Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Všetky skvelé miesta (Jennifer Nivenová)

Knihu Všetky skvelé miesta možno pokojne zaradiť medzi najočakávanejšie romány tejto jesene. Práve fakt, že sa toto dielo štylisticky podobá na knihy Johna Greena, sa pravdepodobne postaral o to, že sa Všetky skvelé miesta stali očakávanou knihou young adult žánru. Čo si o nej myslím ja? 

Hoci si to málokto pripúšťa, depresia a smútok sú niečo, s čím sa mladí ľudia stretávajú dennodenne. Len hŕstka autorov sa o týchto témach odváži hovoriť a práve John Green, ktorý je známy vďaka románom Na vine sú hviezdy či Papierové mestá, je jedným z týchto spisovateľov. A prečo Greena vôbec spomínam? Podobne ako on, aj Jennifer Nivenová, autorka Všetkých skvelých miest, sa vo svojej knihe sústreďuje na rovnakú tému. Zatiaľ čo Violet, hlavná hrdinka tejto knihy, každý deň smúti za svojou mŕtvou sestrou a jej život už viac nemá zmyslel, Theodor dennodenne pomýšľa na smrť. Jedného dňa sa obaja stretnú na rímse školskej zvonice, pričom študenti pod nimi škodoradostne nabádajú Fincha, aby skočil. Obaja nakoniec cúvnu a vyzerá to tak, že sa ich cesty neskrížili poslednýkrát. Dokážu byť konečne šťastní

Už na začiatku musím povedať, že Všetky skvelé miesta nie sú ani zďaleka šťastným príbehom dvoch zaľúbencov, ktorí budú spolu žiť šťastne až do smrti. Ani samotné postavy totiž nie sú prototypom obyčajných ľudí. Čudák Finch dozaista nesadne každému a hoci je inteligentný chalan, jeho ponímanie sveta sa neraz odchyľuje od noriem, ktoré akceptuje spoločnosť. Ani zďaleka totiž nejde s prúdom a neprestajne myslí na smrť. Ako však tvrdí anotácia, zároveň hľadá dôvody, prečo by mal ďalej žiť. S jeho charakterom sa autorka naozaj vyhrala, ale aj napriek tomu ostáva veľa vecí neodhalených a neraz necháva Nivenová čitateľom priestor, aby si dané skutočnosti dotvorili sami. Violet bola naopak úplne normálnym dievčaťom - až do momentu, kedy jej zahynula vlastná sestra. Teraz už nevidí zmysel ďalej žiť, ani osobu, pre ktorú by žila. Potom ale spozná Theodora Fincha, ktorý zmení všetky jej doterajšie predstavy o svete. 
"Zachránil si mi život. Prečo som ja nedokázala zachrániť ten tvoj?"
Ako isto predpokladáte, autorka v mnohých veciach zariskovala a podobne ako John Green, aj ona radšej vsadila do neobyčajného príbehu, než by mala vytvoriť ďalšiu romantiku plnú otrepaných klišé. Na druhej strane však treba rátať s tým, že nie každý je pripravený takýto príbeh rozdýchať a nie každý sa tiež dokáže s hlavnými hrdinami stotožniť. Musím ale povedať, že aj napriek vážnej zápletke dokázala autorka knihu odľahčiť a zakomponovať do nej nejednu vtipnú scénku, čo ju opäť spája s dielami Johna Greena. Kniha síce hovorila o smútku a depresií, ale vôbec vo mne pocity beznádeje či smútku nevyvolala. Celú situáciu autorka poňala svojsky a držala ma až do samého konca v napätí. Za to má u mňa veľký plus.

"Nezáleží na tom, čo si odnesiete, ale to, čo po sebe zanecháte."

Všetky skvelé miesta nepatria medzi najlepšie knihy, ktoré som doteraz čítal, avšak rozhodne neľutujem, že som sa do tohto príbehu pustil. Išlo o naozaj netradičnú zápletku, ktorá môže v čitateľoch vyvolať rozporuplné reakcie. Na druhej strane vás ale autorka prinúti rozmýšľať a uvažovať, pretože počas čítania narazíte na veľké množstvo situácii, nad ktorými sa budete musieť zamyslieť. Knihu odporúčam každému, kto má chuť na niečo netradičné, čo neohúri, ale zároveň ani nesklame. Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Ak chcete aj vy spoznať príbeh Theodora Fincha a Violet, knihu si môžete zakúpiť napríklad na tejto adrese.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá