Preskočiť na hlavný obsah

Štyri priznania, jedna vražda | recenzia knihy (Ne)vinné ženy (Gina LaManna)


Meno Giny LaManny je na Slovensku v podstate neznáme. Hoci jej vo svete vyšlo viacero kníh, hlavne šesťdielna mysteriózna séria, v preklade jej román (Ne)vinné ženy vychádza až teraz. Ten sa ale zaraďuje do úplne inej kategórie než autorkine predošlé knihy.

V luxusnom kalifornskom hoteli sa koná svadba, počas ktorej nájdu mŕtvolu muža. K vražde sa priznajú štyri ženy a každá vyhlasuje, že zločin spáchala ona. Prvou je Ginger, matka, ktorá drží pokope svoju rodinu a svadobný víkend pre ňu zďaleka nie je oddychový. Ďalšou je právnička Kate, dosť bohatá na to, aby sa vykúpila z každého hriechu. Treťou je Emily, mladá žena s tajomstvom, topiaca sa v spomienkach a alkohole. Poslednou je udržiavaná šesťdesiatnička Lulu. Tá dúfa, že jej piate manželstvo vydrží až do smrti. Žiaľ, partnerovo správanie napovedá o opaku. Prečo sa všetky priznali k vražde? Každá zaťato trvá na svojej verzii, no ani jedna výpoveď celkom nesedí. A kto bol ten muž?

"Ktovie, prečo mala neustále pocit, že sa jej všetko vymyká spod kontroly. Sledovala, ako sa život okolo nej neustále zrýchľuje, a pripadala si ako škrečok v točiacom sa kolese." 

Už anotácia tejto knihy na mňa pôsobila zvláštne. Prečo by sa 4 ženy, nezávisle od seba, priznávali k vražde toho istého muža? Nerozumel som logike ich správania, a preto som si povedal, že si tento román musím prečítať. Podobný pocit ako z anotácie som mal aj zo samotnej knihy. Štýl rozprávania autorky odbočoval zo zarytých konvencií. Hlavnú dejovú líniu prepletala s vyšetrovaním, ktoré čitateľovi priniesla v zdramatizovanej forme. Tá jednotlivé výpovede zrýchlila, odbremenila ich od zbytočných komentárov, a zároveň pôsobila ako netradičný prvok. Ak hovorím o štýle autorky, určite treba spomenúť (ne)predvídateľnosť knihy, keďže LaManna ma do poslednej strany držala v napätí, a niektoré otázky nechala otvorené. 

Štvorica podozrivých vás sprevádza počas celého príbehu. Musím ale povedať, že zdramatizovaná forma ich výpovedí postavám odobrala akési "pozadie" a ich myšlienkové pochody. Práve preto sa vám môže neraz stať, že sa v ich výpovediach stratíte – a budete sa musieť vrátiť späť, aby ste zistili, o ktorú postavu vlastne ide. Jednotlivé charaktery by si zaslúžili väčšiu hĺbku, aby sa odlíšili od ostatných. Aj napriek podarenej zápletke a napätiu, ktoré vás neopustí do poslednej kapitoly, považujem za najslabší článok tohto románu práve postavy.

"Všetci vedia, že odpustenie je najzdravšou cestou. Ibaže ona to nespravila. Stále v sebe živila nenávisť, akoby si ju celé roky držala hlboko v srdci." 

(Ne)vinné ženy podľa môjho názoru vašu čitateľskú dušu nenahnevajú, ale ani výrazne nenadchnú. Na románe ma zaujal najmä netradičný námet a štýl autorky, ktorý sa nepodobal na drvivú väčšinu krimi príbehov. Ak preto hľadáte nenáročné čítanie, pri ktorom sa budete môcť vžiť do role vyšetrovateľa, táto kniha môže byť dobrou voľbou. :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...