RECENZIA: Solitaire (Alice Osemanová)

Volá sa Tori Springová a rada bloguje. Až donedávna bolo všetko v poriadku, ale teraz to skončilo. Teraz je tu Solitaire. A Michael Holden. Tuší, o čo sa Solitaire pokúša, a Michael Holden je jej ukradnutý. Naozaj. 

Blogeri boli vždy považovaní za samostatnú kategóriu. Pre väčšinu z nich je blog spôsobom, ako sa vyrozprávať zo svojich problémov a podeliť sa s nimi aj s ostatnými. Akoby boli outsidermi, ktorí prežívajú všetko len vo svojom vnútri. Možno sa veľa z vás v tejto charakteristike nenájde (keďže ani pre mňa určite neplatí), Tori Springová je presne takáto. Nemá rada ľudí okolo seba, je pesimistka a z jej vyjadrovania priam srší negatívna energia. Avšak čo ak sa aj v takejto bytosti skrýva niečo jemné - hlboko zaryté v jej vnútri? Čo ak ju práve záhadný Michael dokáže zmeniť? Jedno je ale jasné. Tori sa zapletie do hry, z ktorej niet cesty späť. 

"Blog je jediné miesto, kde nachádzam ľudí, ktorí sú mi dosť podobní. Ľudia tu o sebe hovoria spôsobom, akým by to nikdy neurobili mimo internetu."

Považujem sa za optimistu, ktorý aj v nie práve príjemných chvíľach vždy vidí niečo pozitívne a zároveň sa snaží rozveseliť všetkých naokolo. Štýl, akým bola kniha písaná na úvodných stranách, ma ale zaujal - odhliadnuc od hlavnej hrdinky. Stránky mi pred očami utekali jedna radosť, čítal som plynulo a bez zbytočných zastavení. Chcem tým povedať, že Alice Osemanová sa dokonale vžila do atmosféry príbehu. Sama je veľmi mladučká, takže jej prostredie strednej školy nebolo príliš cudzie. Vyjadrovacími prostriedkami a celou koncepciou príbehu vytvorila realistické čítanie, ktoré sa mi do istého momentu naozaj veľmi páčilo. Čakáte na "ale"? 

"Myslíš si, že si stretol zlých ľudí, a odrazu sa stretneš
s ľuďmi, ktorí sú oveľa horší. Nerobia nič - a my sme presne
takí istí. Sme zlí, pretože nerobíme nič."

Ako som už spomínal, autorkou Solitaire je len mladá Alice Osemanová, pričom tento román je jej debutom. Hoci sa mi čítal veľmi dobre, bolo vidieť, že autorka nie je dostatočne vypísaná. Zatiaľ čo prvá polovica knihy bola napísaná bez menších chýb a hluchých miest, v druhej časti som sa miestami nudil. Treba však povedať, že ak od knihy nebudete veľa očakávať - a chcete si ju prečítať iba na vyplnenie voľnej chvíle, Solitaire by sa vám mohlo páčiť. Nie je to kniha pre každého a nie každý dokáže strpieť hlavnú hrdinku, ale určite to treba aspoň skúsiť. Minimálne pre mňa bolo zaujímavé čítať o niekom, kto má taktiež vášeň v blogovaní. 

"...ale jedného dňa sa to skončí. Všetko sa jedného dňa skončí."

Solitaire nie je úplne obyčajná kniha, v ktorej nájdete lovestory dvoch ľudí. Čudesná hlavná hrdinka, netradičná zápletka a v skutku príjemný štýl môžu znamenať, že sa rozhodne siahnuť po nej. Nedokážem však povedať, či sa vám bude nakoniec páčiť. Solitaire má svoje pre aj proti a ak by som sa mal spätne rozhodnúť, či si ju prečítam, určite by som šiel do toho. Oddychového čítania, pri ktorom nemusíte veľmi rozmýšľať, nikdy nie je dosť. A verte, že práve tento román do spomínanej kategórie určite patrí. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti ALBATROSMEDIA. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese.