Preskočiť na hlavný obsah

Je lepšie riadiť sa citom alebo rozumom? | recenzia knihy Dospelí (Caroline Hulsová)


Claire a Matt už nežijú spolu, ale rozhodnú sa, že pre ich dcérku Scarlett bude najlepšie, ak strávia „normálne“ rodinné Vianoce. Nevedia sa dohodnúť, čí to bol nápad, aby išli do rekreačného strediska Šťastný les, ani kto navrhol, aby so sebou vzali svojich nových partnerov. Ale niekto to urobil – a už je neskoro to zrušiť. Claire si priviedla svojho nového partnera Patricka (rozhodne nie Pata), zdanlivo rozumného nádejného triatlonistu Ironmana. Matt so sebou vzal novú životnú lásku Alex, zábavnú, inteligentnú a mimoriadne trpezlivú vedkyňu. Sedemročná Scarlett si vzala svojho plyšového priateľa Uška. Je to obrovský králik. Všetci piati (s Uškom šiesti) sa so zaťatými zubami venujú núteným zábavným aktivitám. Keď Scarlett večer zaspí, až priveľa popíjajú a prezrádzajú si tajomstvá z minulosti. Nevedno ako, zrazu sa ich dovolenka zmení na sud pušného prachu a končí sa tam, kde sa celý príbeh začína – uplakaným, vydeseným telefonátom na políciu. Čo sa stalo? Všetci tvrdili, že sa budú správať ako dospelí

Keď som si prvýkrát prečítal anotáciu knihy Dospelí, v mnohých veciach mi pripomínala diela Jojo Moyesovej, ktorej vyšlo v slovenčine niekoľko kníh. Boli zamerané na rodinu, vzťahy a manželstvo a hovorili najmä o náročných životných situáciách, do ktorých sa môže dostať hocikto. Podobne sú na tom aj Dospelí. Síce pravdepodobne nechodíte na dovolenku so svojím bývalým partnerom (partnermi), no aj napriek tomu môže tento román povedať veľa užitočného každému z vás. Či už o ľudských reakciách, životných rozhodnutiach, ale aj o hľadaní samého seba. Ale pekne po poriadku...

"Nech je tak či onak, s Claire to zvládne lepšie – manželstvo aj otcovstvo, všetko. Tentoraz to bude robiť správne, nech to stojí čokoľvek."

Ak by som mal vyzdvihnúť najväčšie pozitívum románu Dospelí, boli by to postavy. Hulsová dokázala výborne vykresliť jednotlivé charaktery všetkých postáv, a takisto aj ich vývoj v čase. Každá z nich sa niečím odlišovala, neboli vytvorené ako cez kopirák. Pozornosť treba upriamiť najmä na malú Scarlett, dieťa Claire a Matta, ktorí si našli nových partnerov, avšak pre dobro dieťaťa sa rozhodli stráviť Vianoce všetci pohromade. Autorka poukazuje na vývin malej Scarlett a najmä na vplyv neusporiadaných vzťahov medzi rodičmi na jej psychiku. Ako výsledok opisuje vznik Scarlettinho najlepšieho kamaráta, plyšového zajaca Uška, s ktorým má dieťa výnimočný vzťah a v knihe vystupuje ako imaginárna, živá bytosť, s ktorým vedie Scarlett rozhovory. 

"Látka jej života sa okolo nej skladala, ukladala, krčila a ona nevedela, čo má potiahnuť, aby ju znovu urovnala." 

Na rozdiel od postáv, o niečo slabšie hodnotím celú štruktúru románu. Tá sa prelína s výsluchom na policajnej stanici, po záhadnej streľbe, ktorá je vlastne motívom celej knihy. Prepojenie hlavnej dejovej línie a útržkov z policajnej stanice na mňa miestami pôsobilo chaoticky a príliš prekombinovane. Pozitívne hodnotím najmä začiatok a koniec príbehu, uprostred románu dokáže čitateľ nájsť niekoľko hluchých miest. Pomerne originálnemu nápadu a dobrej myšlienke teda chýba spracovanie, ktoré ale v prípade podobného žánru môže byť čiastočne ospravedlnené. 

Dospelí sa dozaista nestanú trhákom. Román vám ale odporúčam ako oddychové čítanie, ktoré si vezmete trebárs na dovolenku, alebo vám spríjemní chvíle voľna. Caroline Hulsová prišla so zaujímavou myšlienkou, a dala si záležať najmä na postavách a vzťahoch medzi nimi, ktoré sú ústredným motívom tejto knihy. Opisuje náročné životné rozhodnutia, ale napríklad aj to, či je lepšie riadiť sa citmi alebo rozumom. Prajem pekné čítanie! :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Keď si knihomoľ volí svoju budúcnosť

Veľmi dobre si spomínam na svoj prvý deň v škôlke . Na to, keď som uplakaný vychádzal z tej hrôzostrašnej budovy , v ktorej na mňa pani učiteľka kričala, aby som neplakal. A taktiež aj na to, ako som sa bál, no môj strach bol úplne zbytočný. Akoby to bolo pred mesiacom, keď som prvýkrát vstúpil do triedy a našiel si na lavici knižku, na ktorej názov si už nespomínam. Akoby všetky tie roky driny ubehli ako voda - a dnes stojím pred veľkým rozhodnutím . Čím budem v budúcnosti? Avšak taký je život - dennodenne sa musíme rozhodovať o svojom nasledujúcom kroku , o tom, či najprv vynesieme smeti, ktoré už doslova kričia "Vynes ma!" alebo ostaneme ešte chvíľu ležať pred obľúbeným seriálom . Celý život je o rozhodnutiach, no voľba vysokej školy a svojej budúcnosti niečím tak ľahkým určite nie je. A keďže nechcem, aby bol tento blog iba o recenziách a ukážkach z kníh, rozhodol som sa porozprávať vám niečo z môjho skutočného života . Možno si poviete - čo bláznim, veď som le...

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ...