Preskočiť na hlavný obsah

Nikdy nestrácaj vieru v seba samého | recenzia knihy Stratení (Gayle Formanová)


Gayle Formanová na slovenskú scénu prišla pred deviatimi rokmi. Práve vtedy vyšiel jej román Ak zostanem, ktorý bol zakrátko vypredaný a vyžiadal si dotlač pôvodného vydania. Spolu s ním vznikol aj rovnomenný film. Tvorba Gayle Formanovej však neskončila uvedeným románom a v slovenskom preklade si čitatelia mohli neskôr prečítať Iba jeden deň s pokračovaním Iba jeden rok, Kam zmizla, Bola som tu či Nehľadaj ma. Romány spájala podobná tematika lásky, rodiny, ťažkých životných rozhodnutí a teda tém, ktoré sú blízke každému smrteľníkovi. Jej najnovšia kniha Stratení je určená mladším čitateľom. Hovorí o hľadaní vlastnej cesty a seba samého, ale aj o tom, aké je byť stratený a na pokraji síl. Ako uvádza anotácia románu, človek by sa nemal nikdy hrať na niekoho, kým nie je, a mal by byť úprimný predovšetkým k sebe samému. 

Vôbec sa nepoznajú, každý má iný život a iné problémy, ale všetci traja chápu smútok rovnako. Ako stratu.

V rušnom Central Parku sa za zvláštnych okolností stretnú traja mladí ľudia. Nádejná speváčka Freya, ktorá počas nahrávania debutového albumu stratila hlas a jej mama prežíva nečakanú prekážku horšie než samotná dcéra. Harun, mladík s etiópskymi koreňmi, ktorý plánuje odísť s chlapcom, svojou láskou, pričom jeho rodičia nič netušia. Harun sa totiž bojí, že pre ich vierovyznanie a vernosť tradíciám jeho priznanie neprijmú. A napokon Nathaniel, ktorý pricestoval do New Yorku po rodinnej tragédii s jasnou predstavou, ako naloží so životom. Predtým však mieni navštíviť všetky miesta, na ktoré ho mal otec vziať, no zostalo len pri prázdnych sľuboch. Všetci traja sa cítia nesmierne osamelí a stratení. Postupne odkrývajú svoju minulosť, pred ktorou len zatvárali oči. 

Určite nebudem klamať, keď poviem, že Gayle Formanová patrila k mojim najobľúbenejším autorom. Získala si ma svojím jednoduchým štýlom, ktorý ma neustále nútil čítať knihu ďalej a rozmýšľať nad zápletkou aj neskôr. Získala si ma tiež postavami, ktoré vždy prepracovala do hĺbky a aj napriek tomu, že boli knihy tematicky podobné, každá sa niečím odlišovala. Síce som si čítanie posledných autorkiných kníh užil, musím povedať, že som čakal o trochu viac. Akoby mi v nich chýbala akási iskra – tá, ktorú vložila Formanová do svojich prvých troch kníh. Pokles bol viditeľný aj v hodnoteniach čitateľov na portáli goodreads.com. Práve preto som bol veľmi zvedavý, čo prinesie jej novinka Stratení

Moje srdce bolo chybné nie preto, lebo ľúbilo nesprávneho človeka, ale preto, lebo bilo v hrudi zbabelca. 

Už na začiatku si všimnete, že sa Stratení odlišujú od predošlých autorkiných kníh. Je to najmä troma hlavnými postavami – a štýlom, ktorým autorka rozpovedá celý príbeh. Odlišnosť od predošlých kníh spočíva v zložitosti vypovedania dejovej línie, ktorá sa prelína v troch rovinách. Takzvané points of view (POV) sa neustále striedajú, kniha sa rozdeľuje do dvanástich častí a v rámci nich do ďalších kapitol. V konečnom dôsledku sa pred čitateľa dostane miesto príbehu s originálnym námetom zmiešaná všehochuť čohosi, v ktorej sa veľmi rýchlo stratíte. Možno je  to princípom tejto knihy. Stratení si vyžadujú pevnú dávku nervov a sústredenia sa a ak to s nimi zvládnete do konca, čaká vás nepredvídateľný záver. Výsledok? Mne ešte väčšmi domotal hlavu. 

Bolesť – tá človeka vždy dostihne.

Aj keď som s knihou miestami zápasil a čítal ju na dvakrát, neľutujem, že som sa dopracoval až do konca. Gayle Formanová nám Stratenými ukázala ďalšiu stránku svojej tvorby. Ak sa vám páčili jej predošlé knihy, určite by ste mali dať šancu aj tejto. Prajem pekné čítanie! :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá