Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Zbohom, klamstvá (Cora Carmacková)

Len pred pár dňami vyšlo v slovenčine pokračovanie knihy Zbohom, nevinnosť - tentokrát s názvom Zbohom, klamstvá. Fanúšikov série neodradil ani fakt, že v príbehu vystupujú nové postavy. Podľa hodnotení možno usudzovať, že sa čitateľom tento diel páčil ešte viac. Čo si o ňom myslím ja?

Hneď na úvod sa musím priznať, že vo mne začiatok prvej knihy vyvolal rozporuplné pocity. Na knihu som sa veľmi tešil, preto bolo možné, že som ju spočiatku precenil. Pribúdajúcimi stránkami sa však môj dojem len a len zlepšoval a román odo mňa nakoniec získal veľmi dobré hodnotenie. Nad prečítaním pokračovania som dlho neváhal, pretože ma zaujal autorkin štýl a Zbohom, nevinnosť bolo veľmi príjemným oddychovým čítaním. Druhé časti trilógii sú ale neraz slabšími, preto som od knihy Zbohom, klamstvá nečakal zázraky. Opak sa však stal pravdou a spomínaná kniha mi doslova vyrazila dych. Ešte teraz nedokážem uveriť tomu, ako sa autorka posunula v písaní dopredu a čo všetko do príbehu zakomponovala. 

"Na chvíľu vyplnil celý môj svet. Pripomínal mi... hudbu. Presne 
takto som sa cítila pri spievaní - akoby som padala lietala 
zároveň, sloboda vo mne zápasila so strachom." 

Hoci rodičia mladej Max túžia mať zo svojej dcéry slušné dievča, ona je pravým opakom. Zlákali ju tetovania a pírsingy a farba jej vlasov si prešla nejednou zmenou. Keď jej rodičia oznámia, že ju o pár minút navštívia a chcú sa spoznať s jej priateľom, obleje ju studený pot. Ako zareagujú na chalana s potetovaným krkom a vášňou pre rockovú hudbu? V tej chvíli ale v kaviarni zbadá osamelého Cada, študenta herectva. Max ho prehovorí, aby zahral pred rodičmi jej priateľa. Cadovi táto úloha sadne ako uliata, no čím dlhšie sa s Max hrajú na šťastný párik, tým menej to musia predstierať. A naozaj, obe postavy sa mi k sebe neskutočne hodili a obe z nich som si počas čítania aj obľúbil. Veľkým pozitívom bolo, že autorka zvolila dvoch rozprávačov príbehu a ako čitatelia sme teda mali možnosť spoznať bližšie oboch z nich. Nemali zložité charaktery, avšak aj napriek tomu ich Carmacková vykreslila veľmi dobre. 

"Bol príliš obetavý... príliš dobrý. Nevedela som si to vysvetliť, 
čosi mi na ňom nesedelo. Takí skvelí chalani predsa neexistujú - 
alebo sa nezvyknú zaujímať o dievčatá, ako som ja."

Ako som už spomínal, vidím veľký rozdiel medzi prvou a druhou časťou. Zatiaľ čo v tej prvej som našiel nejedno hluché miesto, od knihy Zbohom, klamstvá som sa nevedel odtrhnúť a venoval som jej celé jedno popoludnie. Každý koniec kapitoly ma nútil čítať ďalej a listovanie spomínanej knihy sa pre mňa stalo zážitkom. Osobne si myslím, že mal na tom veľkú zásluhu aj slovenský preklad, ktorý bol opäť zvládnutý na výbornú. Druhá časť bola navyše obohatená o úryvky z poézie a autorka sa neraz odvoláva na umenie, hudbu a literatúru. Hoci kniha zachytáva iba veľmi krátky časový úsek, autorka v nej vystihla všetko dôležité a mne neostáva nič iné, len povedať: "Klobúk dolu." 
"Aj keď sme blízko, stále sme vzdialení. 
Premýšľam potichu, či sme si súdení."

Druhé pokračovanie série z pera Cory Carmackovej ma veľmi príjemne prekvapilo. Autorka prišla s originálnejším nápadom než v predošlej knihe a počas celého čítania ma držala v napätí. Carmacková párkrát spomenula postavy z prvej knihy a hoci sa mihli v príbehu iba na chvíľu, boli jeho neodmysliteľnou súčasťou. Môže to znieť ako chválospev, no knihe naozaj nemám čo vytknúť. Jednoducho splnila všetko, čo som od nej očakával, ba dokonca to niekoľkonásobne predstihla. Verím, že sa vám zapáči aspoň sčasti tak ako mne. Prajem pekné čítanie! :-)

"Celý svoj život som sa pokúšala byť niekto iný, aby som sa 
ľuďom zapáčila. Lenže teraz som dorazila na križovatku 
a mienila som si vybrať novú, zatiaľ neznámu cestu." 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar
Knihu si môžete zakúpiť na TEJTO ADRESE.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te