Preskočiť na hlavný obsah

Obálky, obálky, obalôčky...

A prečo im nevenovať samostatný článok? Patria medzi faktory, ktoré buď najviac navodia, alebo zároveň najviac odradia čitateľov od kúpy. Včerajšok bol dňom Všetkých farieb Zeme, tretieho pokračovania mojej NAJ-NAJ-NAJ knihy Naprieč vesmírom. Vedeli ste, že vyjde už o (necelé) DVA MESIACE (a zároveň dva mesiace po oficiálnom vydaní v Amerike)?!

Na obálku k Shades of Earth - Všetkým farbám Zeme - som čakal strašne dlho... nedočkavo a horlivo. Včera ma po príchode domov čakalo prekvapenie a so svojimi pocitmi som sa musel poradiť s inými, pretože... je naozaj pekná a chcel som vedieť, čo si o nej myslia aj kamaráti-blogeri (však, Miroslava?!). 

Páči sa mi... Aj keď to bol sprvu nezvyk, že nezobrazuje Amy a Eldera (na rozdiel od predošlých dvoch), ale... Keď sa nad tým tak zamyslíte, CooBoo ju nemohlo spraviť lepšie. Či bude aj príbeh rovnako pútavý ako obálka, neviem. No podľa slov (a opäť ťa spomeniem, Miruš) mojej blog-kamošky Mirky, to bude naaaaaozaj epické. 

"Neskutočne šialené. Nenormálne skvelé. Posledná štvrtina knihy... Zomrela som. Potom som znova zomrela. A zasa. A tak som bola už úplne mŕtva... Epické zakončenie série. A idem plakať tíško do vankúša, lebo sa celá geniálna vesmírna šialenosť skončila." 

Ako som spomínal, ešte dva mesiace. 18.marec a Všetky farby Zeme sa objavia na pultoch kníhkupectiev. Síce som včera začal s čítaním originálu (moja prvá kniha v angličtine), no kniha hýri tak zložitou angličtinou presýtenou odbornými názvami, že radšej počkám na preklad, aby som z nej vôbec niečo mal... 

Ďalšou v poradí je Greenovka Na vine sú hviezdy. Blogermi vychvaľovaná, čitateľmi milovaná... Aj taká je táto kniha. 

Keď vás prijmú na pohotovosť, prvé, čo urobia, vás požiadajú, aby ste ohodnotili svoju bolesť na stupnici od jeden do desať a na základe toho určia, ako rýchlo a aké lieky vám majú podať. Pýtali sa ma to už asi stokrát, pamätám si, že kedysi dávno, na začiatku choroby, keď som nemohla dýchať, pľúca som mala v jednom ohni a len som čakala, kedy si plamene prehryzú cestu z môjho hrudného koša na vzduch, ma rodičia odviezli na pohotovosť. Sestra sa ma spýtala, ako ma to bolí, no ja som nevládala rozprávať, tak som jej ukázala deväť prstov.
Neskôr, keď lieky zabrali a sestra mi prišla odmerať krvný tlak, pohladkala ma po ruke a povedala: „Si veľmi statočné dievča, ukázala si o jeden prst menej, než si mala.“


Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, lebo je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali ďalej. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou však spozná Augusta Watersa, ktorý má štýl, rakovinu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti.

A možno už vo februári, ako bux.sk aktuálne oznamuje. Tak či tak, 240 stranové veľdielo príde už čoskoro... Našťastie to nie je séria. Však viete, ako by dopadla. A obálka? Mne sa celkom páči. Mohlo to dopadnúť aj horšie. Oveľa horšie. 

Čo na ne hovoríte? Tešíte sa? Ja osobne mám 18.marec už dopredu zvýraznený v kalendári... To ujde rýchlo. Už len dva mesiace. Bez jedného dňa...

Komentáre

  1. Ta na Všechny barvy země je překrásná :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tá obálka je fakt krásna, ale ja som sa ešte stále nedostala k dvojke :(
    Dúfajme, že už čoskoro.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. AtU3 - obálka skvelá.^^ Na vine sú hviezdy, tak tam sa mi zdá trochu preplnená, ale inak fajn.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Keď v rukách držíte bohatstvo | Harry Potter fotočlánok

Pred pár dňami som vás informoval o tom, ako vydavateľstvo Ikar plánuje tretie vydanie Harryho Pottera - tentokrát v brožovanej väzbe s novými obálkami . Knihy uzreli svetlo sveta pred necelým týždňom a ja som sa postaral o to, aby som sa stal majiteľom prvých dvoch častí čo najskôr. Práve preto už dnes zdobia moju knižnicu a vždy keď okolo nej prechádzam, nemôžem sa vynadívať na ich obálky . Darmo, táto edícia sa grafikom naozaj podarila a zaujímavo vyzerá aj slovenské vydanie . Síce by som v takúto neskorú hodinu nemal, pripravil som pre vás obálkovú slintačku. Tak teda, dobrú chuť ! :-)           Určite väčšinu z vás poteší, že knihy sú pomerne kvalitné paperbacky , ktoré sa pri čítaní nelámu (pevne dúfam, že bude ich kvalita rovnaká aj pri štvrtej a piatej časti). Už teraz sa teším, kedy si na tieto knihy nájdem časť a budem mať možnosť si ich opäť prečítať - a tým pádom prežiť celé dobrodružstvo ešte raz. Kto sa ku mne pridá? :-) ...

Keď si knihomoľ volí svoju budúcnosť

Veľmi dobre si spomínam na svoj prvý deň v škôlke . Na to, keď som uplakaný vychádzal z tej hrôzostrašnej budovy , v ktorej na mňa pani učiteľka kričala, aby som neplakal. A taktiež aj na to, ako som sa bál, no môj strach bol úplne zbytočný. Akoby to bolo pred mesiacom, keď som prvýkrát vstúpil do triedy a našiel si na lavici knižku, na ktorej názov si už nespomínam. Akoby všetky tie roky driny ubehli ako voda - a dnes stojím pred veľkým rozhodnutím . Čím budem v budúcnosti? Avšak taký je život - dennodenne sa musíme rozhodovať o svojom nasledujúcom kroku , o tom, či najprv vynesieme smeti, ktoré už doslova kričia "Vynes ma!" alebo ostaneme ešte chvíľu ležať pred obľúbeným seriálom . Celý život je o rozhodnutiach, no voľba vysokej školy a svojej budúcnosti niečím tak ľahkým určite nie je. A keďže nechcem, aby bol tento blog iba o recenziách a ukážkach z kníh, rozhodol som sa porozprávať vám niečo z môjho skutočného života . Možno si poviete - čo bláznim, veď som le...

RECENZIA: Verum (Courtney Coleová)

Už na začiatku prvej knihy tejto série autorka svojich čitateľov varovala, že spôsob, akým príbeh rozpovie, sa nikomu páčiť nebude. Avšak nemohla na tom nič zmeniť, nič zmazať či pridať. Hoci považujem Nocte za vynikajúci a strhujúci román , nemal som pocit, že by mi na ňom niečo prekážalo alebo žeby autorka prekročila hranice znesiteľnosti . Na jej varovanie som zabudol a nebral ho vážne. Koniec druhej časti však každému úvodné autorkine slová pripomenie. Pýtate sa, aká bola moja reakcia po dočítaní Verum ? Nezmohol som sa ani na slovo. A pritom som mal pocit, že mi zápletka začína konečne dávať zmysel a že sa v nej aspoň sčasti orientujem. Veď aj samotný slogan druhej časti znie Pravda ťa oslobodí . No autorka mi dokázala, že som sa fatálne mýlil  a že moja verzia pravdy bola iba chybnou predstavou toho, čo sa v tejto knihe stalo. Kto je skutočný a kto nie? Kto je živý a kto mŕtvy? O všetkom sa môžeme iba domnievať.  "Na svojom osude musíme pracovať. Musíme zaň z...