Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Aristoteles a Dante odhalují záhady vesmíru (Benjamin Alire Sáenz)

Meno Aristoteles sa väčšine ľudí spája s tým najväčším gréckym filozofom. Kniha Benjamina Sáenza síce hovorí o úplne inom Aristotelovi, ale taktiež by som ju mohol nazvať veľkou - vďaka dojímavému a silnému príbehu, ktorý do nej autor vložil; atmosfére a emóciám, ktoré vo vás toto dielo vyvolá. 

Nie vždy sa oplatí byť iným a nie vždy spoločnosť dokáže prijať tieto iné veci, ktoré sa nejakým spôsobom vymykajú pravidlám či tabuľkám, ktoré hovoria, ako by sme mali žiť a kým by sme mali byť. Aristoteles je však v mnohých veciach iný. Nie je obyčajným tínedžerom, ktorý sa zaujíma o videohry, futbal či dievčatá. Je iný v zmýšľaní, v postojoch a celkovo sa odlišuje od všetkých ostatných chalanov v jeho veku. To však neznamená, že je zlým človekom. Potom spozná Danteho, ktorý sa od neho tak veľmi odlišuje, no zároveň majú množstvo vecí spoločných. Jeho život sa mávnutím prútika zmení a je jasné, že Dante bude jeho najlepším kamarátom. Najlepším a jediným, na ktorého sa môže naozaj spoľahnúť...

"Väčšinou som bol neviditeľný. Myslím, že mi to tak 
vyhovovalo. A potom sa objavil Dante."

Aristoteles a Dante vôbec nie sú horúcou novinkou, ktorá práve dorazila do kníhkupectiev. Aj napriek tomu som sa ku tejto knihe dostal až trochu neskôr a úplne som odignoroval jej vydanie - bez toho, že by som sa čo i len dozvedel, o čom táto kniha je. No ako sa už raz hovorí, lepšie neskôr ako nikdy, a preto som si po prečítaní anotácie povedal, že toto dielo jednoducho musím vlastniť. A nielen kvôli krásnej obálke, ktorá na poličke vyzerá veľmi dobre. Príbeh dvoch mladíkov ma jednoducho chytil za srdce a zamiloval som si spôsob, akým ho autor vyrozprával. Nezaťažoval čitateľa žiadnymi zdĺhavými opismi. Práve naopak, stavil na veľmi krátke, často len dvoj či trojslovné vety, vďaka ktorým sa kniha čítala veľmi ľahko. Podobne to bolo aj s priamou rečou a malým množstvo uvádzacích viet. Štylistika autora mi sadla a s čítaním som až do samého konca nemohol prestať. 

"...začal som uvažovať nad tým, že básne sú ako ľudia. Niektorých 
ľudí by ste dokázali hneď odhadnúť a iných bolo naopak pochopiť 
nemožné. Nikdy sa vám to jednoducho nepodarí..."

Dielo zobrazuje dlhší časový úsek, od detstva hlavných postáv až po obdobie, v ktorom Aristoteles a Dante myslia na budúcnosť, kedy vnímajú veci, ktoré sa okolo nich dejú, a v neposlednom rade aj samých seba. Veľmi sa mi páčilo, že príbeh nebol predvídateľný a dovolím si povedať, že doň autor vložil kus seba. Užil som si každú jednu stranu tejto knihy a len s nadšením som čítal hlboké myšlienky, ktorých bolo v knihe neúrekom. Jednou z vecí, vďaka ktorým sa kniha odlišuje od ostatných príbehov pre mládež, je aj obdobie, do ktorého je dejová línia zasadená. Román sa totiž odohráva v minulom storočí, v ktorom bola mentalita ľudí úplne iná než dnes. Nielenže sa mládež radikálne zmenila a začala preferovať iné veci než v minulosti, zmenili sa aj názory dospelých na mnohé veci. Napriek tomu však nemôžem povedať, že by mi tento "výlet do minulosti" počas čítania vadil. Naopak si myslím, že príbehu veľmi pomohol. 

"Danteho tvár mi pripomínala mapu sveta. Sveta, v ktorom nie 
je žiadna temnota. Svet bez temnoty... Nebolo by to krásne?!"

Len zriedkakedy sa mi stane, že vo mne autor knihy vyvolá také množstvo pocitov, že ich nakoniec nedokážem vyjadriť slovami. Kniha Aristoteles a Dante odhalují záhady vesmíru patrí presne do tejto kategórie. Autor navyše vykreslil hlavné postavy tak dobre, že som sa do nich dokázal vžiť a celý príbeh prežívať zároveň s nimi. A hoci by som mohol o tomto diele básniť ešte veľmi dlho, všetko najlepšie pochopíte, ak si túto knihu prečítajte aj vy. Ostáva mi len dúfať, že si čarovný príbeh Ariho a Danteho užijete rovnako ako ja, pretože ma toto dielo veľmi príjemne prekvapilo a určite bude patriť medzi knihy, ku ktorým sa aj v budúcnosti rád vrátim. Prajem pekné čítanie! :-) 

 Bolo by skvelé byť vzduchom. Mohol by som byť nič a niečo zároveň. Mohol by som byť nevyhnutný, ale aj neviditeľný. Každý by ma potreboval, ale nikto by ma nevidel."

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Knihu si môžete kúpiť TU

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá