Preskočiť na hlavný obsah

Úsmev, za ktorým sa skrýva bolesť | recenzia knihy Dúfať znova (Mona Kasten)

Nemeckú autorku Monu Kastenovú netreba špeciálne predstavovať. V slovenskom preklade jej za posledný rok a pol vyšla už štvrtá časť pentalógie Znova, ktorá opisuje príbehy napohľad obyčajných mladých ľudí. Každú z kníh venovala jednej dvojici postáv – a čitateľom postupne priblížila osud Allie a Kadena, Dawn a Spencera, Sawyer a Isaaca, a nakopon Everly a Nolana. A hoci na seba jednotlivé príbehy nenadväzujú, môžeme v nich identifikovať viaceré spoločné prvky.

Everly Pennová neverila na lásku. Celé roky sa prizerala, ako jej mama trpí v násilnom vzťahu. Zážitky z detstva ju natoľko traumatizovali, že si mužov nepripúšťala k telu. Nechcela sa zamilovať. A už vôbec nie do svojho vyučujúceho. Ibaže Nolan Gates je šarmantný, inteligentný, sexi a iba pri ňom dokáže byť Everly sama sebou. Čím bližšie ho spoznáva, tým viac ju to k nemu ťahá. Avšak netuší, že za Nolanovým optimistickým prístupom k životu a nákazlivým nadšením pre literatúru sa v skutočnosti ukrýva bolesť. A tá by mohla zničiť ich lásku, skôr ako sa zrodí. (zdroj: anotácia, upravené)

„Bojovala som síce statočne, lenže temnota do mňa aj tak zaborila pazúry a zovrela ma, až som nemohla dýchať.“

Pravdepodobne sa budem opakovať, ale za najsilnejšiu stránku série Znova považujem naozaj pútavý štýl autorky, ktorá – hoci rozpráva o úplne obyčajných vysokoškolákoch – si ma dokázala získať každým ďalším pokračovaním. Nikdy som sa totiž nepristihol pri tom, že by som mal pocit, že čítam o tom istom. A síce sú príbehy jednotlivých dvojíc veľmi podobné, autorka do každého z nich vkladá niečo, vďaka čomu si poviete, že to „stálo za to“. 

Príbeh Nolana a Everly môže napohľad evokovať klišé. Dievča, ktoré trpí nespavosťou, sa zahľadí do svojho učiteľa, pretože v ňom nájde to, čo v minulosti stratila – nádej. Obe z postáv majú veľmi silné charaktery a treba povedať, že Mona Kasten si dala na vykreslení jednotlivých povahových čŕt naozaj záležať. Napriek tomu, čím všetkým si Nolan a Every v minulosti prešli, to ale zvládajú statočne – a môžu byť pre viacerých z nás inšpiráciou. 

„Ešte nikdy v živote som nikomu tak nedôverovala. Nikto o mne toľko nevedel, neobjal ma, lebo cítil, čo sa vo mne deje. Ešte nikto ma nedržal takto pevne, hoci sa mi mohol obrátiť chrbtom, pretože tušil, aká som zlomená.“

Keď som na začiatku spomenul podobnosť jednotlivých príbehov, nedá mi nespomenúť spoločný prvok, ktorý som zatiaľ našiel v každej zo štyroch zápletiek – a síce, že takmer každú z postáv ovplyvňuje jej minulosť. Či už to bol nepodarený vzťah s rodičmi, trauma z detstva, šikana v škole, sklamanie v láske či v priateľoch – každá z postáv sa musí vyrovnať s tým, čo sa stalo, a zároveň sa s touto „jazvou“ naučiť plynulo pokračovať. Problémy, ktorých sa Mona Kasten dotýka, sú mladým veľmi blízke a určite by sa malo o nich viac hovoriť. Ak si nimi navyše neprešli sami, dozaista sa s nimi stretli vo svojom okolí. 

Ak stále váhate, či si prečítať titul Dúfať znova, môžem vám ho iba odporúčať. Je totiž podareným pokračovaním kvalitnej série pre mladých, ktorej finále sa dočkáme už o necelé dva mesiace. V októbri totiž vyjde v slovenskom preklade piata časť Snívať znova, ktorá nám lepšie priblíži Jude a Blake, teda postavy opäť dobre známe. Tešíte sa? Ja veľmi!

zdroj obrázka: www.bux.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...