Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Dvanástka (Justin Cronin)

Krátko po vypuknutí apokalypsy traja ľudia hľadajú, ako sa dostať zo všeobecného chaosu. Lekárku a nastávajúcu matku Lilu tak veľmi zasiahne rozšírenie epidémie a násilia, že sa radšej zatvára pred svetom a pripravuje sa na príchod dieťaťa, kým spoločnosť okolo nej sa rúca. Kittridgea, známeho pod prezývkou Posledná denverská bašta, donútili okolnosti opustiť svoju pevnosť a vydať sa na cestu autom pomedzi nakazených len s niekoľkými zbraňami a plnou nádržou. Stredoškoláčka April bojuje, aby ochránila mladšieho brata v krajine plnej smrti a rozkladu. Títo traja zistia, že nie sú sami a že práve súdržnosť im dodá nádej aj v najtmavšej noci.

O sto rokov nato sa Amy a jej priatelia ďalej bijú za záchranu ľudstva, hoci nevedia, že pravidlá sa zmenili. Nepriateľ sa vyvinul do novej podoby a nová temná sila chystá svetu niečo oveľa desivejšie ako vykynoženie všetkého živého. Za porazenie Dvanástky bude musieť niekto zo statočných bojovníkov zaplatiť najvyššiu cenu.

Diela Justina Cronina by sa dali opísať jednoducho: rádovo niekoľko stoviek strán veľkého formátu s malými písmenkami. Stovky strán zamotaného, ale zároveň premysleného, príbehu; prepletených dejových línii a nikdy nekončiacich opisov. Ak máte podobný štýl radi, budete milovať aj knihy Justina Cronina. Dvanástka nie je iná - síce sa od Priechodu diametrálne odlišuje, no autor si svoj svojský štýl ponechal.

Mal som pocit, akoby sa v Dvanástke udialo ešte viac než v Priechode, pričom bola ešte kratšia. Na druhej strane, keby som ich mal porovnať, Priechod sa mi páčil viac - možno nebol taký bojovný a desivý ako Dvanástka, no mal svoje čaro a niečo, kvôli čomu som si ho obľúbil. To ale nemôžem povedať o Dvanástke, ktorá mi prišla miestami zdĺhavá a aj keď sa v nej stále niečo dialo, štýl Justina Cronina ma ku nej až tak nepripútal a občas som sa do čítania musel nútiť.

Úplne inak na tom budú tí, ktorí zdĺhavý dej obľubujú - a sú taktiež milovníkmi opisov. V tomto je Justin Cronin ako doma a takí čitatelia si knižku užijú najväčšmi. Celá kniha je zahalená tajomným rúškom  a  putovanie hlavných hrdinov je opradené viacerými prekážkami. Za pozitívum považujem aj následnosť príbehu - autor vyniká v prerušovaní deja v tom najlepšom a akčné scény sa taktiež čítajú veľmi dobre. Aj keď - keby bolo po mojom - skrátil a zostručnil by som niektoré pasáže.

Dvanástke prídu na chuť najmä fanúšikovia Justina Cronina a rozvetvených, zamotaných príbehov. Ak však čakáte rýchly a plynulý dej a nemáte radi opisy, Dvanástka vás môže mierne sklamať. Mne sa síce páčila menej než Priechod, no stále to bolo dobré a kvalitné čítanie.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar. Kniha vychádza 14.mája, v predpredaji si ju môžete kúpiť na tejto adrese

Komentáre

  1. Mne do dočítania chýba tak 100 strán, ale kniha sa mi páči oveľa, oveľa, oveľa viac ako Priechod ;)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj sekunda môže všetko zmeniť | recenzia knihy Posledné, čo v živote urobila (Gregg Olsen)

Niektoré knihy začnete čítať a ihneď viete, čo od nich  môžete očakávať . Predostrú vám skupinu postáv,  vzťahy medzi nimi , a zároveň aj konflikt, ktorý sa stane námetom pre spracovanie románu. V prípade knihy  Posledné, čo v život urobila , som ale taký pocit nemal. Autor začal rozprávanie príbehu  retrospektívne , a ja som vhupol do  absolútneho neznáma . Hoci som ničomu nerozumel, pokračoval som ďalej – a s odstupom času som za to veľmi rád.  S menom Gregga Olsena som sa v minulosti už stretol. Síce som od neho žiadnu knihu nečítal, je autorom dvojdielnej série Prázdna rakva (Závisť a Zrada), ktorá dávnejšie vyšla v slovenskom preklade . Hoci v prípade menovanej série išlo skôr o žáner young adult , rozšírený medzi mladými čitateľmi, román Posledné, čo v živote urobila , do tejto kategórie zaradiť nemožno. Jeho anotácia ma však zaujala už v prvom momente, a preto som nad prečítaním neváhal ani sekundu.  Do mestečka na brehu rieky Deschutes sa húfne  sťahujú mladí ľudi

RECENZIA: Na koho to slovo padne (M. J. Arlidge)

Meno vyšetrovateľky Helen Graceovej je známe azda každému milovníkovi detektívnych príbehov. Po prvýkrát sa objavilo v diele Jeden musí z kola von , ktoré vyšlo v slovenskom preklade minulý rok. Teraz vychádza ďalšia kniha obľúbeného anglického spisovateľa M.J. Arlidgea s názvom Na koho to slovo padne . Čo si o nej myslím ja? Keď v pochybnej mestskej štvrti nájdu zohavené telo muža stredného veku, vyšetrovateľka Helen Graceová tuší, že to nebude posledná obeť . Prečo však šťastne ženatý muž zavítal uprostred noci do neslávne známej štvrte prostitútok? A čím si zaslúžil, že jeho srdce doručili manželke domov ? Médiá začnú hovoriť o návrate Jacka Rozparovača , ktorý však poľuje na mužov, čo vedú dvojaký život. Cez deň vzorní otcovia a manželia, v noci klienti s pochybnými chúťkami. Helen sa nestihne ani spamätať z posledného prípadu a už musí čeliť ďalšej hrozbe , pri ktorej do poslednej chvíle nie je jasné, kto je korisť a kto dravec . "Na okamih prestala čmárať a vzápä

Spomienka na detstvo | recenzia knihy Tajomný les (Sandra Dieckmann)

Kto by si nepamätal čítanie ilustrovaných knižiek na dobrú noc? Mne osobne robili spoločnosť celé detstvo, či už tie vlastné alebo vypožičané z knižnice. Zo všetkých najradšej som mal knihy so zvieratkami. Obľúbené obrázky som si totiž prekresľoval na papier a hral sa na malého ilustrátora. Detstvo by bez obrázkových knižiek nebolo detstvom – preto som sa po dvadsiatich rokoch rozhodol do tohto sveta na malú chvíľu vrátiť. A poviem vám, ani trochu to neľutujem. :-)  „Na okraji rozľahlého lesa sa brieždi. Pomedzi košaté stromy presvitá slnko, začína sa nový deň. Zvieratká sa zobudili, veď treba preskúmať všetko navôkol! Srnky chrúmu šťavnatú trávu, líšťatá sa medzi sebou roztopašne klbčia a včely usilovne nosia peľ do úľa. Ani bobry nezaháľajú, hrádza sa sama nepostaví! A ktože sa skrýva v kríkoch za dubom? Odhalíš tajomstvá lesa, skôr než sa zotmie? Nádherne ilustrovaný sprievodca priblíži každodenný život zvieratiek z lesa a očarí menších i väčších čitateľov.“  (zdroj: anotácia kni