Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Obyčajná tvár (R.J.Palaciová)

Obyčajná tvár je príbeh o malom Augustovi Pullmanovi, ktorý sa narodil s poškodenou tvárou – je to príbeh o dieťati určený deťom. Okrem pekných myšlienok prináša aj pohľad na to, aké ťažké je byť iným. 

Meno R.J.Palaciová je v našich končinách neznáme – ide o americkú spisovateľku, ktorej dielo Obyčajná tvár je doposiaľ jediným publikovaným. Kniha je určená deťom – a taký je aj autorkin štýl – hravý, jemný a dobre čitateľný. Opisuje žiakov druhého stupňa základnej školy a svojím dielom akoby apelovala na dospievajúcich, aby neodcudzovali druhé, slabé či nejakým spôsobom postihnuté deti. 

"Keby som našiel čarovnú lampu a mohol si niečo zaželať, chcel by som mať obyčajnú tvár, ktorú by si nikto nevšímal."



Kniha je rozdelená na viacero častí, ktoré sa odlišujú rozprávačom príbehu. Aj keď som toto rozdelenie spočiatku považoval za zbytočné, keďže zápletka sa viackrát opakuje, neskôr autorka do deja dokázala zakomponovať niečo iné – a to je pohľad na zdanlivo obyčajný príbeh z viacerých uhlov – a je natoľko bežný, že sa s ním deti každodenne stretávajú: s výsmechom, ubližovaním a neschopnosťou brániť sa. A taký je aj August – bojazlivý piatak, ktorému osud neprial a už v skorom veku na plecia položil ťažký osud. Dielo zachytáva život hlavnej postavy od narodenia a zameriava sa najmä na rozhodujúce chvíle života, ktoré Augusta formovali – prvý deň v škole, noc mimo domova či prvé kamarátstva a šarvátky. 

"Keď máte na výber medzi pravdou a láskavosťou, vyberte si láskavosť."

Práve štýl autorky je to, čo som na knihe najviac oceňoval. Rozprávanie je popretkávané citátmi a viacerými peknými myšlienkami, ktoré zvyšujú výslednú kvalitu diela. Autorka sa takisto od začiatku do konca zahrávala s mojimi citmi a vo viacerých scénach aj prinútila sa nad situáciou zamyslieť – alebo sa do role hlavnej postavy vžiť. Navyše ma dokázala presvedčiť o tom, čo písala. Napriek tomu je dobre poznateľné – či už vývojom deja, nenáročnosťou zápletky alebo vykreslením charakterov, že kniha je určená deťom – a nie náročnejším čitateľom, a preto od nej nemožno očakávať filozofické a hlboké myšlienky – aj keď sprvu tak kniha pripadať mohla.

"Každý človek na svete by mal aspoň raz v živote zažiť ovácie postojačky, 
lebo každý z nás víťazí nad svetom."

Obyčajná tvár je slušne napísané dielo – a aj keď je autorkiným debutom, príjemne ma prekvapilo. Pozitívom je aj fakt, že sa mierne odlišuje od iných diel určených deťom a mladým a tematika síce nebola radostná, no o to viac na mňa vplývala a prinútila zamyslieť sa.

Moje hodnotenie: 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem portálu book.review.sk
Knihu si môžete kúpiť napríklad v internetovom kníhkupectve ABCKNIHY.SK 
a to na tejto adrese

Komentáre

  1. To je moc pěkná knížka:) Vcelku dobře se čte

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Bohužel jsem ji ještě nečetla, ale ta obálka je úžasná..

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Už minule som sa na túto knihu pozerala a anotácia ma zaujala...ale vôbec by som si nepomyslela, že je to kniha skôr určená pre deti a mládež, mne sa tak nejavila :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá ...

Naučte sa rozoznať klamára | recenzia knihy Ako prekuknúť druhých ľudí (Joe Navarro)

Predstavte si, že sedíte uprostred kaviarne. Muž dva stoly pred vami je na pracovnom stretnutí a často sa pozerá do zeme . Takisto nervózne klopká nohou o stoličku. Žena pri stole oproti má ruky vbok, zachováva si odmeraný postoj, avšak z jej tváre stekajú kvapky potu. To je len stotina neverbálnych prejavov , s ktorými sa každodenne stretávame. Nie každý ale rozumie ich pravému významu . Keď som sa dozvedel, že vo vydavateľstve Grada nedávno vyšla v slovenčine príručka, ako "prekuknúť druhých ľudí", neváhal som nad jej prečítaním. Autorom knihy je uznávaný Joe Navarro , ktorý niekoľko rokov pracoval pre FBI. Ako tvrdí vo svojej príručke, väčšina ľudí sa celý život díva, ale v skutočnosti nevidí . Mnohé neverbálne prejavy totiž nie sú úplne jasné a laik by si ich mohol vyjadriť len veľmi nepresne alebo skreslene .  Práve jeho kniha má bežným smrteľníkom pomôcť rozoznať jednotlivé neverbálne prejavy. Nesnaží sa označiť niekoho za klamára. Ako Navarro tvrdí, schopnosť roz...

Povinné čítanie na školách alebo Toto nikdy neprečítam!

Poznáte to, keď vám učiteľka na slovenčine naváľa tony kníh, ktoré musíte prečítať ako povinné čítanie. Teda... ak sa mám priznať, v posledných rokoch to veru tony neboli. Mladí jednoducho nečítajú, a preto je zbytočné dávať im desiatky povinnej literatúry. Niektorí slovenčinári to pochopili, iní nehodlajú ustúpiť. No kde bude tá pravá príčina, prečo naši rovesníci nečítajú?  Keď si zaspomínam na hodiny literatúry v deviatom ročníku základnej školy, vždy sa mi na tvári vyčarí úsmev. Články, ktoré sme mali predpísané v učebniciach, totižto na smiech boli. Ešte si živo spomínam na banánové rybičky, ktoré urputne hľadajú dierky alebo faraónove guľky, vďaka ktorým sme mali na hodinách o zábavu postarané. Toľko dvozmyselných narážok sa len tak ľahko nevidí. No, samozrejme, čakali nás aj vážne články. Spoznali sme Adelu Ostroluckú a jar jej života a ešte pár jej historických rovesníkov. Narovinu, mával som problém so "vžitím sa" do prebiehajúceho príbehu, a tak môj pohľad v...