Preskočiť na hlavný obsah

Vianoce sú za dverami... a ja nemám ani jeden darček!

Keď sa pozriete do kalendára, zbadáte pokročilý dátum - do Vianoc nám zostáva iba 5 dni a toto číslo je pre mňa alarmujúce! Doposiaľ som nekúpil ani jeden darček - nie však preto, že by som bol lenivý. Do cesty sa mi priplietla choroba a ja som si celý tento týždeň poležal doma. Síce som sa vyhol stresu v škole, všetko si ma počká... a dvojnásobne! No ako napraviť takúto chybu a nekúpiť všetko, čo nám príde pod ruku? 

Určite to každý z vás pozná... od mamy si nájdete pod stromčekom pyžamo, od babky slipy a ponožky, od kamarátky zas tú skvelú knižku, ktorú ste dostali aj minulý rok. Pod stresom sú však aj nakupujúci. Predierať sa preplnenými obchodmi v čase Vianoc tiež nie je výhodné a v nátlaku kúpite hocičo, len aby ste mali danú osobu „za sebou“. V balíčkoch teda nájdete sprcháč, tričko, sem-tam nejaká ponožka či voňavé mydlo, ktoré skončí v šuflíku na pamiatku. „Nie, že ho použiješ! Kupovala som ho s láskou...“ Akoby som počul svoju mamku. Vy sa tvárite, že vás darčeky nesmierne potešili, keďže nechcete svojim blízkym prekaziť radosť. Vianoce sú predsa sviatkom radosti, pokoja a čara zo stretnutia s blízkymi, takže prekvapenia pod stromčekom strácajú na svojej dôležitosti. Čo s balíčkom, ktorý vás vôbec nepotešil?

Pravdupovediac, nikdy som veľmi nelipol na vianočných darčekoch. Keď som bol menší, urobili mi veľkú radosť, dnes už všetko s blízkymi konzultujem a prajem si to, čo naozaj potrebujem. Vždy ma poteší aj prekvapenie a snažím sa radovať sa aj z maličkostí. Síce je moja skrinka plná tričiek a pyžám, som toho názoru, že ich raz určite využijem. A ak aj nie, splnili svoj účel – vyčarili mi na tvári úsmev, vďaka ktorému je každý moment krajší. Nehovoriac o Vianociach, ktoré by mali byť celé usmievavé a čo najmenej stresujúce. Hoci pred deťmi hrajú rodičia divadielko o Ježiškovi, aby sa celá atmosféra Vianoc ešte väčšmi skrášlila, dospeláci vedia, že darčeky pochádzajú z peňaženiek svojich blízkych. Práve preto by mala na oboch stranách fungovať komunikácia. Pretože malá otázka „Čo by si si prial na Vianoce?“ môže predísť viacerým sklamaniam pod vianočným stromčekom. Tak či tak by sme však nemali zabúdať na to, že Vianoce sú jedinečné a každý jeden darček (aj ten nechcený) má svoje čaro.

Jedinou vecou, ktorú na Vianociach a zime neznášam (ale zato poriadne), sú tmavé večery. Ísť do práce alebo školy za tmy a taktiež sa potme aj vracať je naozaj deprimujúce. Najmä ak idete domov o pol piatej. Zimné večery v pohodlí domova teda ponúkajú širokú škálu činností, ktoré môžete vykonávať. Nemyslím si, že by sme sa počas Vianoc mali pretvarovať, že je všetko v poriadku a odosobniť sa úplne od všetkých problémov. Prečo sa však aspoň trochu nezabaviť so svojimi blízkymi? Zahrať si spoločenskú hru, zasmiať sa pri kartách či pozrieť si rodinný film? Kniha bola vždy mojou dobrou kamarátkou a neraz mi na tvári vyčarila úsmev. Najmä vo chvíľach, kedy som sa nudil a nemal nič na práci. Práve cez Vianoce mám vždy nachystanú kôpku diel, ktoré plánujem prečítať. Je však pravdou, že s niektorými blízkymi sa stretnete len raz za čas, a preto by sme ich určite nemali uprednostniť pred knihou. Ak by ste však mali Vianoce tráviť sami a žialiť nad samotou, kniha je pre túto situáciu ako stvorená. 

Vianoce sú o radosti a stretnutiach s blízkymi, takže by sme mali byť ku sebe čo najústretovejší a hádať sa v čo najmenšej miere. Načo sa obťažovať zbytočným upratovaním? Užite si chvíľu voľna najviac, ako to len ide a načerpajte dostatok energie na návrat do práce. Zoberiete to tento rok ako výzvu? Za seba vám prajem veľa šťastia! V komentároch som zvedavý na to, ako sú na tom vaše darčeky. Máte všetky, alebo stále nie ste spokojní? A čo vianočný stromček? Svieti všetko tak, ako má? Užívajte si prázdniny!

Komentáre

  1. Darčeky mám v podstate pokúpené aj zabalené, možno ešte nejaké drobnosti prikúpim k tomu, ale celkove som spokojná. A áno, príde čas, keď sa ti zíde každé pyžamo, ponožka a ostatné veci, ktoré dnes len bez úžitku ležia v skrini :) Ja sa teším z každej maličkosti, lebo tie malé veci sú väčšinou také prekvapenia a ja mám radosť ani nie tak z darčeka, ale z toho rozbaľovania a dohadov, čo to len môže byť.
    Nemyslím si, že upratovanie je zbytočné, neviem, ako by som si oddýchla, keby bol okolo mňa bordel. Podľa mňa treba robiť poriadok aj počas Vianoc, tak systematicky (že napr. jedla som niečo, tak ten tanier potom hneď umyjem), a potom ani človek nezbadá, že upratuje. :)
    No a vianočný stromček zdobíme až deň pred Štedrým dňom, u nás je taký zvyk. A tento rok naň asi svetielka ani nedám, je to síce krásne, ale trochu to považujem za plytvanie energiou.
    Je pekné, keď sa rodina stretáva aspoň na Vianoce a ľudia sú milší, ale mrzí ma, že v tomto období všade rozhlasujú, že Vianoce sú časom lásky a pohody a ľudia by mali byť ústretovejší atď. Podľa mňa je to na hlavu postavené, lebo prečo len na Vianoce? Prečo by sme takí nemali byť vždy? Je to ako na 1. novembra, kedy ľudia húfne chodia na hroby a zvyšok roka si na tie hroby ani nespomenú. Takto potom celé tie sviatky strácajú význam.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ako hovoríš, mali by sme byť ku sebe takí po celý rok, čo je škoda. Je však pekné, ak sa to podarí aspoň na sviatok - podobne aj so všetkými svätými. :)

      Odstrániť
  2. Já už mám koupené dávno všechno :D Ale kámoška teď byla taky nemocná a nemá vůbec nic, nemoc je prostě na prd, hlavně teď před Vánoci, nebo přímo na Vánoce. Já netuším co letos dostanu. Vím jen o jednom dárku a to je série Harry Pottera v angličtině :3 Už se moc těším a na další dárky jsem zvědavá :) Chození do školy i ze školy za tmy taky nesnáším. Ve 4 už svítím, abych si mohla číst a to je krapet deprimující.. :D
    Užij si pořádně prázdniny a krásné Vánoce! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Harry vyzerá v nových vydaniach vynikajúco, hádam sa ti bude páčiť :) :)
      Ďakujem, podobne! :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Rozdiel medzi spravodlivosťou a pomstou je len v tom, kto príbeh rozpráva | recenzia knihy Pavučina klamstiev (Julie Clark)

Julie Clark vo svete literatúry debutovala románom The Ones We Choose, ktorý vyšiel ešte v roku 2018. Pavučina klamstiev (The Lies I Tell) je v poradí jej tretia kniha a zároveň prvá, ktorá vychádza aj v slovenskom preklade. Jej anotácia mi už na prvý pohľad pripomínala príbeh Jedna nevinná lož, ktorý som tento rok čítal a ktorý si ma veľmi získal. Rozhodol som sa teda dať šancu aj Pavučine klamstiev a s odstupom času musím povedať, že to bolo skvelé rozhodnutie. Meg Williamsová . Maggie Littletonová. Melody Wildová. Rôzne mená, tá istá osoba – v závislosti od mesta a vytýčeného cieľa. Je to podvodníčka, ktorá vymaže svoje skutočné ja , aby sa stala tým, kým potrebuje. Raz študentkou vysokej školy, potom životnou koučkou alebo realitnou agentkou. A potom je tu Kat Robertsová . Už desať rokov čaká na návrat ženy, ktorá jej život prevrátila naruby. A keď sa jej dočká, je odhodlaná ukázať jej pravú tvár . No ako sa obe ženy postupne zbližujú, Katine dlhoročné predstavy o Meg sa začínajú...

Želanie s trpkou príchuťou | recenzia knihy Bolo raz jedno zlomené srdce (Stephanie Garber)

Stephanie Garber vstúpila do literárneho sveta známou fantasy trilógiou Caraval. Bolo raz jedno zlomené srdce je prvým dielom jej ďalšej trilógie, ktorá sa v angličtine čoskoro dočká svojho finále. V slovenskom preklade zatiaľ vyšla iba prvá časť, ktorá čitateľom predstavuje magický svet so zradným Princom sŕdc. Evangeline Foxová odjakživa verila v pravú lásku a šťastné konce... až kým nezistila, že sa láska jej života chystá oženiť s inou. V zúfalej nádeji, že svadbu zastaví a vylieči svoje ranené srdce, uzavrie dohodu s charizmatickým, no podlým Princom sŕdc. Ten od nej na revanš za svoju pomoc žiada tri bozky. No už po prvom bozku Evangeline pochopí, že vyjednávanie s nesmrteľnými je veľmi nebezpečná hra a Princ sŕdc chce v skutočnosti oveľa viac, než mu sľúbila. Princ sŕdc má s Evangeline veľké plány, ktoré ju buď privedú k jej vysnívanému šťastnému koncu, alebo do záhuby. (zdroj: anotácia)  „Zlomené srdce dokáže trhať dušu kúsok po kúsku. Zmení ťa na masochistu, ktorý túži byť...