Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Čas medzi nami (Tamara I. Stonová)

Čas medzi nami rozpráva príbeh Anny a Bennetta, ktorým to fyzikálne zákony nepriali – stredoškoláčka Anna žije v roku 1995, no Bennett sa v tomto roku ešte len narodil. Nikdy by sa nestretli, ale osud to zariadil inak – Bennett totiž dokáže cestovať v čase. Spája ich silné puto, no dokáže odolať sedemnásťročnému rozdielu v čase?

Autorkou útlej bielej knižky Čas medzi nami, ktorá sa pred pár mesiacmi dostala v preklade do kníhkupectiev, je americká spisovateľka Tamara Ireland Stonová. Aj keď by sa z obálky mohlo zdať, že je určená skôr starším, dospelým ženám, vôbec to nie je tak, pretože príbeh o dvoch mladých ľuďoch je pôvodne určený dospievajúcej mládeži. Knižka je autorkiným debutom a kritici to určite odhalia už na prvých stránkach. Stonová sa však po chvíli rozpíše a Čas medzi nami je vynikajúcou oddychovkou, presýtená láskou mladých ľudí so štipkou fantasy. Ale len veľmi, veľmi malou. 

„Na tvári sa mu objaví široký úsmev, prudko ma schytí do náručia a pobozká. Je to vrúcne, úžasné, dlhé, pomalé, skrátka nekonečné a ja viem, že chcem toto.“ 

Keby som tak vedel cestovať v čase, si už veľa z nás neraz v duchu zaprialo. Cestovanie v čase je jediným spôsobom, ako sa môže vzťah hlavných postáv udržať pokope. Anna a Bennett sú však mladíci ako ostatní a aj oni robia chyby, občas sa nevedia správne rozhodnúť a do každého nového dňa sa prebúdzajú ako všetci ich rovesníci. Obaja síce pochádzajú z rozličných desaťročí, no ich vzťah má akési čaro. A Stonová nerozpráva len o dvoch zaľúbencoch – dôraz kladie najmä na rodinu, vernosť a priateľstvá. 

„Kdesi hlboko v jeho bozku sa ukrýva prísľub naše spoločnej budúcnosti, ale na povrchu cítim iba príjemné šteklenie. Každým nervom vnímam silu toho, čo prežívame tu a teraz.“ 

Autorke sa musí nechať, že píše veľmi pútavo a zaujímavo. Aj keď je vidieť, že ešte nie je úplne rozpísaná a knižka by k dokonalosti potrebovala trochu práce, jej námet je originálny a takpovediac neokukaný. Pomerne kvalitný preklad sa podpísal pod to, že knižku nerušene zhltnete za jedno či dve popoludnia. Prínosom bola aj akcia, ktorá veľmi dobre dotvárala atmosféru. Pretože Čas medzi nami nie je klasická romanca s predvídateľným happy-endom a do konca knihy nie je jasné, ako sa dejová linka ukončí. 

„Bennett stisne pery a priloží si končeky prstov na sluchy. 
Vtedy mi dôjde, že čosi nie je v poriadku.“ 

Čas medzi nami je knižka ako stvorená pre oddychové čítanie či vyvaľovanie sa v období dažďov. Určite by po nej mali siahnuť milovníci kníh pre mladých alebo romancí, no pre jej netradičný a zaujímavý nápad si môže získať aj srdcia starších čitateľov. Napohľad môže Čas medzi nami vyzerať ako obyčajná kniha, no v skutočnosti vo vnútri skrýva viaceré pekné myšlienky. Príbeh Anny a chlapca, ktorý pochádza z budúcnosti, budete zaručene až do konca prežívať v spoločnosti dvoch mladých, no o to presvedčivejších ľudí, ktorí si idú za svojím snom – aj keby bola cena privysoká. 

„Počujem sa, ako kričím. Hlasno. A potom je už iba ticho a tma.“

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te