Preskočiť na hlavný obsah

Dokáže zabudnúť na to, čo sa jej stalo? | recenzia knihy Veriť znova (Mona Kasten)

Len pred pár mesiacmi vyšla na Slovensku prvá časť série Znova, ktorá pochádza z pera nemeckej autorky Mony Kastenovej. Vydavateľstvo Ikar nenechalo čitateľov dlho čakať a prichystalo pre nich pokračovanie. Osudy postáv sa ďalej rozvíjajú vo Veriť znova.


Šťastné konce sú iba vo filmoch, v tom má Dawn Edwardsová jasno. Odkedy pristihla svojho bývalého s inou, zanevrela na chlapcov a radšej sa zamerala na štúdium. Túži po kariére spisovateľky, a hoci už istý čas publikuje poviedky na internete, nik z okolia sa o tom nesmie dozvedieť. Ani Dawnini najbližší priatelia o jej záľube netušia. Popravde, všeličo o nej netušia. Rovnako ako Spencer Cosgrove, atraktívny kamarát, ktorému nie je ľahostajná. Spencer je síce neodbytný, ale Dawn zas neoblomná. Jedného dňa náhodou spozná jeho pravú tvár a uvedomí si, že naoko večne veselý chlapec vlastne nemá veľa dôvodov na úsmev. Spencera viac nevníma len ako zvodcu, na ktorého sa hrá, no postačí to na to, aby poľavila v zásadách?

„Niečo sa v ňom zlomilo a odrazilo v postoji tela. Spencer Cosgrove, ktorý bol vždy naporúdzi, keď ho niekto potreboval, a pre priateľov bol pevnou oporou, sa mi v náručí úplne zosypal.“

Ak by som mal tromi slovami charakterizovať autorkinu sériu, isto by som použil výrazy bezprostredná, chytľavá a jednoduchá. Síce neprináša nič, čo by neponúkali aj iné young adult knihy, neľutujem, že som sa do nej pustil. Mona Kasten si zvolila originálny a pomerne netradičný spôsob budovania tejto série. Zasadila ju totiž do jednotného prostredia, ale v každej časti predstavuje inú dvojicu postáv. Zatiaľ čo v prvej knihe sústreďovala pozornosť na Allie a Kadena, ústrednými postavami pokračovania sú Dawn a Spencer. Hoci by sa mohlo zdať, že pôjde o rovnaký príbeh, v skutočnosti to tak nie je. Autorka si dala naozaj záležať na tom, aby čitatelia nemali pocit, že čítajú o tom istom než v prvej časti. Zvyšné postavy, najmä Scotta, Kadena či Allie tentokrát uvádza Mona Kasten len veľmi okrajovo.


Veriť znova môžeme zaradiť skôr k oddychovým knihám, ktoré síce disponujú menším množstvom akcie, avšak neovplyvňuje to výslednú hodnotu publikácie. Podobne ako v predošlej knihe, aj vo Veriť znova kladie autorka veľký dôraz na vykreslenie pocitov a emócií jednotlivých postáv. Rovnako dôležitý je ich osobnostný prerod, ktorý môžeme sledovať aj na pomerne malom počte strán. Práve skutočnosť, že čitatelia už dané prostredie poznajú, dopomohol autorke odbremeniť román od úvodných opisov. Dawn mi ako hlavná postava pasovala viac než Allie a vo viacerých veciach som sa s ňou dokázal stotožniť. Mona Kasten jednoducho vie, ako postavy vykresliť tak, aby boli mladým čitateľom blízke, a najmä aby pôsobili autenticky a dôveryhodne

„Každý deň ponúka možnosť začať odznova a byť dobrým človekom. Každé ráno je novým začiatkom.“

Román Veriť znova odporúčam všetkým tým, ktorých zaujala predošlá autorkina publikácia. Napriek tomu, že druhá časť nenadväzuje na prvú, vám odporúčam, aby ste si najprv prečítali Začať znova – a pochopili tak všetky dôležité súvislosti medzi postavami. V tretej knihe, ktorá ponesie názov Cítiť znova, Mona Kasten bližšie priblíži čitateľom ďalšie dve postavy, konkrétne Sawyer a Isaaca. V slovenskom preklade by mala vyjsť v decembri tohto roka.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...