Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Všetky skvelé miesta (Jennifer Nivenová)

Knihu Všetky skvelé miesta možno pokojne zaradiť medzi najočakávanejšie romány tejto jesene. Práve fakt, že sa toto dielo štylisticky podobá na knihy Johna Greena, sa pravdepodobne postaral o to, že sa Všetky skvelé miesta stali očakávanou knihou young adult žánru. Čo si o nej myslím ja? 

Hoci si to málokto pripúšťa, depresia a smútok sú niečo, s čím sa mladí ľudia stretávajú dennodenne. Len hŕstka autorov sa o týchto témach odváži hovoriť a práve John Green, ktorý je známy vďaka románom Na vine sú hviezdy či Papierové mestá, je jedným z týchto spisovateľov. A prečo Greena vôbec spomínam? Podobne ako on, aj Jennifer Nivenová, autorka Všetkých skvelých miest, sa vo svojej knihe sústreďuje na rovnakú tému. Zatiaľ čo Violet, hlavná hrdinka tejto knihy, každý deň smúti za svojou mŕtvou sestrou a jej život už viac nemá zmyslel, Theodor dennodenne pomýšľa na smrť. Jedného dňa sa obaja stretnú na rímse školskej zvonice, pričom študenti pod nimi škodoradostne nabádajú Fincha, aby skočil. Obaja nakoniec cúvnu a vyzerá to tak, že sa ich cesty neskrížili poslednýkrát. Dokážu byť konečne šťastní

Už na začiatku musím povedať, že Všetky skvelé miesta nie sú ani zďaleka šťastným príbehom dvoch zaľúbencov, ktorí budú spolu žiť šťastne až do smrti. Ani samotné postavy totiž nie sú prototypom obyčajných ľudí. Čudák Finch dozaista nesadne každému a hoci je inteligentný chalan, jeho ponímanie sveta sa neraz odchyľuje od noriem, ktoré akceptuje spoločnosť. Ani zďaleka totiž nejde s prúdom a neprestajne myslí na smrť. Ako však tvrdí anotácia, zároveň hľadá dôvody, prečo by mal ďalej žiť. S jeho charakterom sa autorka naozaj vyhrala, ale aj napriek tomu ostáva veľa vecí neodhalených a neraz necháva Nivenová čitateľom priestor, aby si dané skutočnosti dotvorili sami. Violet bola naopak úplne normálnym dievčaťom - až do momentu, kedy jej zahynula vlastná sestra. Teraz už nevidí zmysel ďalej žiť, ani osobu, pre ktorú by žila. Potom ale spozná Theodora Fincha, ktorý zmení všetky jej doterajšie predstavy o svete. 
"Zachránil si mi život. Prečo som ja nedokázala zachrániť ten tvoj?"
Ako isto predpokladáte, autorka v mnohých veciach zariskovala a podobne ako John Green, aj ona radšej vsadila do neobyčajného príbehu, než by mala vytvoriť ďalšiu romantiku plnú otrepaných klišé. Na druhej strane však treba rátať s tým, že nie každý je pripravený takýto príbeh rozdýchať a nie každý sa tiež dokáže s hlavnými hrdinami stotožniť. Musím ale povedať, že aj napriek vážnej zápletke dokázala autorka knihu odľahčiť a zakomponovať do nej nejednu vtipnú scénku, čo ju opäť spája s dielami Johna Greena. Kniha síce hovorila o smútku a depresií, ale vôbec vo mne pocity beznádeje či smútku nevyvolala. Celú situáciu autorka poňala svojsky a držala ma až do samého konca v napätí. Za to má u mňa veľký plus.

"Nezáleží na tom, čo si odnesiete, ale to, čo po sebe zanecháte."

Všetky skvelé miesta nepatria medzi najlepšie knihy, ktoré som doteraz čítal, avšak rozhodne neľutujem, že som sa do tohto príbehu pustil. Išlo o naozaj netradičnú zápletku, ktorá môže v čitateľoch vyvolať rozporuplné reakcie. Na druhej strane vás ale autorka prinúti rozmýšľať a uvažovať, pretože počas čítania narazíte na veľké množstvo situácii, nad ktorými sa budete musieť zamyslieť. Knihu odporúčam každému, kto má chuť na niečo netradičné, čo neohúri, ale zároveň ani nesklame. Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Ak chcete aj vy spoznať príbeh Theodora Fincha a Violet, knihu si môžete zakúpiť napríklad na tejto adrese.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj sekunda môže všetko zmeniť | recenzia knihy Posledné, čo v živote urobila (Gregg Olsen)

Niektoré knihy začnete čítať a ihneď viete, čo od nich  môžete očakávať . Predostrú vám skupinu postáv,  vzťahy medzi nimi , a zároveň aj konflikt, ktorý sa stane námetom pre spracovanie románu. V prípade knihy  Posledné, čo v život urobila , som ale taký pocit nemal. Autor začal rozprávanie príbehu  retrospektívne , a ja som vhupol do  absolútneho neznáma . Hoci som ničomu nerozumel, pokračoval som ďalej – a s odstupom času som za to veľmi rád.  S menom Gregga Olsena som sa v minulosti už stretol. Síce som od neho žiadnu knihu nečítal, je autorom dvojdielnej série Prázdna rakva (Závisť a Zrada), ktorá dávnejšie vyšla v slovenskom preklade . Hoci v prípade menovanej série išlo skôr o žáner young adult , rozšírený medzi mladými čitateľmi, román Posledné, čo v živote urobila , do tejto kategórie zaradiť nemožno. Jeho anotácia ma však zaujala už v prvom momente, a preto som nad prečítaním neváhal ani sekundu.  Do mestečka na brehu rieky Deschutes sa húfne  sťahujú mladí ľudi

RECENZIA: Na koho to slovo padne (M. J. Arlidge)

Meno vyšetrovateľky Helen Graceovej je známe azda každému milovníkovi detektívnych príbehov. Po prvýkrát sa objavilo v diele Jeden musí z kola von , ktoré vyšlo v slovenskom preklade minulý rok. Teraz vychádza ďalšia kniha obľúbeného anglického spisovateľa M.J. Arlidgea s názvom Na koho to slovo padne . Čo si o nej myslím ja? Keď v pochybnej mestskej štvrti nájdu zohavené telo muža stredného veku, vyšetrovateľka Helen Graceová tuší, že to nebude posledná obeť . Prečo však šťastne ženatý muž zavítal uprostred noci do neslávne známej štvrte prostitútok? A čím si zaslúžil, že jeho srdce doručili manželke domov ? Médiá začnú hovoriť o návrate Jacka Rozparovača , ktorý však poľuje na mužov, čo vedú dvojaký život. Cez deň vzorní otcovia a manželia, v noci klienti s pochybnými chúťkami. Helen sa nestihne ani spamätať z posledného prípadu a už musí čeliť ďalšej hrozbe , pri ktorej do poslednej chvíle nie je jasné, kto je korisť a kto dravec . "Na okamih prestala čmárať a vzápä

Spomienka na detstvo | recenzia knihy Tajomný les (Sandra Dieckmann)

Kto by si nepamätal čítanie ilustrovaných knižiek na dobrú noc? Mne osobne robili spoločnosť celé detstvo, či už tie vlastné alebo vypožičané z knižnice. Zo všetkých najradšej som mal knihy so zvieratkami. Obľúbené obrázky som si totiž prekresľoval na papier a hral sa na malého ilustrátora. Detstvo by bez obrázkových knižiek nebolo detstvom – preto som sa po dvadsiatich rokoch rozhodol do tohto sveta na malú chvíľu vrátiť. A poviem vám, ani trochu to neľutujem. :-)  „Na okraji rozľahlého lesa sa brieždi. Pomedzi košaté stromy presvitá slnko, začína sa nový deň. Zvieratká sa zobudili, veď treba preskúmať všetko navôkol! Srnky chrúmu šťavnatú trávu, líšťatá sa medzi sebou roztopašne klbčia a včely usilovne nosia peľ do úľa. Ani bobry nezaháľajú, hrádza sa sama nepostaví! A ktože sa skrýva v kríkoch za dubom? Odhalíš tajomstvá lesa, skôr než sa zotmie? Nádherne ilustrovaný sprievodca priblíži každodenný život zvieratiek z lesa a očarí menších i väčších čitateľov.“  (zdroj: anotácia kni