Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Chodiaca katastrofa (Jamie McGuire)

Každá minca má dve strany a Chodiaca katastrofa rozpráva príbeh z Travisovho pohľadu, ktorý v detstve stratil svoju najväčšiu lásku - mamu, a odvtedy sa správal k ženám neúctivo. No čo ak chalana s večným nepokojom v duši dokáže zmeniť jedno jediné dievča?

V kníhkupectvách nájdete tucty kníh a ich počet sa každým dňom zvyšuje. Je veľmi ťažké nájsť to pravé, knihu, ktorá si vás získa a ktorú už nikdy nebudete chcieť odložiť z rúk. Krásna katastrofa je jednou z takých. Rozpráva emotívny príbeh, ktorý - aj keď nemá náročnú dejovú linku - je napísaný neskutočne chytľavo a má potenciál dostať sa vám dokonale pod kožu. Musím sa priznať, že som prvej časti nemal čo vytknúť, a keď som sa dozvedel o druhom pokračovaní napísanom z Travisovho pohľadu, bol som celý paf. O to viac som sa po dočítaní Chodiacej katastrofy potešil, pretože Jamie McGuire napísala príbeh opäť na výbornú. Nepôsobil umelo, nesnažil sa sériu naťahovať a čo ma najviac prekvapilo, bola uveriteľnosť myšlienok Travisa. 

"Vykašľal som sa na city, nahradil som ich otupenosťou, prípadne zlosťou, lebo tú možno oveľa ľahšie ovládať. Zraniteľný je iba ten, kto niečo cíti."

Osobne mám veľmi rád, keď autor svoju knihu obohatí rozprávaním z viacerých pohľadov, no nie každému sa podarí vystihnúť pocity druhej postavy (najmä ak sa jedná o opačné pohlavie). V Chodiacej katastrofe sa  však nič také nedialo a Jamie McGuire sa do Travisa prevtelila naozaj kvalitne. Obľúbil som si ho a ako postava mi sadol. Aj keď na vás môže pôsobiť ako bitkár a vagabund, v skutočnosti to je inteligentný chalan, ktorý sa aj napriek tomu, čím si prešiel, so životom pasuje statočne. Chodiaca katastrofa možno rozpráva napohľad ten istý príbeh ako aj predošlá časť, no vo vnútri sa skrýva niečo úplne odlišné, čo autorka na plnej čiare vychytala. 

"Ak je na svete žena, kvôli ktorej stojí za to smútiť, nedá sa získať tak ľahko."

Do pomyselného hrnca s polievkou sme teda namiešali prostú zápletku a silných hlavných hrdinov. Aby vám však polievka chutila, potrebujeme ešte jednu ingredienciu, ktorou je štylistika. Práve autorkin štýl (veľmi jednoduchý a blízky mladým čitateľom) robí dielo zaujímavým a odlišným. Kniha sa na nič nehrá, nesnaží sa dejovú líniu výrazne pozmeniť - iba jej dodáva pohľad z opačnej strany. A práve to som si na Chodiacej katastrofe cenil. Je pravdou, že vás zaujme aj bez prečítania Abbynho pohľadu v Krásnej katastrofe, no iba ak sa prelúskate oboma, iba vtedy získate ucelený pohľad.

"Pred troma mesiacmi by ma nikto nepresvedčil, že budem cítiť niečo podobné. Teraz by som ten pocit nevymenil za nič na svete."

Nechcem, aby ste si mysleli, že táto séria je sladšia než valentínska lízanka. Vôbec to tak nie je a ak máte radi skutočné príbehy alebo si chcete oddýchnuť od fantastických bytostí, poprípade sa trochu rozcitlivieť, obe katastrofy sú tou správnou voľbou. A ktovie, či jednu z týchto knižiek nenájdete voľne pohodenú v meste... Vrámci projektu Knihobežník je totižto možné všetko! :-) Ak však chcete výtlačok ešte horúci a voňavý po tlačiarenskom lise, môžete si ho zaobstarať na tejto adrese.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem kníhkupectvu Martinus.sk

Komentáre

  1. Na túto knihu sa neskutočne teším, súhlasím, že jednotka bola skvelá, ale Travis mi pár krát išiel pekne na nervy... Som zvedavá na jeho uhol pohľadu. Pekná recenzia :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Prečítaj si ju, verím, že sa ti bude páčiť :)) Ďakujem :)

      Odstrániť
  2. Prečítala som si knihy z oboch pohľadov a musím povedať, že ma za srdce chytil Travisov pohľad. Nie je nič lepšie ako keď sa dozviem myšlienky chalana :) Keby mali takéto myšlienky aj skutočný chalani to by bolo ..
    Kniha bola skvelá, užila som si ju aj som sa dobre zasmiala :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Krásná katastrofa se mi líbila, ale Travise jsem si moc neoblíbila. Jsem zvědavá na vyprávění z jeho pohledu. =)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá ...

Naučte sa rozoznať klamára | recenzia knihy Ako prekuknúť druhých ľudí (Joe Navarro)

Predstavte si, že sedíte uprostred kaviarne. Muž dva stoly pred vami je na pracovnom stretnutí a často sa pozerá do zeme . Takisto nervózne klopká nohou o stoličku. Žena pri stole oproti má ruky vbok, zachováva si odmeraný postoj, avšak z jej tváre stekajú kvapky potu. To je len stotina neverbálnych prejavov , s ktorými sa každodenne stretávame. Nie každý ale rozumie ich pravému významu . Keď som sa dozvedel, že vo vydavateľstve Grada nedávno vyšla v slovenčine príručka, ako "prekuknúť druhých ľudí", neváhal som nad jej prečítaním. Autorom knihy je uznávaný Joe Navarro , ktorý niekoľko rokov pracoval pre FBI. Ako tvrdí vo svojej príručke, väčšina ľudí sa celý život díva, ale v skutočnosti nevidí . Mnohé neverbálne prejavy totiž nie sú úplne jasné a laik by si ich mohol vyjadriť len veľmi nepresne alebo skreslene .  Práve jeho kniha má bežným smrteľníkom pomôcť rozoznať jednotlivé neverbálne prejavy. Nesnaží sa označiť niekoho za klamára. Ako Navarro tvrdí, schopnosť roz...

Povinné čítanie na školách alebo Toto nikdy neprečítam!

Poznáte to, keď vám učiteľka na slovenčine naváľa tony kníh, ktoré musíte prečítať ako povinné čítanie. Teda... ak sa mám priznať, v posledných rokoch to veru tony neboli. Mladí jednoducho nečítajú, a preto je zbytočné dávať im desiatky povinnej literatúry. Niektorí slovenčinári to pochopili, iní nehodlajú ustúpiť. No kde bude tá pravá príčina, prečo naši rovesníci nečítajú?  Keď si zaspomínam na hodiny literatúry v deviatom ročníku základnej školy, vždy sa mi na tvári vyčarí úsmev. Články, ktoré sme mali predpísané v učebniciach, totižto na smiech boli. Ešte si živo spomínam na banánové rybičky, ktoré urputne hľadajú dierky alebo faraónove guľky, vďaka ktorým sme mali na hodinách o zábavu postarané. Toľko dvozmyselných narážok sa len tak ľahko nevidí. No, samozrejme, čakali nás aj vážne články. Spoznali sme Adelu Ostroluckú a jar jej života a ešte pár jej historických rovesníkov. Narovinu, mával som problém so "vžitím sa" do prebiehajúceho príbehu, a tak môj pohľad v...