Preskočiť na hlavný obsah

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov, z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše. 

Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová, keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca. Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo množstvo príbehov, ba samotných kníh, v ktorých nájdete viacerých rozprávačov. Niektorí túto taktiku autorov a vydavateľstiev považujú iba za marketingový ťah s cieľom vyťažiť z myšlienky príbehu čo najviac a zároveň zarobiť maximum. Ale povedzme si na rovinu: nekúpili by ste si ďalšiu časť vašej obľúbenej série, ktorá síce prináša ten istý príbeh, ale jej rozprávačom je vedľajšia postava? Ja určite áno. 
Hoci nájdeme v kníhkupectve striedanie rozprávačov v každej tretej-štvrtej knihe zo žánru young-adult, dodnes ma neomrzelo. Osobne si myslím, že ak je spisovateľ dostatočne skúsený, práve striedanie rozprávačov sa postará o nezabudnuteľný zážitok z čítania. U slabších autorov naopak spozorujete, že okrem koncovky povedal/povedala sa dané kapitoly ničím nelíšia - a hlavné postavy sú navlas rovnaké. Našťastie sa mi to pri čítaní nestáva tak často a väčšinou druhý uhol pohľadu môj dojem z knihy len zlepší. 

Čo sa týka prípadu, kedy vyjde ten istý príbeh v dvoch pohľadoch, sa môj názor trochu líši. Keďže som len nedávno čítal Nádhernú svadbu od Jamie McGuireovej, nedá mi nespomenúť Krásnu katastrofu a Chodiacu katastrofu. Síce sa dokázala autorka do Travisa prevteliť dôveryhodne (a verte mi, to musí byť pre ženu poriadna makačka!), s odstupom času musím povedať, že bol tento krok zbytočný. Príbehu by možno viac prospelo, keby bol vyrozprávaný striedavo z pohľadov Abby a Travisa, pričom samostatne nemusela byť vydaná ani sto stranová Nádherná svadba. Z troch kníh teda mohla byť jedna, maximálne dve. 
Na druhej strane, chápem autorov, ktorí sa nechcú vzdať svojich príbehov - najmä ak si ku nim vytvoria citovú väzbu a fanúšikovia prahnú po ďalších a ďalších pokračovaniach. Dostať nápad a rozpracovať ho do podoby, ktorá zaujme masy čitateľov, nie je také jednoduché ako by sa mohlo zdať. Preto nechcem súdiť ani jedného z nich - lebo viem, že ja by som niečo také nikdy nedokázal. Tak či onak, vždy sa treba riadiť zásadou V tom najlepšom treba prestať, a nikdy to s počtom dielov série netreba preháňať. 

Čo si myslíte o knihách s viacerými pohľadmi vy? Podporujete ich alebo sa takýmto sériám radšej vyhýbate? Teším sa na vaše komentáre! :-)

Komentáre

  1. Mňa také série veľmi neberú. Od Jamie som prečítala len Krásnu katastrofu, ostatné knihy mi prídu zbytočné. Čo sa mi ale páči je striedanie pohľadov v jednej knihe ako napríklad Experiment (Divergencia). Čítanie tejto knihy som si vážne užila :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Podľa mňa to zas Experimentu trochu uškodilo, Tobiasa som si predstavoval trochu inak. Ale všetko má svoje pre a proti. :)

      Odstrániť
  2. Nemám ráda střídání pohledů v rámci série - ale pokud se pohledy střídají v jedné knize, každá kapitola je z pohledu někoho jiného, tak to mám vcelku ráda - pokud je to vhodné a pokud to autor umí, tedy že jednu věc postupně nevidí tři osoby a až pak se někam posune děj. Třeba střídání pohledů v Písni ledu a ohně se mi líbí moc. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja nemám na striedanie pohľadov až tak optimistický pohľad no viem, že keď to autor vie, vedela by som prečítať aj celú, dlhú sériu prerozprávanú z opačného pohľadu. Väčšinou sa však, hlavne v contemporary YA, stretneme s bad boyom, ktorý len vďaka týmto svojim pohľadom nevyzerá ako úplný kretén len úplne nepochopené chudiatko ... veď viete čo myslím.

    Väčšinou sa však takýmto pohľadom vyhýbam (dokonca som nečítala Štyri a to sa mi Free Four veľmi páčilo). Tých dobrých striedačiek je totiž pomenej.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Skvelý nápad na článok :)

    No u mňa to je také všelijaké. Na jednej strane sa mi to pri niektorých knihách naozaj páči. Ide o tie knihy, kde je potrebné, aby sme videli oba pohľady, inak by sme nepochopili príbeh alebo sú proste hrdinovia odlúčení. Ak hovorím zase o NA, tak je takéto delenie pohľadov snáď ešte viac populárne než v YA, keďže takto je písaná už pomaly každá kniha. Pri sériách od Christiny Lauren je to skvelé a fakt sa mi to páči.
    Ale na druhej strane niekedy to autori/ky proste len pokazia, keďže sa snažia urobiť nejakého bad-boya, ktorý má kopu tajomstiev a drbnú tam jeho pohľad. Potom už tam žiadne tajomno nie je. Alebo keď autor/ka píše knihu alebo sériu a niekedy na konci sa rozhodne tam hodiť ďalší pohľad. Nikdy som nechápala k čomu to je dobré. Už keď je to celé písané z 1 pohľadu, načo tam treba teraz napísať ďalší. Takto ma to hrozne štvalo napríklad v Experimente, kde sa mi absolútne nepáčilo, čo Veronica Roth napísala. Tobiasa akurát tak zoženštila. A práve takéto zbytočné druhé pohľady mi aj neskutočne lezú na nervy, lebo chcem čítať len to, čo sa deje v jednej hlave a pre to sa musím najprv prelúskať cez niečo, čo ma nezaujíma.

    A čo sa týka tých potom vydaných kníh z opačného pohľadu, to je už podľa mňa len marketingový ťah. Teda ak autor/ka píše knihu z opačného pohľadu, ale obohatí príbeh niečím, čo sa stalo pred pôvodnými udalosťami alebo po nich, tak ako v pohode (napríklad Štyri), ale ak to je úplne presný opis toho istého, príde mi to byť strašne zbytočné (Chodiaca Katastrofa).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čo sa týka NA, tam ma rozhodne zaujalo striedanie v knihe Radšej nikdy :) Tú som si fakt užil.
      Máš pravdu, niekedy to vadí aj mne - prelúskať sa cez to, čo ma nebaví: napr. keď je v knihe viacero dejových línií a tie ostatné zbytočne zdržujú hlavnú. Na to by si mali dávať autori pozor a knihu zbytočne nenaťahovať :)

      Odstrániť
  5. Rovnaký príbeh prerozprávaný z iného pohľadu nemusím. Také knihy nevyhľadávam a ani nekupujem. Ako napr. Beznádejná. Kniha sa mi fakt páčila, ale Stratenú nádej z Holderovho pohľadu už určite čítať nebudem. Striedanie pohľadov je už niečo úplne iné. To mám rada. Samozrejme, ak je to dobre spracované. Niekedy je to fajn, inokedy na škodu. V Experimente to Tobiasovi vôbec neprospelo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne sa napr. Beznádejná z Holderovho pohľadu páčia. Asi je to len vecou vkusu. :D

      Odstrániť
  6. Co se týče samotného střídání pohledů přímo v knížce, mám pocit, že jsem se ještě nesetkala s knížkou, kde by mi to vyloženě vadilo. Občas je to příjemné zpestření, občas je to tak trochu navíc. Ale dá se to přežít. Co ale vyloženě nemůžu překousnout je to, když autor/ka vydá knihu znovu, akorát z druhého pohledu. Ještě se mi nestalo, abych četla takovýhle "druhý" díl, kde bych se dozvěděla něco navíc, nebo prostě cokoliv, co by mě donutilo si myslet, že čtení takové knihy nebyla jen ztráta času. No... co už :D I chybami se člověk učí. A číst pořád jenom dobré knížky by po chvilce byla nuda taky :D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Nekúpili by ste si ďalšiu časť vašej obľúbenej série, ktorá síce prináša ten istý príbeh, ale jej rozprávačom je vedľajšia postava? - Moja odpoveď je nie. Nikdy ma to nebavilo a tiež som v tom videla iba pokus autora a vydavateľa vyťažiť z knihy viac. Pretože ak by jej naozaj šlo o tom, aby mal čitateľ trošku náhľad aj do mysle inej postavy, pohla pokojne hodiť na net poviedku a neprepísať celý a ten istý príbeh z pohľadu inej postavy. Mne sa to zdá ako zbytočné mrhanie času, keďže príbeh, ktorý nám chcel autor ponúknuť, nám už dal.

    Aha, teraz mi došlo, že som na otázku asi neodpovedala správne, ale to je jedno. Ja nemám rada tie dnešné trendy pri NA knihách, kde prvú časť rozpráva jeden pár a ďalšiu zase iný pár, kamoši predošlého páru. Bavilo ma Pushing the limits, ale keď som sa pustila do dvojky, kde už boli iné hlavné postavy, do toho som sa vôbec nevedela začítať. Preto pri podobných sériach čítam len prvý diel a na ďalšie kašlem. :D
    Inak super článok :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyhrá láska alebo manželstvo z povinnosti? | recenzia knihy Tajomstvá zámku Ashmore (Cynthia Harrod-Eagles)

Sedemdesiattriročná Cynthia Harrod-Eagles napísala za svoj život desiatky románov. Najviac sa ale preslávila ságou The Morland Dynasty, ktorú čitateľom predstavila v tridsiatich piatich pokračovaniach. V minulosti knihy nepublikovala len pod svojím menom, ale využívala aj pseudonymy Emma Woodhouse či Elizabeth Bennett. Titul Tajomstvá zámku Ashmore je jej najnovší román , ktorý v pôvodnom znení vyšiel v roku 2021. Sleduje osud mladého Gilesa, ktorý po smrti svojho otca grófa musí prevziať trón.  Ten jeden deň v roku 1901 bol na poľovačku ako stvorený. Tragická nehoda počas lovu však pripraví o život grófa Staintona a obyvateľom zámku Ashmore spôsobí krušné chvíle. Zámok získa nového majiteľa , ktorým je grófov najstarší syn Giles. Ten z vyhliadky na dedičstvo nie je veľmi nadšený. Rýchlo totiž zistí, že okrem titulu zdedil po otcovi aj značné dlhy . Existuje len jediný spôsob, ako rodinu zachrániť pred bankrotom. Musí sa výhodne oženiť – a rozhodnúť sa musí rýchlo. Zatiaľ čo Kitty

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ale určit

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goodreads v