Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Líbali jsme se (David Levithan)

David Levithan je všeobecne známy pre svoje netradičné a nezabudnuteľné príbehy. V češtine prednedávnom vyšla ďalšia z jeho kníh - tentokrát o dvoch chlapcoch, ktorí sa rozhodli dosiahnuť prvenstvo v Guinnessovej knihe rekordov a zároveň tak upozorniť na predsudky, ktoré vládnu v spoločnosti. 

Meno David Levithan vo mne okamžite evokuje dielo Den co den, ktoré ma chytilo za srdce. Hoci je to už nejaký ten mesiac, čo sa dostal preklad tejto knihy do našich kníhkupectiev, živo si pamätám na pocity, ktoré vo mne toto dielo vyvolalo. Autor totiž prišiel s originálnym nápadom, ktorý podal jednoduchým, no zároveň dych berúcim spôsobom. Len veľmi ťažko som nachádzal veci, ktoré by bolo treba knihe vytknúť. Práve preto som bol zvedavý, aké pocity vo mne vyvolá jeho ďalšia kniha - tentokrát ale s chúlostivejšou tematikou. Líbali jsme se získalo množstvo pozitívnych ohlasov, preto som nad prečítaním dlho neváhal.

"Ani len netušíte, ako rýchlo sa môžu veci zmeniť. Netušíte, ako rýchlo 
môžu uplynúť roky a životy skončiť. Nie je užitočné byť nevedomý. 
Užitočné je poznať zmysel toho, čo bolo človeku dané." 

Už samotná anotácia napovedá, že toto dielo nie je určené každému. Sami sme mali totiž možnosť vidieť množstvo negatívnych reakcií, ktoré vyvolalo referendum o rodine a celkovo problematika inak orientovaných ľudí. Vlna nenávisti a predsudkov sa každým dňom stupňovala, až dospela do bodu, kedy byť iným znamenalo byť nepriateľom pre ostatných. David Levithan vo svojej knihe rieši práve tento problém, ktorý súvisí s predsudkami a nepochopením - a zatiaľ čo ústrednou témou tejto knihy je bozkávací maratón, autor v pozadí čitateľom podsúva aj ďalšie problémy s rovesníkmi, rodičmi, ale aj pochopením a hľadaním seba samého. A rovnako ako nie je táto kniha vhodná pre každého, nie všetci prídu na chuť štylistike, ktorú autor zvolil pri rozprávaní tohto príbehu. Pretože kniha má od tradičných noriem veľmi ďaleko. Levithan do príbehu zakomponoval rozprávanie viacerých osôb a román sa ani zďaleka nesústreďuje len na jednu dejovú líniu. 

Líbali jsme se teda podáva komplexný obraz na problém homosexuality, ktorý však na niektorých čitateľov môže spočiatku pôsobiť mätúco. Príbeh je totiž prepletený rozprávaním postáv, ktoré zomreli na AIDS a čitateľ má tak možnosť sledovať osudy viacerých chlapčenských dvojíc, ktoré figurujú v dejovej línii. Veľkým pozitívom tejto knihy je, že autor dokáže opísať skutočnosť takú, aká je - a vyhnúť sa zbytočným prikrášleniam a nepodstatným informáciám. Líbali sme se aj napriek svojmu pomerne krátkemu rozsahu prináša množstvo emócií. Páčilo sa mi, že Levithan príbeh neprepracoval do prílišných detailov, a tak ponecháva veľa vecí aj na čitateľovu fantáziu. Čo mi ale mierne vadilo, bolo skákanie z jednej udalosti do druhej. Neraz som sa musel vrátiť späť, aby som pochopil, čo sa v knihe vlastne deje. Niektoré momenty by som upravil, no naopak iným som nemal čo vytknúť a autor ich nemohol napísať lepšie. 

"Človek vynaložil toľko času, toľko energie, aby to vydržal.
 A nakoniec sa mu aj tak všetko rozpadne pod rukami."

Niektoré knihy vás prinútia premýšľať ešte dlho po tom, ako dočítate ich poslednú stranu. Líbali jsme se pravdepodobne nie je bezchybným príbehom - avšak na to sa táto kniha ani nehrá. David Levithan napísal opäť skvelé dielo, ktoré priam prekypuje hlbokými myšlienkami a nerieši iba problémy tých druhých. Odkazuje sa na intoleranciu slabších a problémy mládeže a hoci nie je pravým zmyslom tejto knihy vychovávať, som presvedčený, že zmení nejednému čitateľovi pohľad na svet a ľudí, ktorí ho obklopujú. Ostáva mi len dúfať, že si knihu užijete rovnako ako ja. Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyhrá láska alebo manželstvo z povinnosti? | recenzia knihy Tajomstvá zámku Ashmore (Cynthia Harrod-Eagles)

Sedemdesiattriročná Cynthia Harrod-Eagles napísala za svoj život desiatky románov. Najviac sa ale preslávila ságou The Morland Dynasty, ktorú čitateľom predstavila v tridsiatich piatich pokračovaniach. V minulosti knihy nepublikovala len pod svojím menom, ale využívala aj pseudonymy Emma Woodhouse či Elizabeth Bennett. Titul Tajomstvá zámku Ashmore je jej najnovší román , ktorý v pôvodnom znení vyšiel v roku 2021. Sleduje osud mladého Gilesa, ktorý po smrti svojho otca grófa musí prevziať trón.  Ten jeden deň v roku 1901 bol na poľovačku ako stvorený. Tragická nehoda počas lovu však pripraví o život grófa Staintona a obyvateľom zámku Ashmore spôsobí krušné chvíle. Zámok získa nového majiteľa , ktorým je grófov najstarší syn Giles. Ten z vyhliadky na dedičstvo nie je veľmi nadšený. Rýchlo totiž zistí, že okrem titulu zdedil po otcovi aj značné dlhy . Existuje len jediný spôsob, ako rodinu zachrániť pred bankrotom. Musí sa výhodne oženiť – a rozhodnúť sa musí rýchlo. Zatiaľ čo Kitty

RECENZIA: Verum (Courtney Coleová)

Už na začiatku prvej knihy tejto série autorka svojich čitateľov varovala, že spôsob, akým príbeh rozpovie, sa nikomu páčiť nebude. Avšak nemohla na tom nič zmeniť, nič zmazať či pridať. Hoci považujem Nocte za vynikajúci a strhujúci román , nemal som pocit, že by mi na ňom niečo prekážalo alebo žeby autorka prekročila hranice znesiteľnosti . Na jej varovanie som zabudol a nebral ho vážne. Koniec druhej časti však každému úvodné autorkine slová pripomenie. Pýtate sa, aká bola moja reakcia po dočítaní Verum ? Nezmohol som sa ani na slovo. A pritom som mal pocit, že mi zápletka začína konečne dávať zmysel a že sa v nej aspoň sčasti orientujem. Veď aj samotný slogan druhej časti znie Pravda ťa oslobodí . No autorka mi dokázala, že som sa fatálne mýlil  a že moja verzia pravdy bola iba chybnou predstavou toho, čo sa v tejto knihe stalo. Kto je skutočný a kto nie? Kto je živý a kto mŕtvy? O všetkom sa môžeme iba domnievať.  "Na svojom osude musíme pracovať. Musíme zaň zapla

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ale určit