Preskočiť na hlavný obsah

Keď knihomoľ úspešne zmaturuje

Hoci tomu ešte stále neverím, mám za sebou ústnu formu maturitnej skúšky. Posledné dva týždne boli pre mňa náročné a mohol by som pripojiť aj niekoľko prívlastkov, no ani jeden by nevystihol moje zúfalé pocity cez akademický týždeň. Aj napriek tomu, že som k štúdiu a povinnostiam pristupoval štyri roky svedomito, to vôbec nebola sranda. A aj keď ma vysokoškoláci neraz vysmiali, bola to pre mňa naozaj náročná skúška dospelosti. Pravdepodobne to bolo aj tým, že som s učením a súhrnným opakovaním začal už pred mesiacom, a preto som bol cez akademický dostatočne vyšťavený a moja pamäť odmietala prijať akékoľvek nové informácie (našťastie ich nebolo veľa, keďže podľa môjho plánu som si mal cez akademický iba opakovať). 

Maturoval som zo štyroch predmetov - slovenčiny, angličtiny, občianskej náuky a psychológie, teda z vecí, ktoré ma bavia a ktorým sa chcem v budúcnosti viac-menej aj venovať. Najväčšou výzvou bola pre mňa občianska a najmä filozofia, kvôli ktorej som bol do poslednej chvíle nepokojný. Niet totiž nad pocit, že si nepamätáte viac než polovicu z toho, čo ste sa pred štyrmi dňami naučili (a ako som sa na psychológii dozvedel, kvôli atrofii a postupnej zmene pamäťových stôp podľa fyziologickej teórie pamäte je to úplne prirodzené). Počas štyroch maturitných dní som ale veril črepine šťastia z džbánu zo stužkovej a dúfal, že mi prinesie pri ťahaní otázok šťastie. A veru priniesla! 

Začínal som angličtinou, na ktorej som rozprával o chudobných ľuďoch a ľudských právach. Nasledovala diskusia o mojom "obľúbenom" športe, z ktorej som vôbec nebol nadšený. Môj dojem ale vylepšila simulácia, v ktorej som mal rozprávať o knihách, ktoré by som kúpil do novej knižnice. Zároveň som mal vymyslieť spôsob, akým by som do knižnice prilákal čo najväčší počet mladých čitateľov. Na občianskej som si vytiahol osvietenstvo, legislatívny proces prijímania zákonov spolu s právnym systémom a monetárnu politiku. Na psychológii to bolo ešte lepšie. Dvadsať minút som rozprával o rodine, sociálnych konfliktoch a súťažení, ktoré by malo vyústiť do spolupráce. A slovenčina, ktorá ma čakala až vo štvrtok, kedy väčšina maturantov už oslavovala? Tá dopadla taktiež na výbornú. Vytiahol som si slovnú zásobu a porovnanie spoločenských vrstiev v dielach Detvan a Ežo Vlkolínsky. 

Som teda oficiálne dospelý a aj mne sa konečne začínajú skoro štyri mesiace prázdnin. :-) Pred tým ma ale čakajú prijímačky na Univerzite Komenského. Už 14.júna absolvujem test všeobecných študijných predpokladov a na Katedre žurnalistiky ma čaká kamerová skúška spolu s písaním modelovej správy. Verím, že to dopadne minimálne tak úspešne, ako moje maturity :-).Držte mi palce. Možno sa s niekým z vás dokonca uvidím... Ak áno, určite sa mi prihovorte! :-) A keďže bolo na blogu posledný mesiac mŕtvo, už v najbližších dňoch sa budem snažiť všetko dobehnúť. Očakávať môžete recenzie na knihy Nádych a Čo bolo potom... Pekný slnečný deň! :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

RECENZIA: Crowfieldska kliatba (Pat Walsh)

Predstavte si rozprávku zasadenú  do Vianoc. Predstavte si dobre  vytvorené charaktery a magické bytosti...  Predstavte  si  Crowfieldsku kliatbu.  Will vie o tajomstve. Ďaleko v lese, niekde za opátstvom, v ktorom žije, je hrob. A pod snehom leží niečo, čo malo žiť naveky. Ale Will nie je jediný, kto o tom vie. Niekto ďalší ho pozoruje... Vo Willovom svete ožíva stredoveká mágia, lesní ľudia, zvláštni svätci, aj kliatby a povery dávnoveku. Chcete vedieť, čo sa stane, keď pochováte anjela? Radšej však nečítajte potme. Vianočných rozprávok je veľmi veľa. Či sú ich hlavnými postavami škriatkovia,  snehuliaci alebo Santa Clausovia, všetky sa sústreďujú najmä na deti a ich fantazijný svet. Aj Crowfieldska kliatba je určená deťom, no pri čítaní si na svoje prídu aj dospelí. Veľkým pozitívom na tejto knihe je jej krátky rozsah, nie veľmi zložitý dej, ale i napriek tomu zaujímavý a pútavý príbeh s úžasnou vianočnou atmosférou. Dej je zasadený do Crowfieldskeho opátstva zasneže