Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Solitaire (Alice Osemanová)

Volá sa Tori Springová a rada bloguje. Až donedávna bolo všetko v poriadku, ale teraz to skončilo. Teraz je tu Solitaire. A Michael Holden. Tuší, o čo sa Solitaire pokúša, a Michael Holden je jej ukradnutý. Naozaj. 

Blogeri boli vždy považovaní za samostatnú kategóriu. Pre väčšinu z nich je blog spôsobom, ako sa vyrozprávať zo svojich problémov a podeliť sa s nimi aj s ostatnými. Akoby boli outsidermi, ktorí prežívajú všetko len vo svojom vnútri. Možno sa veľa z vás v tejto charakteristike nenájde (keďže ani pre mňa určite neplatí), Tori Springová je presne takáto. Nemá rada ľudí okolo seba, je pesimistka a z jej vyjadrovania priam srší negatívna energia. Avšak čo ak sa aj v takejto bytosti skrýva niečo jemné - hlboko zaryté v jej vnútri? Čo ak ju práve záhadný Michael dokáže zmeniť? Jedno je ale jasné. Tori sa zapletie do hry, z ktorej niet cesty späť

"Blog je jediné miesto, kde nachádzam ľudí, ktorí sú mi dosť podobní. Ľudia tu o sebe hovoria spôsobom, akým by to nikdy neurobili mimo internetu."

Považujem sa za optimistu, ktorý aj v nie práve príjemných chvíľach vždy vidí niečo pozitívne a zároveň sa snaží rozveseliť všetkých naokolo. Štýl, akým bola kniha písaná na úvodných stranách, ma ale zaujal - odhliadnuc od hlavnej hrdinky. Stránky mi pred očami utekali jedna radosť, čítal som plynulo a bez zbytočných zastavení. Chcem tým povedať, že Alice Osemanová sa dokonale vžila do atmosféry príbehu. Sama je veľmi mladučká, takže jej prostredie strednej školy nebolo príliš cudzie. Vyjadrovacími prostriedkami a celou koncepciou príbehu vytvorila realistické čítanie, ktoré sa mi do istého momentu naozaj veľmi páčilo. Čakáte na "ale"

"Myslíš si, že si stretol zlých ľudí, a odrazu sa stretneš
s ľuďmi, ktorí sú oveľa horší. Nerobia nič - a my sme presne
takí istí. Sme zlí, pretože nerobíme nič."

Ako som už spomínal, autorkou Solitaire je len mladá Alice Osemanová, pričom tento román je jej debutom. Hoci sa mi čítal veľmi dobre, bolo vidieť, že autorka nie je dostatočne vypísaná. Zatiaľ čo prvá polovica knihy bola napísaná bez menších chýb a hluchých miest, v druhej časti som sa miestami nudil. Treba však povedať, že ak od knihy nebudete veľa očakávať - a chcete si ju prečítať iba na vyplnenie voľnej chvíle, Solitaire by sa vám mohlo páčiť. Nie je to kniha pre každého a nie každý dokáže strpieť hlavnú hrdinku, ale určite to treba aspoň skúsiť. Minimálne pre mňa bolo zaujímavé čítať o niekom, kto má taktiež vášeň v blogovaní

"...ale jedného dňa sa to skončí. Všetko sa jedného dňa skončí."

Solitaire nie je úplne obyčajná kniha, v ktorej nájdete lovestory dvoch ľudí. Čudesná hlavná hrdinka, netradičná zápletka a v skutku príjemný štýl môžu znamenať, že sa rozhodne siahnuť po nej. Nedokážem však povedať, či sa vám bude nakoniec páčiť. Solitaire má svoje pre aj proti a ak by som sa mal spätne rozhodnúť, či si ju prečítam, určite by som šiel do toho. Oddychového čítania, pri ktorom nemusíte veľmi rozmýšľať, nikdy nie je dosť. A verte, že práve tento román do spomínanej kategórie určite patrí. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti ALBATROSMEDIA. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese.

Komentáre

  1. Super recenzia :). O existencii tejto knihy som vedela, ale nerozmýšľala som nad tým, že by som ju čítala. Avšak vďaka tvojej recenzii začínam o tom uvažovať :D.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. super, dúfam, že sa ti bude potom páčiť :)) držím prsty!

      Odstrániť
  2. Ja som asi prvých 100 strán bola zo Solitairu nadšená, išlo to na dobrej vlne, ale ku koncu ( asi niekde po strane 250 ) ma to nejak omrzelo a epilóg sa mi nepáčil vôbec.
    Každopádne, Super recenzia :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyhrá láska alebo manželstvo z povinnosti? | recenzia knihy Tajomstvá zámku Ashmore (Cynthia Harrod-Eagles)

Sedemdesiattriročná Cynthia Harrod-Eagles napísala za svoj život desiatky románov. Najviac sa ale preslávila ságou The Morland Dynasty, ktorú čitateľom predstavila v tridsiatich piatich pokračovaniach. V minulosti knihy nepublikovala len pod svojím menom, ale využívala aj pseudonymy Emma Woodhouse či Elizabeth Bennett. Titul Tajomstvá zámku Ashmore je jej najnovší román , ktorý v pôvodnom znení vyšiel v roku 2021. Sleduje osud mladého Gilesa, ktorý po smrti svojho otca grófa musí prevziať trón.  Ten jeden deň v roku 1901 bol na poľovačku ako stvorený. Tragická nehoda počas lovu však pripraví o život grófa Staintona a obyvateľom zámku Ashmore spôsobí krušné chvíle. Zámok získa nového majiteľa , ktorým je grófov najstarší syn Giles. Ten z vyhliadky na dedičstvo nie je veľmi nadšený. Rýchlo totiž zistí, že okrem titulu zdedil po otcovi aj značné dlhy . Existuje len jediný spôsob, ako rodinu zachrániť pred bankrotom. Musí sa výhodne oženiť – a rozhodnúť sa musí rýchlo. Zatiaľ čo Kitty

RECENZIA: Verum (Courtney Coleová)

Už na začiatku prvej knihy tejto série autorka svojich čitateľov varovala, že spôsob, akým príbeh rozpovie, sa nikomu páčiť nebude. Avšak nemohla na tom nič zmeniť, nič zmazať či pridať. Hoci považujem Nocte za vynikajúci a strhujúci román , nemal som pocit, že by mi na ňom niečo prekážalo alebo žeby autorka prekročila hranice znesiteľnosti . Na jej varovanie som zabudol a nebral ho vážne. Koniec druhej časti však každému úvodné autorkine slová pripomenie. Pýtate sa, aká bola moja reakcia po dočítaní Verum ? Nezmohol som sa ani na slovo. A pritom som mal pocit, že mi zápletka začína konečne dávať zmysel a že sa v nej aspoň sčasti orientujem. Veď aj samotný slogan druhej časti znie Pravda ťa oslobodí . No autorka mi dokázala, že som sa fatálne mýlil  a že moja verzia pravdy bola iba chybnou predstavou toho, čo sa v tejto knihe stalo. Kto je skutočný a kto nie? Kto je živý a kto mŕtvy? O všetkom sa môžeme iba domnievať.  "Na svojom osude musíme pracovať. Musíme zaň zapla

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ale určit