Preskočiť na hlavný obsah

Na svätého Mikuláša, neučí sa neskúša sa alebo vianočné reči všetkého druhu...

Povedal som si, že nemôže byť na škodu občas napísať aj článok, ktorý sa netýka kníh, recenzií a noviniek zo sveta knihomoľov. Keď si v adventnom kalendári otvoríte piate okienko, znamená to, že prišiel čas na mikulášsku výslužku. Táto slávnosť sa stala akousi tradíciou – a nielen pre deti. Už v období Mikuláša si totižto začneme uvedomovať, že sa pomaly ale isto blížia Vianoce – a teda aj kupovanie darčekov, príprava vianočnej výzdoby a podobne. Spomenuté veci dokážu urobiť množstvo starostí, a preto by ste si mali všetko dopredu premyslieť. 

Síce má každý svoje deti neskutočne rád a nedal by na ne ani dopustiť, netreba to s mikulášskymi sladkosťami veľmi preháňať. Dobrou odmenou pre ratolesti môže byť aj knižka alebo menšia odmena, ktorá nahradí sladké. Verte mi, že „výslužka v topánke“ dokáže potešiť každého – dokonca aj mňa, dospeláka. Odmeny sú fajn, ale prílišné rozmaznávanie môže vašim deťom len uškodiť. Typickým darčekom je kniha – teda stvorenie z pár stoviek kusov papiera, ktoré vás dokáže zabaviť na niekoľko hodín. V lepšom prípade potešiť vašu dušu, prinútiť zamyslieť sa alebo emočne vyšťaviť (he, John Green!). Čo ak ale podobný žáner kníh nie je váš obľúbený alebo dokonca čítanie nie je to pravé, čo vás baví? Dokázali by ste sa zľutovať a dočítať darček dokonca? Len si predstavte tú situáciu – nedeľný obed u svokrovcov a otázka, ako sa vám páčil vianočných darček. Potili by ste sa od nervov alebo improvizovali a zahrali to na krátkodobú pamäť? Odpoveď je ťažká, no verte, že málokto by sa priznal a povedal, že darček bol nevhodný. A tak to, žiaľ, býva častokrát. 

Deti majú sviatok Mikuláša ešte radšej kvôli riekanke „Na svätého Mikuláša, neučí sa, neskúša sa,“ ktorá zaberala na učiteľov v nižších ročníkoch základnej školy. Pri starších žiakoch je toto obdobie pre množstvo písomiek a skúšania doslova neúnosné a malá odmena dozaista študentom pomôže (a verte, že rozprávam z vlastnej skúsenosti!). Podľa seba viem, že štúdium vie Vianoce chtiac či nechtiac znechuť. Netreba si preto myslieť, že je Mikuláš či nasledujúce sviatky určený len najmenším. Každý sme predsa svojím spôsobom deťmi. Či sa nám to páči alebo nie. :-) Sú to dni pokoja a radosti a aj keď sa mnohokrát so svojimi blízkymi pohádame, mali by sme byť voči sebe ústretoví a radovať sa aj z maličkostí... A predovšetkým, oddýchnuť si od problémov a načerpať energiu na celý rok. 

Vianoce sú jedinečný sviatok všetkých ľudí: sú v znamení rodinných stretnutí, darčekov, ale aj predvianočného stresu, bez ktorého sa väčšina z nás nezaobíde. Každý predsa chce, aby dopadli čo najlepšie, a preto je dôležitá organizovanosť. Avšak ako si urobiť z Vianoc ešte väčšiu radosť, aby sa pocit čarovného sviatku ešte väčšmi zintenzívnel? Výzdoba domu nie je iba o vianočnom stromčeku. S prípravami treba začať čo najskôr - pretože, ako sa hovorí: čím skôr, tým lepšie. Určite by sa vám predsa nepáčilo, keby ste dvadsiateho tretieho poobede zistili, že vám nesvietia sviečky na stromčeku. Zháňať všetko na poslednú chvíľu tiež nie je najvhodnejšie, keďže obchody sú plné ľudí, ktorí nevedia čo skôr. 

Ozdobovanie stromčeka sa pre mňa – a určite aj ostatných – stalo doslova zážitkom. Rozbaľovanie  vianočných ozdôb, hrkotanie sviečkami, hľadanie tej zlej, kvôli ktorej zas všetky ostatné nesvietia, ale najmä potešenie z jedinečnej príležitosti trochu sa zastaviť od každodenných problémov a myslieť na niečo čarovné. Zastávam názor, že stromček by mala ozdobovať celá rodina. Môže vám to pripadať ako idylka z amerického filmu, ale myslím si, že práve takéto ozdobovanie si všetci členovia rodiny užijú najviac. Pretože stromček bude podľa predstáv každého jedného člena rodiny a jeho ozdobovanie zanechá v každom tie najhlbšie spomienky

Hoci sme pred Vianocami viacerí zaneprázdnení, mali by sme si nájsť aj čas pre seba: a byť so svojimi blízkymi - nie len pri vianočnej večeri. A taktiež si nemyslieť, že zimný look sa vzťahuje len na ozdobu domu. Každý jeden z nás by mal byť v tomto období o kúsok ústretovejší a veselší. S úsmevom je predsa život krajší. Nikdy predsa neviete, čo vás čaká za rohom a čo sa udeje ďalší rok. Prečo si teda neužiť chvíľu voľna najviac, ako to len ide?

Komentáre

  1. Ani nehovor, ja nemám ani jeden darček! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mikuláš je super a kniha pod čižmou ešte lepšia :D
    Mám mladšiu sestru pri ktorej ešte musím používať slová Mikuláš a Ježiško ale páči sa mi to. Pripomenie to, že už je čas spomaliť a vychutnať si tieto chvíle no a samozrejme aj to, že piateho sa vykladajú čižmy na okno :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Keď si knihomoľ volí svoju budúcnosť

Veľmi dobre si spomínam na svoj prvý deň v škôlke . Na to, keď som uplakaný vychádzal z tej hrôzostrašnej budovy , v ktorej na mňa pani učiteľka kričala, aby som neplakal. A taktiež aj na to, ako som sa bál, no môj strach bol úplne zbytočný. Akoby to bolo pred mesiacom, keď som prvýkrát vstúpil do triedy a našiel si na lavici knižku, na ktorej názov si už nespomínam. Akoby všetky tie roky driny ubehli ako voda - a dnes stojím pred veľkým rozhodnutím . Čím budem v budúcnosti? Avšak taký je život - dennodenne sa musíme rozhodovať o svojom nasledujúcom kroku , o tom, či najprv vynesieme smeti, ktoré už doslova kričia "Vynes ma!" alebo ostaneme ešte chvíľu ležať pred obľúbeným seriálom . Celý život je o rozhodnutiach, no voľba vysokej školy a svojej budúcnosti niečím tak ľahkým určite nie je. A keďže nechcem, aby bol tento blog iba o recenziách a ukážkach z kníh, rozhodol som sa porozprávať vám niečo z môjho skutočného života . Možno si poviete - čo bláznim, veď som le...

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ...