Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Skôr než odídeš (Clare Swatmanová)

Počas života človek prežije rôzne chvíle, ktoré mu nie sú po chuti a ktoré by najradšej zo svojich spomienok vymazal. Zoe a Ed to nemali vo vzťahu jednoduché a prešli si rôznymi prekážkami, problémami či nezhodami. Aj napriek tomu ale vždy kráčali spolu jedným smerom. Po rokoch sa v ich živote vystriedalo všetko – láska, šťastie, hádky, zúfalstvo i zmierenie, a zdá sa, že ich krásnej budúcnosti už nič nestojí v ceste. V jeden deň však Ed zahynie pri tragickej nehode a Zoe tomu nedokáže uveriť. Dala by čokoľvek za to, aby mohla vrátiť čas a zmeniť ich osud. A potom sa niečo naozaj stane – Zoe sa vráti späť v čase, netušiac, či to, čo sa jej odohráva pred očami, je naozaj skutočné. Je však možné zmeniť to, čo sa už raz stalo? Tak či onak ale dostáva možnosť prežiť ešte raz ich spoločné momenty a povedať Edovi to, čo mu povedať nestihla

"Mala som byť šťastná, že som napravila škody, a tešiť sa, že sa to konečne medzi nami zmení. Neubránila som sa však obavám, že sa to môže skončiť ako predtým a napriek mojim pokusom pôjde všetko ako v minulosti. Že nakoniec Edovi opäť ublížim."

Skôr než odídeš je debutom anglickej spisovateľky Clare Swaftmanovej, ktorá je na Slovensku a takisto aj vo svete pomerne neznámou autorkou. Keď som však čítal túto knihu a niekomu o nej povedal, často som sa stretol s tým, že si ľudia zamieňali Skôr než odídeš s Ak zostanem (Zostaň so mnou), ktorá pochádza z pera Gayle Formanovej a ktorá zároveň patrí medzi moje obľúbené autorky. A práve vďaka tejto podobnosti som sa ku knihe dostal aj ja. Okrem názvu ma zaujala aj jednoduchá obálka, a preto som sa rozhodol dať knihe šancu. Spočiatku som však netušil, že hlavná dejová línia príbehu bude založená na akomsi návrate v čase. Kniha totiž nie je zaradená do kategórie fantasy, a preto mi to bolo čudné. Neskôr som ale všetko dobre pochopil a oceňujem pomerne originálny námet autorky aj napriek tomu, že ide o debutový román.

Autorka potrebovala určitý čas, pokým sa dejová línia rozbehla. Na druhej strane však musím pochváliť dobrú organizovanosť príbehu a takisto aj jednotlivých myšlienok, ktoré vkladala do svojho románu. Ďalším faktom, ktorý som ocenil, bolo chronologické usporiadanie jednotlivých udalostí, ku ktorým sa Swatmanová v kapitolách príbehu vracala. Práve preto nebolo potrebné nad "presunmi v čase" príliš rozmýšľať a takisto nepôsobili ani chaoticky. Čo však knihe musím vytknúť, sú hluché miesta, ktorým sa autorka nedokázala vyvarovať. Síce mal príbeh pomerne rýchly spád, boli v ňom miesta, pri ktorých som sa nudil a ktoré by bolo z knihy vhodné vyškrtnúť. Záver príbehu ma však prekvapil a ocenil som najmä fakt, že sa autorka neuchýlila ku klišé. 

"Pozorovala som svoj obraz v zrkadle, ako sa zahmlieval a črty sa postupne rozmazávali. Bolo to po prvý raz v ten deň, čo som bola chvíľu sama a uverila, že naozaj budem šťastná."

Celkovo možno Skôr než odídeš označiť ako príjemné oddychové čítanie, ktoré síce neprináša dychberúci príbeh, s ktorým by ste sa nikdy predtým nestretli, no i napriek tomu vám spríjemní voľné chvíle. Mňa čítanie tohto románu bavilo, a aj keď mal zopár nedostatkov, rozhodne neľutujem, že som sa k tejto knihe dostal. Blíži sa dovolenkové obdobie a aj toto je jedna z oddychoviek, ktoré by vo vašej knižnej výbave nemala chýbať. Prajem pekné čítanie! :-) 

Zdroje obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov , z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše.  Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová , keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca . Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo