Čo si želať pod vianočný stromček?

Pravidelne každý rok väčšina z nás rozmýšľa, čo napísať Ježiškovi. Ten zvyšok sa nechá prekvapiť... :D A potom sú tu knihomoli, ktorých rodičia už nadšene čakajú, akú knižku si ich dieťa vypýta tento rok. A ak patríte medzi nich a neviete sa rozhodnúť, ktorú si popriať, mám pre vás kratučký prehľad toho, čo ma tento rok najviac prekvapilo - a ak sa tieto knižky neusmievajú z vašej knižnice, určite by ste si ich mali zaobstarať. 

Jednoduchosť, ktorá vás zahreje

Začnem tým najnovším - a tým, čo som čítal naposledy. Bola to novinka od spisovateľky Gayle Formanovej - Iba jeden deň, ktorá vyšla vo vydavateľstve Ikar. Veľmi sa mi páčil štýl autorky, členitosť knižky a už teraz sa veľmi teším na pokračovanie. Iba jeden deň v sebe skrýva množstvo pekných myšlienok, autorka sa odvoláva na Shakespeara a počas čítania som mal veľmi zvláštny pocit. Samozrejme iba v dobrom. Musím uznať, že aj keď obálka nie je pôvodná, páči sa mi a myslím, že to mohlo dopadnúť aj oveľa horšie. Knižka mi utkvela v pamäti a určite tam ešte dlho zostane. A ak máte chuť na niečo iné, niečo realistické a kvalitne napísané, zaželajte si práve toto dielko. (A prečo taký hlúpy nadpis? Romantikuš by sa dala v tejto knižke rátať na milióny, takže ak vám bude zima, spomeňte si na G.F. a trebárs aj jej tiež vydarenú knižku Ak zostanem). V čase písania tohto článku (teda posledných dvoch hodín) sa na facebooku u Luu objavila obálka druhej časti. Ste zvedavý? Klik sem! A treba uznať, že opäť to vyzerá k svetu. Chválim!

Druhý diel kvalitnejší než prvý

Keď som už začal Ikarom, budem v ňom pokračovať, pretože mi nedá nespomenúť Putovanie večnou nocou, ktoré je druhou časťou fantasy série Pod vražednou oblohou od Veronici Rossi. Úprimne dúfam, že sa séria dočká svojho finále aj v slovenskom preklade a všetko tomu zatiaľ nasvedčuje, no človek nikdy nevie. V porovnaní s predchádzajúcou knihou sa v druhej časti udialo oveľa viac – akoby sa za ten čas autorka stihla oťukať a vypísať. Aj keď bola jednotka kvalitná, dvojka pôsobila ešte profesionálnejším dojmom. Dokonca aj vzťah Arie a Sokola sa od prvej časti vyvinul – už to nebolo len vzájomné doťahovanie – obaja dospeli a začali si uvedomovať, čo je pre nich dôležité. Od samého začiatku bol príbeh prešpikovaný akciou a plynulý dej neustále dopĺňali nečakané zvraty. Situácia sa každou stranou stupňovala a vyhrocovala, no Veronica zvládla gradáciu príbehu na výbornú, a preto si aj táto knižka zaslúži miesto v tomto "provizórnom zozname" prianí. No a obálka? Ak už kvôli ničomu inému, aspoň kvôli nej musíte knižku vlastniť :3

V neokukanom sa skrýva krása

Tento zoznam som chcel vytvoriť globálne, takže som sa zahľadel na svoju knižnicu a vybral z "každého rožku trošku". A vtedy som si spomenul na tú úžasnú knižku s pochmúrnou obálkou. Ak ste mali na mysli Den co den, trafili ste do čierneho. Knižku som si nesmierne užíval, pretože autor siahol po niečom neokukanom a podal to spôsobom záhadným a novým - ktorý sa mi veľmi ťažko opisuje slovami. Spokojne môžem povedať, že som mu nemal čo vytknúť. Šestnásťročný A sa prebúdza každé ráno v tele niekoho iného. Jeden deň ako pohodový tínedžer, inokedy je vymaľovaná lámačka sŕdc, dievča premýšľajúce nad samovraždou či týpek, ktorý sa nevie zmestiť do zárubne. A potom sa zamiluje, lenže deň sa blíži ku koncu a on sa objaví opäť niekde úplne inde... Znie to zaujímavo? V skutočnosti je to ešte zaujímavejšie, pretože knihu napísal chlap, čo v mnohých prípadoch signalizuje inakosť. To môžem potvrdiť a knižku vám určite odporúčiť.

Radosť, smiech a plač

A pri poslednej "priečke" som zahrabal veľmi ďaleko. Keď som ju v knižnici zbadal, povedal som si, že táto tam musí byť aj keby čo bolo - aj keď vyšla ešte vo februári a viacerí sa ňou už prelúskali. Kam zmizla Aljaška, právom si tu. Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje. Presťahuje sa, spozná nových kamošov, krásne dievča a potom sa stane v jeho živote zlom. John Green sa krásne pohral s mojimi emóciami. Zatiaľ čo v prvej polke som sa chichúňal, v tej druhej mi bolo hlavného hrdinu naozaj ľúto. Od môjho čítania Aljašky uplynulo už niekoľko mesiacov a keby ste sa ma spýtali, čo si o nej myslím, určite by som rozprával len v dobrom. Kam zmizla Aljaška si jednoducho zaslúži byť tu - a takisto aj u vás doma. Ak ešte nie ste jej vlastníkom, ba nebodaj ste o nej ešte nepočuli, určite by ste to mali zvážiť. A potlačiť trochu na rodičov.

... teda aspoň u mňa doma sa vždy víťazom stanem ja. :D Bojujte, aj keby boli rodičia nezlomní, a prajem vám, aby knižky, ktoré si želáte, našli miesto nielen u vás v izbe, ale aj vo vašom srdci. Brr, a dosť bolo tých sladkých rečí. Zas nabudúce, keď si nájdem čas prispieť. Majte sa peknee! :)