Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Solitaire (Alice Osemanová)

Volá sa Tori Springová a rada bloguje. Až donedávna bolo všetko v poriadku, ale teraz to skončilo. Teraz je tu Solitaire. A Michael Holden. Tuší, o čo sa Solitaire pokúša, a Michael Holden je jej ukradnutý. Naozaj. 

Blogeri boli vždy považovaní za samostatnú kategóriu. Pre väčšinu z nich je blog spôsobom, ako sa vyrozprávať zo svojich problémov a podeliť sa s nimi aj s ostatnými. Akoby boli outsidermi, ktorí prežívajú všetko len vo svojom vnútri. Možno sa veľa z vás v tejto charakteristike nenájde (keďže ani pre mňa určite neplatí), Tori Springová je presne takáto. Nemá rada ľudí okolo seba, je pesimistka a z jej vyjadrovania priam srší negatívna energia. Avšak čo ak sa aj v takejto bytosti skrýva niečo jemné - hlboko zaryté v jej vnútri? Čo ak ju práve záhadný Michael dokáže zmeniť? Jedno je ale jasné. Tori sa zapletie do hry, z ktorej niet cesty späť

"Blog je jediné miesto, kde nachádzam ľudí, ktorí sú mi dosť podobní. Ľudia tu o sebe hovoria spôsobom, akým by to nikdy neurobili mimo internetu."

Považujem sa za optimistu, ktorý aj v nie práve príjemných chvíľach vždy vidí niečo pozitívne a zároveň sa snaží rozveseliť všetkých naokolo. Štýl, akým bola kniha písaná na úvodných stranách, ma ale zaujal - odhliadnuc od hlavnej hrdinky. Stránky mi pred očami utekali jedna radosť, čítal som plynulo a bez zbytočných zastavení. Chcem tým povedať, že Alice Osemanová sa dokonale vžila do atmosféry príbehu. Sama je veľmi mladučká, takže jej prostredie strednej školy nebolo príliš cudzie. Vyjadrovacími prostriedkami a celou koncepciou príbehu vytvorila realistické čítanie, ktoré sa mi do istého momentu naozaj veľmi páčilo. Čakáte na "ale"

"Myslíš si, že si stretol zlých ľudí, a odrazu sa stretneš
s ľuďmi, ktorí sú oveľa horší. Nerobia nič - a my sme presne
takí istí. Sme zlí, pretože nerobíme nič."

Ako som už spomínal, autorkou Solitaire je len mladá Alice Osemanová, pričom tento román je jej debutom. Hoci sa mi čítal veľmi dobre, bolo vidieť, že autorka nie je dostatočne vypísaná. Zatiaľ čo prvá polovica knihy bola napísaná bez menších chýb a hluchých miest, v druhej časti som sa miestami nudil. Treba však povedať, že ak od knihy nebudete veľa očakávať - a chcete si ju prečítať iba na vyplnenie voľnej chvíle, Solitaire by sa vám mohlo páčiť. Nie je to kniha pre každého a nie každý dokáže strpieť hlavnú hrdinku, ale určite to treba aspoň skúsiť. Minimálne pre mňa bolo zaujímavé čítať o niekom, kto má taktiež vášeň v blogovaní

"...ale jedného dňa sa to skončí. Všetko sa jedného dňa skončí."

Solitaire nie je úplne obyčajná kniha, v ktorej nájdete lovestory dvoch ľudí. Čudesná hlavná hrdinka, netradičná zápletka a v skutku príjemný štýl môžu znamenať, že sa rozhodne siahnuť po nej. Nedokážem však povedať, či sa vám bude nakoniec páčiť. Solitaire má svoje pre aj proti a ak by som sa mal spätne rozhodnúť, či si ju prečítam, určite by som šiel do toho. Oddychového čítania, pri ktorom nemusíte veľmi rozmýšľať, nikdy nie je dosť. A verte, že práve tento román do spomínanej kategórie určite patrí. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti ALBATROSMEDIA. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese.

Komentáre

  1. Super recenzia :). O existencii tejto knihy som vedela, ale nerozmýšľala som nad tým, že by som ju čítala. Avšak vďaka tvojej recenzii začínam o tom uvažovať :D.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. super, dúfam, že sa ti bude potom páčiť :)) držím prsty!

      Odstrániť
  2. Ja som asi prvých 100 strán bola zo Solitairu nadšená, išlo to na dobrej vlne, ale ku koncu ( asi niekde po strane 250 ) ma to nejak omrzelo a epilóg sa mi nepáčil vôbec.
    Každopádne, Super recenzia :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te