Preskočiť na hlavný obsah

Na svätého Mikuláša, neučí sa neskúša sa alebo vianočné reči všetkého druhu...

Povedal som si, že nemôže byť na škodu občas napísať aj článok, ktorý sa netýka kníh, recenzií a noviniek zo sveta knihomoľov. Keď si v adventnom kalendári otvoríte piate okienko, znamená to, že prišiel čas na mikulášsku výslužku. Táto slávnosť sa stala akousi tradíciou – a nielen pre deti. Už v období Mikuláša si totižto začneme uvedomovať, že sa pomaly ale isto blížia Vianoce – a teda aj kupovanie darčekov, príprava vianočnej výzdoby a podobne. Spomenuté veci dokážu urobiť množstvo starostí, a preto by ste si mali všetko dopredu premyslieť. 

Síce má každý svoje deti neskutočne rád a nedal by na ne ani dopustiť, netreba to s mikulášskymi sladkosťami veľmi preháňať. Dobrou odmenou pre ratolesti môže byť aj knižka alebo menšia odmena, ktorá nahradí sladké. Verte mi, že „výslužka v topánke“ dokáže potešiť každého – dokonca aj mňa, dospeláka. Odmeny sú fajn, ale prílišné rozmaznávanie môže vašim deťom len uškodiť. Typickým darčekom je kniha – teda stvorenie z pár stoviek kusov papiera, ktoré vás dokáže zabaviť na niekoľko hodín. V lepšom prípade potešiť vašu dušu, prinútiť zamyslieť sa alebo emočne vyšťaviť (he, John Green!). Čo ak ale podobný žáner kníh nie je váš obľúbený alebo dokonca čítanie nie je to pravé, čo vás baví? Dokázali by ste sa zľutovať a dočítať darček dokonca? Len si predstavte tú situáciu – nedeľný obed u svokrovcov a otázka, ako sa vám páčil vianočných darček. Potili by ste sa od nervov alebo improvizovali a zahrali to na krátkodobú pamäť? Odpoveď je ťažká, no verte, že málokto by sa priznal a povedal, že darček bol nevhodný. A tak to, žiaľ, býva častokrát. 

Deti majú sviatok Mikuláša ešte radšej kvôli riekanke „Na svätého Mikuláša, neučí sa, neskúša sa,“ ktorá zaberala na učiteľov v nižších ročníkoch základnej školy. Pri starších žiakoch je toto obdobie pre množstvo písomiek a skúšania doslova neúnosné a malá odmena dozaista študentom pomôže (a verte, že rozprávam z vlastnej skúsenosti!). Podľa seba viem, že štúdium vie Vianoce chtiac či nechtiac znechuť. Netreba si preto myslieť, že je Mikuláš či nasledujúce sviatky určený len najmenším. Každý sme predsa svojím spôsobom deťmi. Či sa nám to páči alebo nie. :-) Sú to dni pokoja a radosti a aj keď sa mnohokrát so svojimi blízkymi pohádame, mali by sme byť voči sebe ústretoví a radovať sa aj z maličkostí... A predovšetkým, oddýchnuť si od problémov a načerpať energiu na celý rok. 

Vianoce sú jedinečný sviatok všetkých ľudí: sú v znamení rodinných stretnutí, darčekov, ale aj predvianočného stresu, bez ktorého sa väčšina z nás nezaobíde. Každý predsa chce, aby dopadli čo najlepšie, a preto je dôležitá organizovanosť. Avšak ako si urobiť z Vianoc ešte väčšiu radosť, aby sa pocit čarovného sviatku ešte väčšmi zintenzívnel? Výzdoba domu nie je iba o vianočnom stromčeku. S prípravami treba začať čo najskôr - pretože, ako sa hovorí: čím skôr, tým lepšie. Určite by sa vám predsa nepáčilo, keby ste dvadsiateho tretieho poobede zistili, že vám nesvietia sviečky na stromčeku. Zháňať všetko na poslednú chvíľu tiež nie je najvhodnejšie, keďže obchody sú plné ľudí, ktorí nevedia čo skôr. 

Ozdobovanie stromčeka sa pre mňa – a určite aj ostatných – stalo doslova zážitkom. Rozbaľovanie  vianočných ozdôb, hrkotanie sviečkami, hľadanie tej zlej, kvôli ktorej zas všetky ostatné nesvietia, ale najmä potešenie z jedinečnej príležitosti trochu sa zastaviť od každodenných problémov a myslieť na niečo čarovné. Zastávam názor, že stromček by mala ozdobovať celá rodina. Môže vám to pripadať ako idylka z amerického filmu, ale myslím si, že práve takéto ozdobovanie si všetci členovia rodiny užijú najviac. Pretože stromček bude podľa predstáv každého jedného člena rodiny a jeho ozdobovanie zanechá v každom tie najhlbšie spomienky

Hoci sme pred Vianocami viacerí zaneprázdnení, mali by sme si nájsť aj čas pre seba: a byť so svojimi blízkymi - nie len pri vianočnej večeri. A taktiež si nemyslieť, že zimný look sa vzťahuje len na ozdobu domu. Každý jeden z nás by mal byť v tomto období o kúsok ústretovejší a veselší. S úsmevom je predsa život krajší. Nikdy predsa neviete, čo vás čaká za rohom a čo sa udeje ďalší rok. Prečo si teda neužiť chvíľu voľna najviac, ako to len ide?

Komentáre

  1. Ani nehovor, ja nemám ani jeden darček! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mikuláš je super a kniha pod čižmou ešte lepšia :D
    Mám mladšiu sestru pri ktorej ešte musím používať slová Mikuláš a Ježiško ale páči sa mi to. Pripomenie to, že už je čas spomaliť a vychutnať si tieto chvíle no a samozrejme aj to, že piateho sa vykladajú čižmy na okno :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rozdiel medzi spravodlivosťou a pomstou je len v tom, kto príbeh rozpráva | recenzia knihy Pavučina klamstiev (Julie Clark)

Julie Clark vo svete literatúry debutovala románom The Ones We Choose, ktorý vyšiel ešte v roku 2018. Pavučina klamstiev (The Lies I Tell) je v poradí jej tretia kniha a zároveň prvá, ktorá vychádza aj v slovenskom preklade. Jej anotácia mi už na prvý pohľad pripomínala príbeh Jedna nevinná lož, ktorý som tento rok čítal a ktorý si ma veľmi získal. Rozhodol som sa teda dať šancu aj Pavučine klamstiev a s odstupom času musím povedať, že to bolo skvelé rozhodnutie. Meg Williamsová . Maggie Littletonová. Melody Wildová. Rôzne mená, tá istá osoba – v závislosti od mesta a vytýčeného cieľa. Je to podvodníčka, ktorá vymaže svoje skutočné ja , aby sa stala tým, kým potrebuje. Raz študentkou vysokej školy, potom životnou koučkou alebo realitnou agentkou. A potom je tu Kat Robertsová . Už desať rokov čaká na návrat ženy, ktorá jej život prevrátila naruby. A keď sa jej dočká, je odhodlaná ukázať jej pravú tvár . No ako sa obe ženy postupne zbližujú, Katine dlhoročné predstavy o Meg sa začínajú...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Želanie s trpkou príchuťou | recenzia knihy Bolo raz jedno zlomené srdce (Stephanie Garber)

Stephanie Garber vstúpila do literárneho sveta známou fantasy trilógiou Caraval. Bolo raz jedno zlomené srdce je prvým dielom jej ďalšej trilógie, ktorá sa v angličtine čoskoro dočká svojho finále. V slovenskom preklade zatiaľ vyšla iba prvá časť, ktorá čitateľom predstavuje magický svet so zradným Princom sŕdc. Evangeline Foxová odjakživa verila v pravú lásku a šťastné konce... až kým nezistila, že sa láska jej života chystá oženiť s inou. V zúfalej nádeji, že svadbu zastaví a vylieči svoje ranené srdce, uzavrie dohodu s charizmatickým, no podlým Princom sŕdc. Ten od nej na revanš za svoju pomoc žiada tri bozky. No už po prvom bozku Evangeline pochopí, že vyjednávanie s nesmrteľnými je veľmi nebezpečná hra a Princ sŕdc chce v skutočnosti oveľa viac, než mu sľúbila. Princ sŕdc má s Evangeline veľké plány, ktoré ju buď privedú k jej vysnívanému šťastnému koncu, alebo do záhuby. (zdroj: anotácia)  „Zlomené srdce dokáže trhať dušu kúsok po kúsku. Zmení ťa na masochistu, ktorý túži byť...