RECENZIA: Chodiaca katastrofa (Jamie McGuire)

Každá minca má dve strany a Chodiaca katastrofa rozpráva príbeh z Travisovho pohľadu, ktorý v detstve stratil svoju najväčšiu lásku - mamu, a odvtedy sa správal k ženám neúctivo. No čo ak chalana s večným nepokojom v duši dokáže zmeniť jedno jediné dievča?

V kníhkupectvách nájdete tucty kníh a ich počet sa každým dňom zvyšuje. Je veľmi ťažké nájsť to pravé, knihu, ktorá si vás získa a ktorú už nikdy nebudete chcieť odložiť z rúk. Krásna katastrofa je jednou z takých. Rozpráva emotívny príbeh, ktorý - aj keď nemá náročnú dejovú linku - je napísaný neskutočne chytľavo a má potenciál dostať sa vám dokonale pod kožu. Musím sa priznať, že som prvej časti nemal čo vytknúť, a keď som sa dozvedel o druhom pokračovaní napísanom z Travisovho pohľadu, bol som celý paf. O to viac som sa po dočítaní Chodiacej katastrofy potešil, pretože Jamie McGuire napísala príbeh opäť na výbornú. Nepôsobil umelo, nesnažil sa sériu naťahovať a čo ma najviac prekvapilo, bola uveriteľnosť myšlienok Travisa. 

"Vykašľal som sa na city, nahradil som ich otupenosťou, prípadne zlosťou, lebo tú možno oveľa ľahšie ovládať. Zraniteľný je iba ten, kto niečo cíti."

Osobne mám veľmi rád, keď autor svoju knihu obohatí rozprávaním z viacerých pohľadov, no nie každému sa podarí vystihnúť pocity druhej postavy (najmä ak sa jedná o opačné pohlavie). V Chodiacej katastrofe sa  však nič také nedialo a Jamie McGuire sa do Travisa prevtelila naozaj kvalitne. Obľúbil som si ho a ako postava mi sadol. Aj keď na vás môže pôsobiť ako bitkár a vagabund, v skutočnosti to je inteligentný chalan, ktorý sa aj napriek tomu, čím si prešiel, so životom pasuje statočne. Chodiaca katastrofa možno rozpráva napohľad ten istý príbeh ako aj predošlá časť, no vo vnútri sa skrýva niečo úplne odlišné, čo autorka na plnej čiare vychytala. 

"Ak je na svete žena, kvôli ktorej stojí za to smútiť, nedá sa získať tak ľahko."

Do pomyselného hrnca s polievkou sme teda namiešali prostú zápletku a silných hlavných hrdinov. Aby vám však polievka chutila, potrebujeme ešte jednu ingredienciu, ktorou je štylistika. Práve autorkin štýl (veľmi jednoduchý a blízky mladým čitateľom) robí dielo zaujímavým a odlišným. Kniha sa na nič nehrá, nesnaží sa dejovú líniu výrazne pozmeniť - iba jej dodáva pohľad z opačnej strany. A práve to som si na Chodiacej katastrofe cenil. Je pravdou, že vás zaujme aj bez prečítania Abbynho pohľadu v Krásnej katastrofe, no iba ak sa prelúskate oboma, iba vtedy získate ucelený pohľad.

"Pred troma mesiacmi by ma nikto nepresvedčil, že budem cítiť niečo podobné. Teraz by som ten pocit nevymenil za nič na svete."

Nechcem, aby ste si mysleli, že táto séria je sladšia než valentínska lízanka. Vôbec to tak nie je a ak máte radi skutočné príbehy alebo si chcete oddýchnuť od fantastických bytostí, poprípade sa trochu rozcitlivieť, obe katastrofy sú tou správnou voľbou. A ktovie, či jednu z týchto knižiek nenájdete voľne pohodenú v meste... Vrámci projektu Knihobežník je totižto možné všetko! :-) Ak však chcete výtlačok ešte horúci a voňavý po tlačiarenskom lise, môžete si ho zaobstarať na tejto adrese.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem kníhkupectvu Martinus.sk.