Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Posledná možnosť úniku (Federico Axat)

Úspešný právnik Ted McKay má všetko, po čom človek môže túžiť. Keď mu však diagnostikujú nádor na mozgu, rozhodne sa spáchať samovraždu. Práve keď sa chystá streliť si guľku do hlavy, vyruší ho zvonček pri dverách. Spočiatku chce Ted nevítaného hosťa ignorovať, ale napokon dvere otvorí. Neznámy návštevník má pre Teda návrh: ponúkne mu členstvo v tajnej organizácii, ktorá zabíja vrahov, čo ušli spravodlivosti. Ted ponuku prijme, ale po čase začne tušiť, že mu niekto nastražil pascu a on sa do nej chytil, niekto ním zjavne manipuluje a zasieva v ňom pochybnosti. Ted už neverí ničomu, ani sebe, ani ľuďom, ktorí ho obklopujú...

Ako už anotácia a názov knihy Posledná možnosť úniku napovedajú, dielo Federica Axata nebude úplne obyčajné. Autor, ktorý mimochodom pochádza z Argentíny a píše po španielsky, má totiž na konte ďalšie tri romány, ktoré literárni kritici označujú ako napínavé psychologické trilery. S odstupom času musím povedať, že bola kniha naozaj netradičným čítaním.

"Nevedela odolať a prečítala si dva či tri články o prípade. Potom prelistovala nasledujúce obaly, celkovo desať. 
Všetko ženy. Môže byť toho viac..." 

Mám pocit, a určite bude so mnou množstvo čitateľov súhlasiť, že je naozaj náročné napísať dobrý kriminálny príbeh. Autor sa totiž musí popasovať s množstvom prekážok, ktoré môžu pri písaní nastať. Potrebuje, aby bolo jeho dielo nepredvídateľné, aby vyšetrovacie postupy polície vyzerali reálne a v neposlednom rade, aby prišiel s nápadom, ktorý tu ešte nebol. Nemôžem povedať, že Axat splnil úplne všetky kritéria. Hoci mal ale jeho román menšie nedostatky, jeho čítanie ma bavilo. Bolo totiž vidieť, že sa štylisticky odlišuje od svojich kolegov a Posledná možnosť úniku mala v sebe niečo, čo ma nútilo čítať ďalej a ďalej. Ako som už spomínal, kniha mala niekoľko malých nedostatkov. Jedným z nich bolo to, že sa príbeh na môj vkus veľmi dlho rozbiehal. Síce napísal autor svoj román pútavo, jeho prvá polovica ma bavila o niečo menej než tá druhá.

Pozitívom knihy bolo aj to, že mal autor líniu románu vopred dobre premyslenú. Viaceré detaily vám totiž začnú dávať zmysel až s odstupom času. Páčilo sa mi, že autor napísal príbeh jednoducho a že čitateľa nezaťažoval zbytočnými opismi. Bolo vidieť, že už má niekoľko kníh za sebou a že sa v písaní jednoducho vyzná. Od príbehu však netreba očakávať strhujúcu zápletku, ktorá vám vyrazí dych. Síce je Posledná možnosť úniku podareným dielom, zaradil by som ho skôr do kategórie oddychových kníh, ktoré vám spríjemnia voľné chvíle. Mne ich teda rozhodne spríjemnilo.

"Cítila sa veľmi chudá. Krehká. Ako ostatné. Ocitla 
sa v nesprávnu chvíľu na nesprávnom mieste."

Čo dodať na záver? Azda len to, že je Posledná možnosť úniku vhodnou voľbou, ak hľadáte netradičný krimi triler, ktorý vás na chvíľu vytrhne z reality. Axat je naozaj talentovaný autor a určite neľutujem, že som siahol práve po jeho knihe. Verím, že si Poslednú možnosť úniku užijete aj vy. Prajem pekné čítanie! :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te