Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Obyčajná tvár (R.J.Palaciová)

Obyčajná tvár je príbeh o malom Augustovi Pullmanovi, ktorý sa narodil s poškodenou tvárou – je to príbeh o dieťati určený deťom. Okrem pekných myšlienok prináša aj pohľad na to, aké ťažké je byť iným. 

Meno R.J.Palaciová je v našich končinách neznáme – ide o americkú spisovateľku, ktorej dielo Obyčajná tvár je doposiaľ jediným publikovaným. Kniha je určená deťom – a taký je aj autorkin štýl – hravý, jemný a dobre čitateľný. Opisuje žiakov druhého stupňa základnej školy a svojím dielom akoby apelovala na dospievajúcich, aby neodcudzovali druhé, slabé či nejakým spôsobom postihnuté deti. 

"Keby som našiel čarovnú lampu a mohol si niečo zaželať, chcel by som mať obyčajnú tvár, ktorú by si nikto nevšímal."



Kniha je rozdelená na viacero častí, ktoré sa odlišujú rozprávačom príbehu. Aj keď som toto rozdelenie spočiatku považoval za zbytočné, keďže zápletka sa viackrát opakuje, neskôr autorka do deja dokázala zakomponovať niečo iné – a to je pohľad na zdanlivo obyčajný príbeh z viacerých uhlov – a je natoľko bežný, že sa s ním deti každodenne stretávajú: s výsmechom, ubližovaním a neschopnosťou brániť sa. A taký je aj August – bojazlivý piatak, ktorému osud neprial a už v skorom veku na plecia položil ťažký osud. Dielo zachytáva život hlavnej postavy od narodenia a zameriava sa najmä na rozhodujúce chvíle života, ktoré Augusta formovali – prvý deň v škole, noc mimo domova či prvé kamarátstva a šarvátky. 

"Keď máte na výber medzi pravdou a láskavosťou, vyberte si láskavosť."

Práve štýl autorky je to, čo som na knihe najviac oceňoval. Rozprávanie je popretkávané citátmi a viacerými peknými myšlienkami, ktoré zvyšujú výslednú kvalitu diela. Autorka sa takisto od začiatku do konca zahrávala s mojimi citmi a vo viacerých scénach aj prinútila sa nad situáciou zamyslieť – alebo sa do role hlavnej postavy vžiť. Navyše ma dokázala presvedčiť o tom, čo písala. Napriek tomu je dobre poznateľné – či už vývojom deja, nenáročnosťou zápletky alebo vykreslením charakterov, že kniha je určená deťom – a nie náročnejším čitateľom, a preto od nej nemožno očakávať filozofické a hlboké myšlienky – aj keď sprvu tak kniha pripadať mohla.

"Každý človek na svete by mal aspoň raz v živote zažiť ovácie postojačky, 
lebo každý z nás víťazí nad svetom."

Obyčajná tvár je slušne napísané dielo – a aj keď je autorkiným debutom, príjemne ma prekvapilo. Pozitívom je aj fakt, že sa mierne odlišuje od iných diel určených deťom a mladým a tematika síce nebola radostná, no o to viac na mňa vplývala a prinútila zamyslieť sa.

Moje hodnotenie: 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem portálu book.review.sk
Knihu si môžete kúpiť napríklad v internetovom kníhkupectve ABCKNIHY.SK 
a to na tejto adrese

Komentáre

  1. To je moc pěkná knížka:) Vcelku dobře se čte

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Bohužel jsem ji ještě nečetla, ale ta obálka je úžasná..

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Už minule som sa na túto knihu pozerala a anotácia ma zaujala...ale vôbec by som si nepomyslela, že je to kniha skôr určená pre deti a mládež, mne sa tak nejavila :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Rozdiel medzi spravodlivosťou a pomstou je len v tom, kto príbeh rozpráva | recenzia knihy Pavučina klamstiev (Julie Clark)

Julie Clark vo svete literatúry debutovala románom The Ones We Choose, ktorý vyšiel ešte v roku 2018. Pavučina klamstiev (The Lies I Tell) je v poradí jej tretia kniha a zároveň prvá, ktorá vychádza aj v slovenskom preklade. Jej anotácia mi už na prvý pohľad pripomínala príbeh Jedna nevinná lož, ktorý som tento rok čítal a ktorý si ma veľmi získal. Rozhodol som sa teda dať šancu aj Pavučine klamstiev a s odstupom času musím povedať, že to bolo skvelé rozhodnutie. Meg Williamsová . Maggie Littletonová. Melody Wildová. Rôzne mená, tá istá osoba – v závislosti od mesta a vytýčeného cieľa. Je to podvodníčka, ktorá vymaže svoje skutočné ja , aby sa stala tým, kým potrebuje. Raz študentkou vysokej školy, potom životnou koučkou alebo realitnou agentkou. A potom je tu Kat Robertsová . Už desať rokov čaká na návrat ženy, ktorá jej život prevrátila naruby. A keď sa jej dočká, je odhodlaná ukázať jej pravú tvár . No ako sa obe ženy postupne zbližujú, Katine dlhoročné predstavy o Meg sa začínajú...

Nikdy nestrácaj vieru v seba samého | recenzia knihy Stratení (Gayle Formanová)

Gayle Formanová na slovenskú scénu prišla pred deviatimi rokmi. Práve vtedy vyšiel jej román Ak zostanem , ktorý bol zakrátko vypredaný a vyžiadal si dotlač pôvodného vydania. Spolu s ním vznikol aj rovnomenný film . Tvorba Gayle Formanovej však neskončila uvedeným románom a v slovenskom preklade si čitatelia mohli neskôr prečítať Iba jeden deň s pokračovaním Iba jeden rok , Kam zmizla, Bola som tu  či Nehľadaj ma . Romány spájala podobná tematika lásky, rodiny, ťažkých životných rozhodnutí a teda tém, ktoré sú blízke každému smrteľníkovi. Jej najnovšia kniha Stratení je určená mladším čitateľom . Hovorí o hľadaní vlastnej cesty a seba samého, ale aj o tom, aké je byť stratený a na pokraji síl. Ako uvádza anotácia románu, človek by sa nemal nikdy hrať na niekoho, kým nie je, a mal by byť úprimný predovšetkým k sebe samému.  „ Vôbec sa nepoznajú, každý má iný život a iné problémy, ale všetci traja chápu smútok rovnako. Ako stratu. “ V rušnom Central Parku sa...