Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Ohnivá kázeň (Francesca Haigová)

Ohnivú kázeň, ktorej autorkou je anglická spisovateľka Francesca Haigová, mnohí čitatelia prirovnávajú k sériám Hry o život či Divergencia. Napriek podobnému žánru však autorka do príbehu vniesla množstvo vlastných nápadov. Čo si o tejto knihe myslím ja? 

Uplynulo už štyristo rokov od ničivého výbuchu, kvôli ktorému sa stal zo Zeme primitívny svet. Hoci sa radiácia stratila, z neznámeho dôvodu sa rodia iba dvojčatá. Jedno dvojča je vždy alfa – po všetkých stránkach telesne dokonalé; a druhé omega – postihnuté väčšími či menšími deformáciami. Zatiaľ čo alfy hlásajú svoju nadradenosť, omegy odvrhujú a zatvárajú do ubytovní. Platí ale jedna zásada: keď zomrie jedno z dvojčiat, zahynie aj druhé. V ťažkých časoch sa jedna z omeg, Cass, ktorá je postihnutá jasnovidectvom, odváži snívať nebezpečný sen: sen o rovnosti. Znie to ako originálny nápad? Autorke sa musí nechať, že prišla s jedinečným námetom, ktorý sa tak často v knihách nevidí. Ale pekne poporiadku... 

"Spomínala som na dni, mesiace, roky, čo sme spolu strávili, zatiaľ čo zvyšok dediny na nás hľadel s podozrením. A hoci som si zreteľne vybavovala aj jeho nevraživosť a mnohé prejavy krutosti, vedela som, že odo mňa závisí rovnako ako ja od neho." 

Každý, kto sa začíta do anotácie Ohnivej kázne, sa pravdepodobne pozastaví nad nápadom rozdelenia sveta na alfy a omegy. V mnohých knihách sme sa stretli s delením ľudí do rôznych frakcií či kategórií, avšak osobne som sa s alfami a omegami ešte nestretol. Autorka navyše príbeh zasadila do prostredia, ktoré pripomína minulé storočie. Jadrový výbuch totiž svet posunul o niekoľko desiatok rokov dozadu a slovo technológia je v svete Ohnivej kázne zakázaný pojem. Musím sa však priznať, že moje nadšenie z tejto knihy opadlo po pár stranách, na ktorých som našiel len minimum priamej reči. Tú vystriedalo rozprávanie a množstvo opisov, ktoré, úprimne, veľmi nemám v láske. Preferujem skôr príbeh, ktorý sa, častokrát aj pomocou krátkych viet, rýchlo posúva dopredu. 

"Myslela som na svet, o akom sa hovorí v legendách. Krajina za morom. Mohla by byť skutočná? Miesto, kde všetko mohlo byť inak?" 

Rozprávačom príbehu je Cass, ktorá je obdarená schopnosťou jasnovidectva. Úmyselne som použil slovo rozprávač, keďže neraz mi táto kniha pripomínala skôr príbeh, ktorý mi rozprávala stará mama. Aj to je jedným z prvkov, vďaka ktorým sa Ohnivá kázeň odlišuje od ostatných kníh. Nie každý čitateľ však tento typ rozprávania ocení a vzhľadom na malé množstvo priamej reči, najmä v prvej polovici knihy, môže byť veľa čitateľov sklamaných. Sám som sa pri čítaní neraz pristihol pri tom, že rozmýšľam o úplne iných veciach. Som však presvedčený o tom, že keby autorka napísala knihu iným štýlom, môj názor by sa diametrálne odlišoval. Pozitívom však bolo, že po niekoľkých hluchých miestach sa príbeh rozbehol a smeroval k nečakanému záveru

"Neprišla žiadna odpoveď, iba trepot provizórnej vlajky vo vetre.
 Ani jeden z nás nemusel vysloviť, čo sme vedeli 
obaja: o niekoľko dní bude po všetkom." 

Napriek tomu však musím povedať, že som si obľúbil hlavnú hrdinku. Páčilo sa mi, že bola empatická a dokázala pochopiť konanie ostatných postáv. Aj v ťažkých chvíľach si zachovala chladnú hlavu a najmä kvôli tomu si ma získala. Mnohí čitatelia porovnávajú Ohnivú kázeň s Divergenciou či s Hrami o život. Súhlasím s tým, že mali tieto knihy isté veci spoločné, avšak nemôžem povedať, že by sa Haigová predošlými knihami inšpirovala. Práve naopak, prichádzala s novými prvkami, ktoré robili dielo originálnym. Napriek tomu ale Ohnivú kázeň považujem za priemerné oddychové čítanie, ktoré neohúri, ale zároveň ani výrazne nesklame. 

Osobne by som odporučil Ohnivú kázeň najmä tým, ktorí majú chuť na netradičný príbeh s fantazíjnymi prvkami. Ako z recenzie vyplýva, treba byť ale pripravený na väčšie množstvo opisných a rozprávacích častí, ktorým by neuškodil väčší počet dialógov a priamej reči. Autorka však otvorila zaujímavú tému a vo svojom diele druhoplánovo odkazuje na nerovnosti vo svete a nadraďovanie sa nad ostatných. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Ohnivú kázeň si môžete zakúpiť trebárs na tejto adrese

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te