Blížencov asi nemožno nazvať kriminálkou, hoci sa v nej trestný čin dozaista stal. Teda aspoň to tvrdí matka dvojičiek, Lauren. Prečo som sa rozhodol prečítať si tento román? Bola to pravdepodobne zvedavosť, a akýsi pocit, že kniha (alebo jej hlavná hrdinka) bude šialená. Pocit, že iba ona pozná pravdu, ktorú jej nikto neverí. S odstupom času musím povedať, že som za túto knihu veľmi rád. Mala niečo do seba, bola úplne iná než tie predošlé, a čo je hlavné, prinútila ma napäto lisovať až do samého konca.
Všetci jej vravia, že je vyčerpaná a potrebuje si poriadne oddýchnuť. Majú pravdu. Lauren Tranterová práve porodila krásne dvojčatá, Morgana a Rileyho, a v živote nebola unavenejšia. Len ona však vie, čo sa stalo v prvú noc po pôrode v nemocničnej izbe. Odrazu sa tam objavila záhadná cudzia žena a chcela jej deti vziať. Vlastne nie vziať, vymeniť za akési iné... stvorenia. Okrem Lauren ju však nikto iný nevidel. Ani policajti nič nezistili. Všetci od lekára až po jej manžela sú presvedčení, že všetko sa odohralo iba v jej hlave. S výnimkou detektívky Joanny Harperovej, ktorej intuícia našepkáva čosi iné. Prešiel mesiac. V jedno slnečné ráno sa ustráchaná Lauren konečne vyberie s dvojčatami na prechádzku k rieke, zdriemne si na lavičke – a obe deti zmiznú. Polícia pohotovo zakročí, ale keď sa nakoniec dvojčatá nájdu, sú akési iné. Vyzerajú síce ako Morgan a Riley, aspoň všetci ostatní to tvrdia, ale Lauren sa niečo nezdá a zdesene kričí: To nie sú moje deti! Lauren je odhodlaná svojich synov nájsť a zachrániť, tak ako to káže stará legenda, aj keď riziko je nepredstaviteľné. Ak sa mýli, urobí najväčšiu chybu vo svojom živote.
"Predstava domova jej náhle pripadala cudzia ako vzdialená krajina, ako miesto, kam sa už možno nikdy nevráti."
Melanie Golding vytvorila dve silné postavy. Na jednej strane Lauren, ktorá údajne prišla o svoje dvojčatá, a na strane druhej vyšetrovateľku Joannu Harperovú, ktorá jej – zdá sa – ako jediná verí. Obe ženské postavy majú svoj príbeh, a autorka odkrýva najmä minulosť vyšetrovateľky, ktorá v prípade zohráva istú rolu. Síce môže niekomu pripadať konanie hlavných postáv ako absurdné, ja som sa počas celej knihy snažil ich neodsudzovať – a pozrieť sa na príbeh z oboch strán. Ocenil som najmä nepredvídateľnosť dejovej línie, a takisto aj jej záver, ktorý by pravdepodobne nikto z čitateľov nečakal. Melanie necháva isté veci nedopovedané, a núti čitateľa nad knihou rozmýšľať.
"Len nech to trvá, pomyslela si, toto sladké trápenie, čas bezsenných nocí. Nech to trvá toľko, koľko treba."
"Bála sa, že to nezvládne. Že neznesie mať pri
sebe tie dve stvorenia a predstierať, že sú jej. Tak veľmi jej chýbali jej chlapci."
sebe tie dve stvorenia a predstierať, že sú jej. Tak veľmi jej chýbali jej chlapci."
Je úplne jasné, že Blíženci nie sú knihou pre každého a nie každý v nej aj nájde pochopenie. Mňa ale veľmi zaujala a vytrhla zo všednosti dní. Dôvodom bola netradičná téma, silné hlavné postavy a hlavne vynikajúci spôsob, akým autorka príbeh rozpovedala. Veľmi príjemne ma prekvapil, hoci som spočiatku nemal vysoké očakávania. Snáď prekvapí aj vás. Prajem pekné čítanie! :-)
Komentáre
Zverejnenie komentára