Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Zakázaná hra (L.J.Smith)

Keď sa medzi čitateľmi spomenie meno L.J.Smith, väčšina z nich si spomenie na nekončiacu sériu Upírske denníky, ktorá medzi čitateľmi vyvolala rozporuplné reakcie. Autorke nedávno vyšla v slovenčine ďalšia kniha, prvá časť mystery série Zakázaná hra

Musím sa priznať, že som bol v minulosti veľkým fanúšikom Upírskych denníkov. Čítať som ich začal v období, kedy všetci "frčali" na Twilighte a práve Upírske denníky boli jednou z mála sérií, v ktorej autorka takisto načrtla upírsku tematiku. Postupom času sa ale upíri stali neodmysliteľnou súčasťou každej knihy pre mládež a práve ligotaví lámači ženských sŕdc nadobudli pomyselnú rolu záchrancov stredoškoláčok, proti ktorým stojí celý svet. Hoci to väčšina čitateľov vzdala po piatich či šiestich knihách, ja som ostal Upírskym denníkom verný oveľa dlhšie - a zaujali ma aj ďalšie série, ktoré s nimi súviseli. Čoskoro som však prišiel na to, že jednotlivé knihy prestávajú dávať zmysel nielen mne, ale pravdepodobne aj samotnej autorke. Nezmyselné a absurdné myšlienky, ktoré do svojich príbehov vkladala, by mi neprišli na um aj v najdivokejšom sne.

Práve preto som si krátko na to povedal, že prišiel čas dať Upírskym denníkom zbohom. Prestal som si všímať knihy L.J.Smithovej a postupne som stratil prehľad o jej nových výtvoroch. Jedného dňa som však narazil na titul Zakázaná hra, ktorý ma zaujal nielen vďaka svojej mysterióznej obálke. Rozhodol som sa dať Smithovej ešte jednu šancu, pretože Zakázaná hra ma upútala už prvými riadkami svojej anotácie. A keďže som mal po čase chuť na niečo útle a jednoduché (pretože také knihy tejto autorky určite sú), išiel som do toho. A ako to nakoniec dopadlo? Presne tak, ako som (ne)chcel. Autorka príbeh na môj vkus až príliš prekombinovala a neraz sa mi stalo, že som sa medzi súvislosťami strácal. Azda jediným pozitívom bolo, že sa v príbehu neustále niečo dialo, a preto ste nemali možnosť nudiť sa.

"Odkedy tú škatuľu zbadali, akosi ich priťahovala - báli sa jej a zároveň 
po nej túžili. Ovládla ich myšlienky, nútila ich ísť za tým dievčaťom 
a udržala ich celú noc hore. A teraz ju konečne mali..."

Mnohé knihy si pamätám vďaka hlavným postavám, ktoré si ma niečím získajú. V prípade Zakázanej hry to tak ale nebolo. Jenny sa síce nesprávala otravne, ale nemôžem ani povedať, že by som sa s jej zmýšľaním stotožňoval. Rovnako na mňa pôsobili aj ostatné postavy. Akoby ich autorka dostatočne nevykreslila a tým pádom nedostali toľko priestoru, koľko by si v skutočnosti zaslúžili. Podobný dojem vo mne vyvolala aj myšlienka knihy. Mal som pocit, že autorka dopredu nemala premyslenú celú koncepciu príbehu - a dielo tak vzniklo poskladaním viacerých myšlienkových pochodov. Okrem bujnej fantázie, na ktorú ste mohli naraziť v Upírskych denníkoch, sa teda štylistika L.J.Smithovej výrazne nezmenila a hoci som sa na knihu tešil, mal som voči nej množstvo výhrad, kvôli ktorým som si čítanie neužil tak, ako by som chcel. 
Síce Zakázaná hra nie je vyslovene zlou knihou, ktorej by ste sa mali určite vyhnúť, čakal som od nej o trochu viac. Pravdepodobne je to len počtom kníh, ktoré som za ten čas prečítal. Keby sa ku mne toto dielo dostalo pred štyrmi či piatimi rokmi, moja recenzia by vyzerala úplne inak. Presne vtedy by som autorke uveril každé jedno slovo a nevedel sa jej kníh nabažiť. Teraz ale čítanie vnímam trochu iným spôsobom, preto knižku odporúčam skôr vášmu mladšiemu súrodencovi, ktorý (ak miluje záhady a mysteriózne príbehy) bude týmto dielom dozaista nadšený. Hádam to tak naozaj bude... :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem e-shopu PreŠkoly.sk Knihu si môžete objednať napríklad na tejto adrese

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá