Preskočiť na hlavný obsah

Ženy, ktoré pochovali zaživa | recenzia knihy Obeta (Ellison Cooperová)


Neurologička, staršia zvláštna agentka Sayer Altairová, skúma mysle psychopatov. Do služby ju povolali, keď agent FBI vo voľnom čase pri prechádzke so psom špeciálne vycvičeným na hľadanie mŕtvol spadol do jaskyne plnej ľudských kostí. Kostrové pozostatky nájdené hlboko v Shenandoahskom národnom parku vo Virgínii majú dvadsať rokov a rovnako dlho je nezvestná aj miestna tínedžerka. Sayerin tím medzi kosťami nájde dve čerstvé mŕtvoly, a tak odložený prípad opäť otvoria. Čoskoro vyjde najavo hrozivá skutočnosť – s ich smrťou má niečo spoločné žena, ktorú nedávno uniesli aj s jej malou dcérou. Sayer musí odhaliť súvislosť medzi starými pozostatkami a novými telami, skôr než sa unesená matka a dieťa stanú ďalšími obeťami. Vrah je však vždy krok pred ňou. Útočí na členov tímu a sabotuje ich úsilie. Sayer už pomaly nevie, komu môže dôverovať. Nečakane dostane nevyžiadajú pomoc od subjektu 037, jedného z anonymných psychopatov, ktorých mysle skúma. Ten nemieni dovoliť, aby akýsi sériový vrah ohrozil jeho vlastný zlovestný plán.

"Pri myšlienke, že konečne sú na správnej stope, pocítila známe vzrušenie. Živila ho v sebe, kým sa nezmenilo na hnev. Odhalenie totožnosti páchateľa v nej znovu prebudilo lovecký inštinkt." 

Ellison Cooperovej vyšiel v slovenčine už minulý rok román V klietke, ktorý je prvou časťou krimi série o vyšetrovateľke Sayer Altairovej. Tá – ako uvádza aj anotácia jej druhého románu Obeta – je neurologičkou. Práve tento aspekt robí z knihy nielen kriminálny, ale aj psychologický triler. Autorka totiž okrem ústrednej zápletky približuje svojmu čitateľovi myslenie a správanie psychopatov, ktoré hrá v románe kľúčovú úlohu. Už podľa spomínanej anotácie je teda jasné, že nepôjde o klasický príbeh. Na Obete som ocenil najmä autorkin rozprávačský talent, ktorý ma dokázal upútať už v prvých kapitolách. 

Rovnako silnou stránkou knihy sú postavy, ktorým autorka venovala významnú pozornosť. Postavu vyšetrovateľky som si obľúbil veľmi rýchlo. Páčil sa mi najmä spôsob, akým pristupovala k svojej práci. Pozitívne hodnotím aj rozvrhnutie akcie, s ktorou autorka nečakala až na samý koniec. V knihe sa neustále niečo dialo, a Cooperová vás úspešne držala v napätí. Ako už bolo uvedené, Obeta je druhou časťou krimi série, v ktorej však prípady na seba nenadväzujú. Hoci som prvý diel série nečítal, nemal som pocit, že by mi "ušlo" niečo podstatné, keďže sa Obeta sústreďuje na úplne iný prípad než prvá časť V klietke

"Vedela, že čím dlhšie tam bude stáť, tým väčšmi bude pochybovať o správnosti svojho rozhodnutia. Ak toto bola jediná cesta von, musela ju vyskúšať, skôr než sa netvor vráti. Skôr než sa zmocní jej dcérky."

Musím povedať, že ma román Obeta veľmi príjemne prekvapil a že splnil moje očakávania. Autorka dokázala podať celý príbeh s ľahkosťou a najviac som si užil jeho psychologický rozmer. Ak sa rozhodnete knihu si prečítať, musíte rátať s tým, že vás bude Cooperová držať až do poslednej kapitoly v napätí, ktoré na konci knihy ešte väčšmi gradovalo. Obeta môže byť teda vašim vhodným spoločníkom na dovolenke či vo chvíľach, kedy budete chcieť zabudnúť na realitu.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...