Preskočiť na hlavný obsah

Júlová mesačná chvastačka

Nie je to tak dávno, čo som fotil svoje júnové prírastky a opäť tu máme koniec mesiaca, preto je čas na pravidelnú mesačnú chvastačku, ktorú organizuje Judit. A okrem toho, že je za nami polovica prázdnin, ešte niečím je tento deň špeciálny. Máte na mysli nového Harryho Pottera, ktorý vo svete spôsobil ošiaľ? Uhádli ste správne. Ale vráťme sa späť k júlovým knižkám...
Keďže sa mi za posledné mesiace nakopilo zopár knižiek, ku ktorým som sa predtým nedostal, rozhodol som sa doobjednať si ich cez martinus. Do knižnice mi preto pribudla trojica románov. Prvou z nich je Zavri oči a snívaj, na ktorú som bol mimochodom veľmi zvedavý, keďže anotácia znela zaujímavo. Po prečítaní ale musím povedať, že išlo o priemerný príbeh, ktorý mal netradičný nápad, no miestami pôsobil nereálne (najmä rozhovory medzi postavami), preto odo mňa kniha nemohla dostať väčšie hodnotenie než tri hviezdičky. Druhou v poradí bolo dielo Uvoľnení od Neila Shustermana, ktoré mi doslova vyrazilo dych. Presne takúto knihu som potreboval...

...a už teraz sa neviem dočkať pokračovania (ktoré je vraj ešte lepšie!). Azda vyjde v slovenčine už onedlho. Poslednou z trojice je knižka Sladké nič, ktorá pochádza z pera známej Jamie McGuire. Román práve čítam a som veľmi zvedavý, čo sa z príbehu vykľuje. Je pravdou, že som si v júli rozčítal viacero kníh a okrem spomínaných troch diel to bolo aj Life And Death od Stephenie Meyerovej a dnes ráno sa k nemu pridal aj nový Harry Potter, ktorého som spomínal v úvode článku. Obe knihy boli v angličtine a musím povedať, že číta, v cudzom jazyku čoraz plynulejšie. Azda mi to pôjde stále lepšie. Harryho som síce ešte nedočítal, no už teraz viem, že sa stane jednou z mojich najobľúbenejších kníh. Viac vám ale neprezradím... iba to, že v slovenčine knižka vyjde už v novembri. :-) A aké knihy pribudli v júli vám? Pochváľte sa mi v komentároch! :-) 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov , z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše.  Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová , keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca . Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo