Meno Aristoteles sa väčšine ľudí spája s tým najväčším gréckym filozofom. Kniha Benjamina Sáenza síce hovorí o úplne inom Aristotelovi, ale taktiež by som ju mohol nazvať veľkou - vďaka dojímavému a silnému príbehu, ktorý do nej autor vložil; atmosfére a emóciám, ktoré vo vás toto dielo vyvolá. Nie vždy sa oplatí byť iným a nie vždy spoločnosť dokáže prijať tieto iné veci, ktoré sa nejakým spôsobom vymykajú pravidlám či tabuľkám, ktoré hovoria, ako by sme mali žiť a kým by sme mali byť. Aristoteles je však v mnohých veciach iný. Nie je obyčajným tínedžerom, ktorý sa zaujíma o videohry, futbal či dievčatá. Je iný v zmýšľaní, v postojoch a celkovo sa odlišuje od všetkých ostatných chalanov v jeho veku. To však neznamená, že je zlým človekom. Potom spozná Danteho, ktorý sa od neho tak veľmi odlišuje, no zároveň majú množstvo vecí spoločných. Jeho život sa mávnutím prútika zmení a je jasné, že Dante bude jeho najlepším kamarátom. Najlepším a jediným, na ktorého sa môže naozaj spoľahnúť...
"Väčšinou som bol neviditeľný. Myslím, že mi to tak
vyhovovalo. A potom sa objavil Dante."
Aristoteles a Dante vôbec nie sú horúcou novinkou, ktorá práve dorazila do kníhkupectiev. Aj napriek tomu som sa ku tejto knihe dostal až trochu neskôr a úplne som odignoroval jej vydanie - bez toho, že by som sa čo i len dozvedel, o čom táto kniha je. No ako sa už raz hovorí, lepšie neskôr ako nikdy, a preto som si po prečítaní anotácie povedal, že toto dielo jednoducho musím vlastniť. A nielen kvôli krásnej obálke, ktorá na poličke vyzerá veľmi dobre. Príbeh dvoch mladíkov ma jednoducho chytil za srdce a zamiloval som si spôsob, akým ho autor vyrozprával. Nezaťažoval čitateľa žiadnymi zdĺhavými opismi. Práve naopak, stavil na veľmi krátke, často len dvoj či trojslovné vety, vďaka ktorým sa kniha čítala veľmi ľahko. Podobne to bolo aj s priamou rečou a malým množstvo uvádzacích viet. Štylistika autora mi sadla a s čítaním som až do samého konca nemohol prestať.
"...začal som uvažovať nad tým, že básne sú ako ľudia. Niektorých
ľudí by ste dokázali hneď odhadnúť a iných bolo naopak pochopiť
nemožné. Nikdy sa vám to jednoducho nepodarí..."
Dielo zobrazuje dlhší časový úsek, od detstva hlavných postáv až po obdobie, v ktorom Aristoteles a Dante myslia na budúcnosť, kedy vnímajú veci, ktoré sa okolo nich dejú, a v neposlednom rade aj samých seba. Veľmi sa mi páčilo, že príbeh nebol predvídateľný a dovolím si povedať, že doň autor vložil kus seba. Užil som si každú jednu stranu tejto knihy a len s nadšením som čítal hlboké myšlienky, ktorých bolo v knihe neúrekom. Jednou z vecí, vďaka ktorým sa kniha odlišuje od ostatných príbehov pre mládež, je aj obdobie, do ktorého je dejová línia zasadená. Román sa totiž odohráva v minulom storočí, v ktorom bola mentalita ľudí úplne iná než dnes. Nielenže sa mládež radikálne zmenila a začala preferovať iné veci než v minulosti, zmenili sa aj názory dospelých na mnohé veci. Napriek tomu však nemôžem povedať, že by mi tento "výlet do minulosti" počas čítania vadil. Naopak si myslím, že príbehu veľmi pomohol.
"Danteho tvár mi pripomínala mapu sveta. Sveta, v ktorom nie
je žiadna temnota. Svet bez temnoty... Nebolo by to krásne?!"
Len zriedkakedy sa mi stane, že vo mne autor knihy vyvolá také množstvo pocitov, že ich nakoniec nedokážem vyjadriť slovami. Kniha Aristoteles a Dante odhalují záhady vesmíru patrí presne do tejto kategórie. Autor navyše vykreslil hlavné postavy tak dobre, že som sa do nich dokázal vžiť a celý príbeh prežívať zároveň s nimi. A hoci by som mohol o tomto diele básniť ešte veľmi dlho, všetko najlepšie pochopíte, ak si túto knihu prečítajte aj vy. Ostáva mi len dúfať, že si čarovný príbeh Ariho a Danteho užijete rovnako ako ja, pretože ma toto dielo veľmi príjemne prekvapilo a určite bude patriť medzi knihy, ku ktorým sa aj v budúcnosti rád vrátim. Prajem pekné čítanie! :-)
Bolo by skvelé byť vzduchom. Mohol by som byť nič a niečo zároveň. Mohol by som byť nevyhnutný, ale aj neviditeľný. Každý by ma potreboval, ale nikto by ma nevidel."
Komentáre
Zverejnenie komentára