Hoci tomu ešte stále neverím, mám za sebou ústnu formu maturitnej skúšky. Posledné dva týždne boli pre mňa náročné a mohol by som pripojiť aj niekoľko prívlastkov, no ani jeden by nevystihol moje zúfalé pocity cez akademický týždeň. Aj napriek tomu, že som k štúdiu a povinnostiam pristupoval štyri roky svedomito, to vôbec nebola sranda. A aj keď ma vysokoškoláci neraz vysmiali, bola to pre mňa naozaj náročná skúška dospelosti. Pravdepodobne to bolo aj tým, že som s učením a súhrnným opakovaním začal už pred mesiacom, a preto som bol cez akademický dostatočne vyšťavený a moja pamäť odmietala prijať akékoľvek nové informácie (našťastie ich nebolo veľa, keďže podľa môjho plánu som si mal cez akademický iba opakovať). 

Maturoval som zo štyroch predmetov - slovenčiny, angličtiny, občianskej náuky a psychológie, teda z vecí, ktoré ma bavia a ktorým sa chcem v budúcnosti viac-menej aj venovať. Najväčšou výzvou bola pre mňa občianska a najmä filozofia, kvôli ktorej som bol do poslednej chvíle nepokojný. Niet totiž nad pocit, že si nepamätáte viac než polovicu z toho, čo ste sa pred štyrmi dňami naučili (a ako som sa na psychológii dozvedel, kvôli atrofii a postupnej zmene pamäťových stôp podľa fyziologickej teórie pamäte je to úplne prirodzené). Počas štyroch maturitných dní som ale veril črepine šťastia z džbánu zo stužkovej a dúfal, že mi prinesie pri ťahaní otázok šťastie. A veru priniesla! 

Začínal som angličtinou, na ktorej som rozprával o chudobných ľuďoch a ľudských právach. Nasledovala diskusia o mojom "obľúbenom" športe, z ktorej som vôbec nebol nadšený. Môj dojem ale vylepšila simulácia, v ktorej som mal rozprávať o knihách, ktoré by som kúpil do novej knižnice. Zároveň som mal vymyslieť spôsob, akým by som do knižnice prilákal čo najväčší počet mladých čitateľov. Na občianskej som si vytiahol osvietenstvo, legislatívny proces prijímania zákonov spolu s právnym systémom a monetárnu politiku. Na psychológii to bolo ešte lepšie. Dvadsať minút som rozprával o rodine, sociálnych konfliktoch a súťažení, ktoré by malo vyústiť do spolupráce. A slovenčina, ktorá ma čakala až vo štvrtok, kedy väčšina maturantov už oslavovala? Tá dopadla taktiež na výbornú. Vytiahol som si slovnú zásobu a porovnanie spoločenských vrstiev v dielach Detvan a Ežo Vlkolínsky. 

Som teda oficiálne dospelý a aj mne sa konečne začínajú skoro štyri mesiace prázdnin. :-) Pred tým ma ale čakajú prijímačky na Univerzite Komenského. Už 14.júna absolvujem test všeobecných študijných predpokladov a na Katedre žurnalistiky ma čaká kamerová skúška spolu s písaním modelovej správy. Verím, že to dopadne minimálne tak úspešne, ako moje maturity :-).Držte mi palce. Možno sa s niekým z vás dokonca uvidím... Ak áno, určite sa mi prihovorte! :-) A keďže bolo na blogu posledný mesiac mŕtvo, už v najbližších dňoch sa budem snažiť všetko dobehnúť. Očakávať môžete recenzie na knihy Nádych a Čo bolo potom... Pekný slnečný deň! :-)