Preskočiť na hlavný obsah

To, čo na knihách milujem

Každý z nás číta z určitého dôvodu. Niekto si chce pri dobrej knihe oddýchnuť, zrelaxovať po náročnom dni v práci alebo škole, iní zas v knihách vidia zdroj informácií a múdrosti. Čo však čítanie znamená pre mňa? Je to iba prostriedok, vďaka ktorému zmysluplne trávim voľný čas alebo v tom treba hľadať niečo hlbšie? Práve o tom bude dnešný článok. O tom, čo na knihách milujem.

Veľa ľudí si pod pojmom kniha predstaví voňavý papier s príznačným zvukom pri listovaní stránok. Vôňa novoty, lepidla a pocit, ktorý každý z nás pozná. "Nevidí ma niekto pri tom, ako pričuchávam ku knihe?" Odporci kníh by nás pravdepodobne považovali za bláznov, avšak čítanie si bez tejto vône neviem predstaviť. Mnohí sú zástancami moderných čítačiek a všemožných kindlov a hoci sám jednu doma mám, preferujem papierovú knihu. Kindle je skvelým kamarátom - môžete si ho vziať k moru pod palmu, ako pomôcku do školy alebo ho môžete využívať pre šetrnosť miesta v knižnici. Neraz som mal ale pocit, že na mňa kniha viac zapôsobila v papierovej forme - zatiaľ čo v čítačke ma veľmi neoslovila. Je zo zaujímavé a určite na tradičnej knihe niečo bude. Ostáva len veriť, že moderná technológia ich jedného dňa neodsunie na druhú koľaj.
So spomínanou čítačkou súvisí aj počet strán v knihe. Predstavte si, že by ste so sebou na dovolenku niesli tri sedemsto stranové diela. Ako by vyzeral váš kufor? Sám preferujem skôr tenšie knihy v paperbackovej väzbe, ktorú doslova žeriem - a "bichlí" s malými písmenkami by ste v mojej knižnici našli len veľmi málo. Bude to pravdepodobne tým, že som čitateľ, ktorý má radšej oddychovky a diela, pri ktorých nemusím veľmi rozmýšľať. Ku knihám sa kvôli škole a mnohým povinnostiam dostanem väčšinou iba cez víkend, a preto vyhľadávam niečo, čo mi umožní "vypnúť". Okrem kníh a kamarátov sú to aj seriály, na ktoré nedám dopustiť. 
Na to, aby ma kniha zaujala, musí mať pútavú obálku a pekné spracovanie. Už viackrát sa mi stalo, že môj dojem z knihy bol oveľa lepší, ak sa mi páčil aj vonkajšok daného diela. Ďalej je pre mňa dôležitá anotácia príbehu - a v neposlednom rade reakcie ľudí, ktorí knihu už čítali. Mnohokrát ma však nezaujal príbeh, ktorý sa páčil všetkým naokolo a ktorý bol masovo propagovaný. Práve naopak som si zamiloval diela ako Šťastná sedmička či Beznádejná a spolu s ďalšími ich považujem za to najlepšie, čo som kedy čítal. Taktiež je dôležitá originalita príbehu, ktorý musí byť neokukaný a hlavne písaný zo srdca. Vždy to veľmi rýchlo spoznáte. Buď niekto píše preto, že ho to naozaj baví, alebo je jeho záujmom iba zarobiť a stať sa slávnym.

Každý máme na príbehoch radi niečo iné. Niektorí hľadajú jednoduchý príbeh, iní svalnatého Christiana Greya. Myslím si, že najdôležitejšie je, že nám dané knihy robia radosť: a určite by ste sa nemali hanbiť za to, čo čítate. V komentároch mi napíšte, čo máte na knihách najradšej a aké sú vaše obľúbené série. Som veľmi zvedavý :-). 

Komentáre

  1. Pri more :D ja z týchto výrazov prievidzkých odpadávam dakedy :) v dobrom :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. práve som sa to chystal opraviť. :D Ale aj tak ďakujem.

      Odstrániť
    2. Nemáš za čo :) nebolo to myslené ako urážka :)

      Odstrániť
  2. Ako si spomínal, čítačka je super vec, ak niekam cestuješ, lebo to sa s hrubými knihami proste nedá, ale tak kniha je kniha a pokiaľ mám možnosť nejakú si kúpiť, určite to spravím.U mňa je to tak, že slovenské a české knihy si väčšinou kupujem alebo ich recenzujem a anglické knihy čítam ako e-booky v čítačke, lebo tam mám aj rovno po ruke výkladový slovník a zdá sa mi to tak jednoduchšie. Tiež sa mi ju jednoduchšie drží a z čítačky (nemám ju podsvietenú) má aj zvykne oveľa menej bolieť hlava kvôli slabšiemu kontrastu medzi písmom a stranou. Obidva druhy majú plusy aj mínusy. Papierová kniha je najlepšia, ale neľutujem, že mám čítačku, bola to skvelá investícia. :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te