Preskočiť na hlavný obsah

Na svätého Mikuláša, neučí sa neskúša sa alebo vianočné reči všetkého druhu...

Povedal som si, že nemôže byť na škodu občas napísať aj článok, ktorý sa netýka kníh, recenzií a noviniek zo sveta knihomoľov. Keď si v adventnom kalendári otvoríte piate okienko, znamená to, že prišiel čas na mikulášsku výslužku. Táto slávnosť sa stala akousi tradíciou – a nielen pre deti. Už v období Mikuláša si totižto začneme uvedomovať, že sa pomaly ale isto blížia Vianoce – a teda aj kupovanie darčekov, príprava vianočnej výzdoby a podobne. Spomenuté veci dokážu urobiť množstvo starostí, a preto by ste si mali všetko dopredu premyslieť. 

Síce má každý svoje deti neskutočne rád a nedal by na ne ani dopustiť, netreba to s mikulášskymi sladkosťami veľmi preháňať. Dobrou odmenou pre ratolesti môže byť aj knižka alebo menšia odmena, ktorá nahradí sladké. Verte mi, že „výslužka v topánke“ dokáže potešiť každého – dokonca aj mňa, dospeláka. Odmeny sú fajn, ale prílišné rozmaznávanie môže vašim deťom len uškodiť. Typickým darčekom je kniha – teda stvorenie z pár stoviek kusov papiera, ktoré vás dokáže zabaviť na niekoľko hodín. V lepšom prípade potešiť vašu dušu, prinútiť zamyslieť sa alebo emočne vyšťaviť (he, John Green!). Čo ak ale podobný žáner kníh nie je váš obľúbený alebo dokonca čítanie nie je to pravé, čo vás baví? Dokázali by ste sa zľutovať a dočítať darček dokonca? Len si predstavte tú situáciu – nedeľný obed u svokrovcov a otázka, ako sa vám páčil vianočných darček. Potili by ste sa od nervov alebo improvizovali a zahrali to na krátkodobú pamäť? Odpoveď je ťažká, no verte, že málokto by sa priznal a povedal, že darček bol nevhodný. A tak to, žiaľ, býva častokrát. 

Deti majú sviatok Mikuláša ešte radšej kvôli riekanke „Na svätého Mikuláša, neučí sa, neskúša sa,“ ktorá zaberala na učiteľov v nižších ročníkoch základnej školy. Pri starších žiakoch je toto obdobie pre množstvo písomiek a skúšania doslova neúnosné a malá odmena dozaista študentom pomôže (a verte, že rozprávam z vlastnej skúsenosti!). Podľa seba viem, že štúdium vie Vianoce chtiac či nechtiac znechuť. Netreba si preto myslieť, že je Mikuláš či nasledujúce sviatky určený len najmenším. Každý sme predsa svojím spôsobom deťmi. Či sa nám to páči alebo nie. :-) Sú to dni pokoja a radosti a aj keď sa mnohokrát so svojimi blízkymi pohádame, mali by sme byť voči sebe ústretoví a radovať sa aj z maličkostí... A predovšetkým, oddýchnuť si od problémov a načerpať energiu na celý rok. 

Vianoce sú jedinečný sviatok všetkých ľudí: sú v znamení rodinných stretnutí, darčekov, ale aj predvianočného stresu, bez ktorého sa väčšina z nás nezaobíde. Každý predsa chce, aby dopadli čo najlepšie, a preto je dôležitá organizovanosť. Avšak ako si urobiť z Vianoc ešte väčšiu radosť, aby sa pocit čarovného sviatku ešte väčšmi zintenzívnel? Výzdoba domu nie je iba o vianočnom stromčeku. S prípravami treba začať čo najskôr - pretože, ako sa hovorí: čím skôr, tým lepšie. Určite by sa vám predsa nepáčilo, keby ste dvadsiateho tretieho poobede zistili, že vám nesvietia sviečky na stromčeku. Zháňať všetko na poslednú chvíľu tiež nie je najvhodnejšie, keďže obchody sú plné ľudí, ktorí nevedia čo skôr. 

Ozdobovanie stromčeka sa pre mňa – a určite aj ostatných – stalo doslova zážitkom. Rozbaľovanie  vianočných ozdôb, hrkotanie sviečkami, hľadanie tej zlej, kvôli ktorej zas všetky ostatné nesvietia, ale najmä potešenie z jedinečnej príležitosti trochu sa zastaviť od každodenných problémov a myslieť na niečo čarovné. Zastávam názor, že stromček by mala ozdobovať celá rodina. Môže vám to pripadať ako idylka z amerického filmu, ale myslím si, že práve takéto ozdobovanie si všetci členovia rodiny užijú najviac. Pretože stromček bude podľa predstáv každého jedného člena rodiny a jeho ozdobovanie zanechá v každom tie najhlbšie spomienky

Hoci sme pred Vianocami viacerí zaneprázdnení, mali by sme si nájsť aj čas pre seba: a byť so svojimi blízkymi - nie len pri vianočnej večeri. A taktiež si nemyslieť, že zimný look sa vzťahuje len na ozdobu domu. Každý jeden z nás by mal byť v tomto období o kúsok ústretovejší a veselší. S úsmevom je predsa život krajší. Nikdy predsa neviete, čo vás čaká za rohom a čo sa udeje ďalší rok. Prečo si teda neužiť chvíľu voľna najviac, ako to len ide?

Komentáre

  1. Ani nehovor, ja nemám ani jeden darček! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mikuláš je super a kniha pod čižmou ešte lepšia :D
    Mám mladšiu sestru pri ktorej ešte musím používať slová Mikuláš a Ježiško ale páči sa mi to. Pripomenie to, že už je čas spomaliť a vychutnať si tieto chvíle no a samozrejme aj to, že piateho sa vykladajú čižmy na okno :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

RECENZIA: Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Cole)

Mnohí ľudia tvrdia, že romantické knihy sú určené len dievčatám v puberte a ženám, ktoré v nich hľadajú útechu po namáhavom dni strávenom v práci. Tvrdia, že takéto knihy prinášajú iba plytký príbeh , ktorý neprichádza s ničím novým. Keď som na internete prvýkrát zahliadol Tisíc chlapčenských bozkov , považoval som túto knihu za obyčajný román pre mladých dospelých, ktorý bude dozaista kópiou desiatok podobných kníh, ktoré za posledné roky vyšli. V tej chvíli som netušil, ako veľmi sa mýlim. Tisíc chlapčenských bozkov totiž v žiadnom prípade nie je kniha iba pre dievčatá v puberte a už vôbec neprináša plytký príbeh, ktorý sa vyskytuje v každom druhom románe v kníhkupectve. Hoci autorka hovorí o láske dvoch mladých ľudí , vo svojom diele sa zamýšľa nad krátkosťou ľudského života a nad tým, aké dôležité je užívať si každý jeden moment . Nikdy neviete, čo vám jedného dňa skríži cestu . Ktoré rozhodnutie váš život od základov zmení. Niektoré veci jednoducho ovplyvniť nemôžeme a práve n...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...