynthia Harrod-Eagles)

Sedemdesiattriročná Cynthia Harrod-Eagles napísala za svoj život desiatky románov. Najviac sa ale preslávila ságou The Morland Dynasty, ktorú čitateľom predstavila v tridsiatich piatich pokračovaniach. V minulosti knihy nepublikovala len pod svojím menom, ale využívala aj pseudonymy Emma Woodhouse či Elizabeth Bennett. Titul Tajomstvá zámku Ashmore je jej najnovší román , ktorý v pôvodnom znení vyšiel v roku 2021. Sleduje osud mladého Gilesa, ktorý po smrti svojho otca grófa musí prevziať trón.  Ten jeden deň v roku 1901 bol na poľovačku ako stvorený. Tragická nehoda počas lovu však pripraví o život grófa Staintona a obyvateľom zámku Ashmore spôsobí krušné chvíle. Zámok získa nového majiteľa , ktorým je grófov najstarší syn Giles. Ten z vyhliadky na dedičstvo nie je veľmi nadšený. Rýchlo totiž zistí, že okrem titulu zdedil po otcovi aj značné dlhy . Existuje len jediný spôsob, ako rodinu zachrániť pred bankrotom. Musí sa výhodne oženiť – a rozhodnúť sa musí rýchlo. Zatiaľ čo Kitty

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ale určit

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goodreads v