Preskočiť na hlavný obsah

Na svätého Mikuláša, neučí sa neskúša sa alebo vianočné reči všetkého druhu...

Povedal som si, že nemôže byť na škodu občas napísať aj článok, ktorý sa netýka kníh, recenzií a noviniek zo sveta knihomoľov. Keď si v adventnom kalendári otvoríte piate okienko, znamená to, že prišiel čas na mikulášsku výslužku. Táto slávnosť sa stala akousi tradíciou – a nielen pre deti. Už v období Mikuláša si totižto začneme uvedomovať, že sa pomaly ale isto blížia Vianoce – a teda aj kupovanie darčekov, príprava vianočnej výzdoby a podobne. Spomenuté veci dokážu urobiť množstvo starostí, a preto by ste si mali všetko dopredu premyslieť. 

Síce má každý svoje deti neskutočne rád a nedal by na ne ani dopustiť, netreba to s mikulášskymi sladkosťami veľmi preháňať. Dobrou odmenou pre ratolesti môže byť aj knižka alebo menšia odmena, ktorá nahradí sladké. Verte mi, že „výslužka v topánke“ dokáže potešiť každého – dokonca aj mňa, dospeláka. Odmeny sú fajn, ale prílišné rozmaznávanie môže vašim deťom len uškodiť. Typickým darčekom je kniha – teda stvorenie z pár stoviek kusov papiera, ktoré vás dokáže zabaviť na niekoľko hodín. V lepšom prípade potešiť vašu dušu, prinútiť zamyslieť sa alebo emočne vyšťaviť (he, John Green!). Čo ak ale podobný žáner kníh nie je váš obľúbený alebo dokonca čítanie nie je to pravé, čo vás baví? Dokázali by ste sa zľutovať a dočítať darček dokonca? Len si predstavte tú situáciu – nedeľný obed u svokrovcov a otázka, ako sa vám páčil vianočných darček. Potili by ste sa od nervov alebo improvizovali a zahrali to na krátkodobú pamäť? Odpoveď je ťažká, no verte, že málokto by sa priznal a povedal, že darček bol nevhodný. A tak to, žiaľ, býva častokrát. 

Deti majú sviatok Mikuláša ešte radšej kvôli riekanke „Na svätého Mikuláša, neučí sa, neskúša sa,“ ktorá zaberala na učiteľov v nižších ročníkoch základnej školy. Pri starších žiakoch je toto obdobie pre množstvo písomiek a skúšania doslova neúnosné a malá odmena dozaista študentom pomôže (a verte, že rozprávam z vlastnej skúsenosti!). Podľa seba viem, že štúdium vie Vianoce chtiac či nechtiac znechuť. Netreba si preto myslieť, že je Mikuláš či nasledujúce sviatky určený len najmenším. Každý sme predsa svojím spôsobom deťmi. Či sa nám to páči alebo nie. :-) Sú to dni pokoja a radosti a aj keď sa mnohokrát so svojimi blízkymi pohádame, mali by sme byť voči sebe ústretoví a radovať sa aj z maličkostí... A predovšetkým, oddýchnuť si od problémov a načerpať energiu na celý rok. 

Vianoce sú jedinečný sviatok všetkých ľudí: sú v znamení rodinných stretnutí, darčekov, ale aj predvianočného stresu, bez ktorého sa väčšina z nás nezaobíde. Každý predsa chce, aby dopadli čo najlepšie, a preto je dôležitá organizovanosť. Avšak ako si urobiť z Vianoc ešte väčšiu radosť, aby sa pocit čarovného sviatku ešte väčšmi zintenzívnel? Výzdoba domu nie je iba o vianočnom stromčeku. S prípravami treba začať čo najskôr - pretože, ako sa hovorí: čím skôr, tým lepšie. Určite by sa vám predsa nepáčilo, keby ste dvadsiateho tretieho poobede zistili, že vám nesvietia sviečky na stromčeku. Zháňať všetko na poslednú chvíľu tiež nie je najvhodnejšie, keďže obchody sú plné ľudí, ktorí nevedia čo skôr. 

Ozdobovanie stromčeka sa pre mňa – a určite aj ostatných – stalo doslova zážitkom. Rozbaľovanie  vianočných ozdôb, hrkotanie sviečkami, hľadanie tej zlej, kvôli ktorej zas všetky ostatné nesvietia, ale najmä potešenie z jedinečnej príležitosti trochu sa zastaviť od každodenných problémov a myslieť na niečo čarovné. Zastávam názor, že stromček by mala ozdobovať celá rodina. Môže vám to pripadať ako idylka z amerického filmu, ale myslím si, že práve takéto ozdobovanie si všetci členovia rodiny užijú najviac. Pretože stromček bude podľa predstáv každého jedného člena rodiny a jeho ozdobovanie zanechá v každom tie najhlbšie spomienky

Hoci sme pred Vianocami viacerí zaneprázdnení, mali by sme si nájsť aj čas pre seba: a byť so svojimi blízkymi - nie len pri vianočnej večeri. A taktiež si nemyslieť, že zimný look sa vzťahuje len na ozdobu domu. Každý jeden z nás by mal byť v tomto období o kúsok ústretovejší a veselší. S úsmevom je predsa život krajší. Nikdy predsa neviete, čo vás čaká za rohom a čo sa udeje ďalší rok. Prečo si teda neužiť chvíľu voľna najviac, ako to len ide?

Komentáre

  1. Ani nehovor, ja nemám ani jeden darček! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mikuláš je super a kniha pod čižmou ešte lepšia :D
    Mám mladšiu sestru pri ktorej ešte musím používať slová Mikuláš a Ježiško ale páči sa mi to. Pripomenie to, že už je čas spomaliť a vychutnať si tieto chvíle no a samozrejme aj to, že piateho sa vykladajú čižmy na okno :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá