Preskočiť na hlavný obsah

Pôvodný plán nemusí byť vždy ten najlepší | recenzia knihy Bozky a croissanty (Anne-Sophie Jouhanneau)

Každý z nás mal v detstve svoje vysnívané povolanie. Niekto sa túžil stať učiteľom, spevákom, iný zas hasičom či záchranárom. A hoci sa väčšina z nás svojho detského sna vzdala, ten zvyšok si išiel za svojím, nech sa dialo čokoľvek. Pýtate sa, do ktorej skupiny patrí Mia, hlavná hrdinka románu Bozky a croissanty? Tá má vo svojom osude jasno – odjakživa totiž vedela, že sa z nej stane baletka. Presne preto plánuje stráviť leto vo Francúzsku a drieť na svojom sne. Jej plány sa však veľmi rýchlo skomplikujú... 

Jednak má v Paríži veľmi silnú konkurenciu a jej rivalka Audrey si nenechá ujsť jedinú príležitosť, aby jej ukázala, že je lepšia. Ďalším problémom je jej učiteľ baletu, ktorý má oveľa vyššie nároky než by Mia čakala. No a potom je tu... Louis. Chlapec, ktorému sa – chtiac či nechtiac – darí Miu rozptyľovať v jej baletnom úsilí a ukazovať jej Paríž, ako ho dovtedy nepoznala. Pôvodne sa išla baletu venovať s plným nasadením, no nakoniec zisťuje, že nič nie je tak, ako si vysnívala

A ja sa tomu neskutočne teším, pretože inak by nevznikla táto veľmi milá knižka, ktorá má obrovský potenciál spríjemniť vám prichádzajúce jarné dni

Pri pohľade na obálku a v neposlednom rade aj na názov tohto románu si možno niektorí z vás povedia, že pôjde o zbytočne presladený a prikrášlený príbeh, ktorý má už vopred jasný koniec: zaľúbia sa a budú spolu žiť na veky vekov... Hoci som sa toho spočiatku obával aj ja, som šťastný, že som dal na svoj „vnútorný hlas“, ktorý mi napovedal, že to tak nebude. Bozky a croissantymilým oddychovým čítaním, ktoré vám pripomenie, aké dôležité je snívať a zároveň sa nevzdávať toho, čo je pre vás dôležité

Ak by ste sa predsa len do tejto knihy púšťali s predsudkami, autorka vám ich už na prvých stranách vyvráti. Svoje rozprávanie totiž prepletá termínmi z baletu a čitateľov tak pomaly zasväcuje do Miinej vášne. A to ani nehovorím o krásnych opisoch Paríža, vďaka ktorým sa budete cítiť, akoby ste stáli priamo pod Eiffelovkou spolu s hlavnými hrdinami románu.

 Odrazu to pochopím: Ak niečo veľmi chcem, nemôžem čakať na krásneho princa, aby to zariadil.

Fakt, že Bozky a croissanty zachytávajú pomerne krátky časový úsek, hrá do karát celkovému vývoju zápletky a napomáha autorke odbremeniť príbeh od akýchkoľvek „hluchých miest“. Práve naopak, A. Jouhanneau veľmi dobre pracuje s budovaním gradácie dejovej línie a opisné časti neustále prepletá akciou, čím si zabezpečuje plnú pozornosť svojho čitateľa. Veľmi pozitívnym prvkom knihy sú aj jej hlavné postavy Mia a Louis, ktoré autorka vykreslila realisticky a bez zbytočných idealizácií (tie totiž bývajú v young adult príbehoch častým problémom) – aj so všetkými chybami a neresťami. Jednoducho výborné!


Bozky a croissanty neprinášajú prevratný príbeh, ktorý by zmenil všetko, v čo ste doteraz verili. Autorka vás však pozýva na jedinečný výlet do mesta módy (lásky, snov a BALETU, samozrejme!), ktorý vám pomôže na chvíľu zabudnúť na aktuálne problémy a ostane vo vašich mysliach ešte dlho po dočítaní poslednej strany. Úprimne vám prajem, aby ste si ho užili aspoň tak, ako sa to podarilo mne. :-)

Do najkrajšieho mesta na svete som prišla s úmyslom venovať sa len a len baletu, namiesto toho som v ňom našla práve to, čo Paríž ponúka: romantiku.

zdroj obrázka: www.bux.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...