Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška, ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy, ale samotná Aljaška

Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život. 

...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Aljašku. Svoju krásnu Aljašku. Aljaška mu zmení život. Je krásna a neodolateľná. Pritom o jej tajomstvách nikto veľa nevie a tu akoby sa s Milesom našla. Jeho život naberie nový rozmer. A možno mu ho aj od základu zmení. 

Na vine sú hviezdy sa od knihy Kam zmizla Aljaška líši jedným podstatným faktom, ktorým je atmosféra príbehu. Zatiaľ čo tá prvá vás emočne vyšťaví - a to je azda jej jedinou úlohou -, Kam zmizla Aljaška je od začiatku po koniec uvoľnená a hýri mladosťou. A naozaj, John Green dokonale a uveriteľne opisuje svet mladých - bez servítky, taký, aký naozaj je. Vyčarí vám na tvári úsmev a možno občas prinúti vypustiť nejednu slzu. 

Kniha Kam zmizla Aljaška je o láske. Je o najväčšom priateľstve a zrade zároveň. O šťastí, smútku a utrpení. Pri niektorých knihách už na prvých stranách viete, koľká bije. V Greenových knihách tomu nie je inak - lenže v opačnom zmysle. 35-ročný ujo Green sa dokáže nielen hrať so slovami a vetami - on si dokáže získať vaše srdce a... už vám ho naspäť nevrátiť. A... aj preto som si Aljašku zamiloval. Pre jej postavy, ktoré sú napísané priam brilantne. Pre jej príbeh, ktorý je originálny a ktorý vám bude pripadať ako naozajstný. A v neposlednom rade pre samotnú Aljašku, ktorá vyzerá ako obyčajné dievča a pritom skrýva toľko tajomstiev.

V prípade Aljašky nemôžem nespomenúť slovenský preklad, ktorý sa veľmi dobre priblížil žargónu a bežnej reči mladých. Aj vďaka nemu si knihu užijete ešte väčšmi. A ja som si ju teda užil! Ani pár bielych lístkov neoxiduje na obálke len tak, pre nič-za nič. No to zistíte trochu neskôr, keď John úspešne dopočíta všetky tie dni, ktoré vás budú sprevádzať na každej strane. Preto ak váhate, či obetovať pár eur na túto čiernu krásku.... Obetujte ich. Pretože možno práve tých pár eur zmení váš život. Tak trochu. 

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. Knihu si môžete kúpiť TU

Komentáre

  1. Ach jo.. U nás vyjde až v listopadu :(
    Tak hrozně moc ji chci číst :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ach jaj, kedy sa ja k tejto knihe dostanem? Zatiaľ čakám len na Na vine sú hviezdy.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. uvažujem, že si aj slovenskú verziu prečítam, najmä keď vidím, že jej dali tento kabátik, ktorý je zo všetkých obalov, ktoré kedy táto kniha mala, bezkonkurenčne najkrajší.
    recenzia sa mi páči, kniha vo mne vyvolala podobné pocity a dosť za moju lásku k nej môže fakt, že som veľký milovník metafor .)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Prečítaj, prečítaj, v slovenčine knižka vyznievala veľmi dobre :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Cole)

Mnohí ľudia tvrdia, že romantické knihy sú určené len dievčatám v puberte a ženám, ktoré v nich hľadajú útechu po namáhavom dni strávenom v práci. Tvrdia, že takéto knihy prinášajú iba plytký príbeh , ktorý neprichádza s ničím novým. Keď som na internete prvýkrát zahliadol Tisíc chlapčenských bozkov , považoval som túto knihu za obyčajný román pre mladých dospelých, ktorý bude dozaista kópiou desiatok podobných kníh, ktoré za posledné roky vyšli. V tej chvíli som netušil, ako veľmi sa mýlim. Tisíc chlapčenských bozkov totiž v žiadnom prípade nie je kniha iba pre dievčatá v puberte a už vôbec neprináša plytký príbeh, ktorý sa vyskytuje v každom druhom románe v kníhkupectve. Hoci autorka hovorí o láske dvoch mladých ľudí , vo svojom diele sa zamýšľa nad krátkosťou ľudského života a nad tým, aké dôležité je užívať si každý jeden moment . Nikdy neviete, čo vám jedného dňa skríži cestu . Ktoré rozhodnutie váš život od základov zmení. Niektoré veci jednoducho ovplyvniť nemôžeme a práve n

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te