Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Dech (Sarah Crossan)

Nič pre nás nie je prirodzenejšie než dýchanie. Predstavte si ale svet, v ktorom si privilegovaní môžu kúpiť kyslík navyše. Svet, v ktorom chudobní len ťažko zaplatia účty za kyslík, ktorý potrebujú na život. Svet, v ktorom po katastrofe prežíva zbytok obyvateľov v uzavretých kupolách. 

Zem predstavovala ideálne miesto na život - až pokým nenastal Zlom, kedy boli kontaminované oceány, stromy zrovnané so zemou a vzduch prestal byť vhodný na dýchanie. Znie to neuveriteľne? V takejto spoločnosti žijú hlavní hrdinovia knihy Dech - Alina, Bea a Quinn, ktorí sú zároveň aj rozprávačmi tohto postapokalyptického príbehu. Aj keď by sa mohlo zdať, že obyvatelia si na daný stav už zvykli, vždy sa nájde niekto, kto má odvahu a guráž svoje okolie zmeniť. Ak tipujete, že to budú práve títo traja tínedžeri, trafili ste do čierneho. 

"Zákon zakazuje behať v kapsuli bez kyslíkovej nádrže. Nie že by sme nejaký kyslík vôbec potrebovali - keby to bolo
na nás, radšej by sme jeho množstvo znížili."


Po prečítaní anotácie ma kniha neskutočne zaujala. Tematika, do ktorej Sarah Crossan v Dechu "zabŕdla", je aktuálna - minimálne kvôli tomu, že neustále počúvame o znečistení našej planéty a ekologických hrozbách, ktoré budú aktuálne o niekoľko desiatok rokov. Práve preto som sa na čítanie tohto diela neskutočne tešil. Možno aj preto ma trochu sklamalo, že som autorkinmu štýlu nepodľahol do takej miery, ako by som si prial. Opäť vám teda predstavujem knihu, ktorá má neskutočne veľký potenciál, no podľa môjho názoru by sa dalo z nápadu vyťažiť predsa len o niečo viac.

"Všetky tie milióny a milióny hviezd mi pripomínajú, aká som v skutočnosti malá, krehká a nepodstatná. Aj keby z planéty zmizol posledný strom, hviezdy tam stále ostanú - a budú blikať na dobrú noc." 

Celá dejová línia je vyrozprávaná z pohľadov troch hlavných postáv - mladého Quinna, Bey a Aliny a ťažiskom príbehu sú teda krátke kapitoly, ktoré dej posúvajú neustále dopredu. Každá z postáv mala vlastný príbeh a každej venovala autorka dostatočný priestor, no i tak som si ani jednu z nich výnimočne neobľúbil. Zápletka ma síce zaujala, ale nevyvolala vo mne žiadnu hlbšiu emóciu. Do príbehu som teda zasahoval iba ako nestranný pozorovateľ, čo ma trochu zamrzelo. Príbeh ako celok je však plný dobrodružstva a aj keď sa trochu dlhšie rozbiehal, v druhej polovici to mladučká anglická autorka naplno rozbalila. Áno, jedná sa o pomerne neskúsenú spisovateľku, ktorá sa ale môže popýšiť viacerými oceneniami a nomináciami svojich kníh. 

"Asi je ráno. Nemáme to ako zistiť. Viem len, že sme tu už celé hodiny bez vody, svetla, jedla a dostatku vzduchu."

Aj keď sa Dech nezaraďuje medzi najlepšie dystópie, ktoré v kníhkupectve nájdete, určite by nemal ujsť vašej pozornosti. Myslím si, že si ho užijú najmä čitatelia s veľkou fantáziou, pretože svet Dechu disponuje nespočetným množstvom kúskov, ktoré by si zaslúžili pozornosť. Určite by som si vedel námet predstaviť aj vo filmovom spracovaní. Osobne som veľmi zvedavý na pokračovanie, autorka sa stihla vypísať a verím, že druhú knihu ešte väčšmi prepracuje a vychytá v nej všetky muchy. Ak vás teda príbeh zaujal, nad čítaním by ste nemali váhať. :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem kníhkupectvu Ikarus.sk. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese

Komentáre

  1. Anotácia vyzerá fakt skvelo.. no aj mne sa už stalo že ma sklamal štýl :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Obálka je neskutočná :OOO A neviem prečo mi ten nápad s tým kyslíkom pripomína film In time či ako sa to volá, kde mali ľudia na ruke hodiny so svojimi životmi.
    Niektoré knihy sú fakt akoby napísané len preto, aby sa stali filmom. Snáď sa k tejto knihe dostanem :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Na Dech pořád narážím jak v knihkupectvích, tak u různých bloggerů. Obálka vypadá hodně pěkně, ale teď mám těch dystopií za sebou dost, takže si chci spíš odpočinout u YA knih, ale doufám, že na Dech si rozhodně čas udělám :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá ...

Naučte sa rozoznať klamára | recenzia knihy Ako prekuknúť druhých ľudí (Joe Navarro)

Predstavte si, že sedíte uprostred kaviarne. Muž dva stoly pred vami je na pracovnom stretnutí a často sa pozerá do zeme . Takisto nervózne klopká nohou o stoličku. Žena pri stole oproti má ruky vbok, zachováva si odmeraný postoj, avšak z jej tváre stekajú kvapky potu. To je len stotina neverbálnych prejavov , s ktorými sa každodenne stretávame. Nie každý ale rozumie ich pravému významu . Keď som sa dozvedel, že vo vydavateľstve Grada nedávno vyšla v slovenčine príručka, ako "prekuknúť druhých ľudí", neváhal som nad jej prečítaním. Autorom knihy je uznávaný Joe Navarro , ktorý niekoľko rokov pracoval pre FBI. Ako tvrdí vo svojej príručke, väčšina ľudí sa celý život díva, ale v skutočnosti nevidí . Mnohé neverbálne prejavy totiž nie sú úplne jasné a laik by si ich mohol vyjadriť len veľmi nepresne alebo skreslene .  Práve jeho kniha má bežným smrteľníkom pomôcť rozoznať jednotlivé neverbálne prejavy. Nesnaží sa označiť niekoho za klamára. Ako Navarro tvrdí, schopnosť roz...

Povinné čítanie na školách alebo Toto nikdy neprečítam!

Poznáte to, keď vám učiteľka na slovenčine naváľa tony kníh, ktoré musíte prečítať ako povinné čítanie. Teda... ak sa mám priznať, v posledných rokoch to veru tony neboli. Mladí jednoducho nečítajú, a preto je zbytočné dávať im desiatky povinnej literatúry. Niektorí slovenčinári to pochopili, iní nehodlajú ustúpiť. No kde bude tá pravá príčina, prečo naši rovesníci nečítajú?  Keď si zaspomínam na hodiny literatúry v deviatom ročníku základnej školy, vždy sa mi na tvári vyčarí úsmev. Články, ktoré sme mali predpísané v učebniciach, totižto na smiech boli. Ešte si živo spomínam na banánové rybičky, ktoré urputne hľadajú dierky alebo faraónove guľky, vďaka ktorým sme mali na hodinách o zábavu postarané. Toľko dvozmyselných narážok sa len tak ľahko nevidí. No, samozrejme, čakali nás aj vážne články. Spoznali sme Adelu Ostroluckú a jar jej života a ešte pár jej historických rovesníkov. Narovinu, mával som problém so "vžitím sa" do prebiehajúceho príbehu, a tak môj pohľad v...