Preskočiť na hlavný obsah

Lauren Kateová: "Láska dokáže urobiť úžasné veci a zároveň nás zničiť." | rozhovor s autorkou Atlantídy

Pred troma týždňami vyšla v slovenskom preklade druhá časť série Atlantída od úspešnej Lauren Kateovej. Už vtedy som vám sľúbil, že mám pripravené aj prekvapenie. To prichádza práve dnes - a bude ním rozhovor s autorkou tejto série. Viacerí ju možno poznajú vďaka Padlým anjelom, ktorí taktiež vyšli v slovenčine. Ak ste teda fanúšikom jej tvorby - alebo sa jednoducho chcete o autorke dozvedieť trochu viac, určite by ste mali pokračovať v čítaní...

Kedy ste začali písať knihy a prečo? 
Keď som bola mladšia, moja tvorba pozostávala z viacerých žánrov - od poézie cez piesne, príbehy a denníčky, avšak nikdy som to nepovažovala za svoje povolanie. Do pätnástich som chcela som byť baletka, no potom mi určití ľudia povedali, že to pre mňa nie je to pravé. Po podpichovaní veľmi vplyvného učiteľa som sa začala sústrediť na písanie

Viete si predstaviť život bez písania kníh? Ako by vyzeral? 
Vždy som zbožňovala písanie, takže pochybujem, že by som bez neho dokázala žiť. Ale viem si veľmi dobre predstaviť, ako by môj svet vyzeral, keby som nedostala možnosť podeliť sa o svoje príbehy. Páčila by sa mi predstava byť šéfkuchárom v reštaurácii. 

Čo vás inšpirovalo pri písaní série Atlantída?
Inšpiráciu som hľadala na mnohých miestach, ale myslím, že najväčšiu úlohu zohralo Winters v Kalifornii, kde som raz žila. Neďaleko sa nachádzalo jazero, ktoré zaplavilo mesto ležiace pod povrchom. Ľudia sa rodia, umierajú, pochovávajú, zamilovávajú a odmilovávajú, tam dole, hlboko pod jazerom. Táto senzácia ma inšpirovala dozvedieť sa viac o povodňových príbehoch - ako napríklad Noemova archa a stratený kontinent Atlantída. Pýtala som sa sama seba, čo ak by tu namiesto naštvaného boha kántriaceho civilizáciu záplavou bolo dievča so zlomeným srdcom a jedinou ničiacou slzou.

Je pravda, že druhá časť série Atlantída je iná než tá predošlá? Čo by mali čitatelia od tohto príbehu očakávať?
Keď som písala Vodopád, chcela som rozvinúť chaotickejší a nebezpečnejší pohľad na lásku. Spôsob, akým láska dokáže urobiť úžasné veci a zároveň nás zničiť. Spočiatku som nepočítala s koncom, ktorý som vytvorila, ale keď som sa ponorila hlbšie do pocitov Eureky a stien, ktoré sme postavili voči láske (niektoré kvôli vážnym dôvodom), našla som ju a Andera súperiac vo veciach, ktoré som si nikdy ani len nepredstavila. Náhle som sa pristihla, ako píšem z pohľadu zloducha, a bola to veľmi vzrušujúca výzva nájsť vhodný koniec môjho príbehu. 

Ktorú postavu ste si najviac obľúbili a ktorá sa vám písala najhoršie? 
Myslím si, že odpoveďou na obe otázky je Eureka. Rozhodne to bola výzva vytvoriť ju, najmä čo sa týka Vodopádu, ale takisto ma aj z určitého dôvodu fascinovala. Musela som prebádať temnotu jej charakteru a síce bolo toto písanie pre mňa ťažké, zároveň to bolo niečo vzrušujúce. 

Kto sú vaši obľúbení autori? Inšpirujú vás ich knihy?
Roald Dahl, Lois Lowry, Frances Hardinge, Cathrynne Valente, Don DeLillo, Virginia Woolf, F. Scott Fitzgerald, Gabriel Garcia Marquez a veľa ďalších. Čítať diela tak úžasných umelcov je vždy prospešné a zakaždým vo mne nakopne múzu

Pracujete v súčasnosti na niečom novom? Povedzte nám o tom viac. 
Práve dokončujem Camovu knihu zo série Padlí anjeli nazvanú Unforgiven. Mala som pocit, akoby jeho príbeh nebol dorozprávaný, preto som naozaj rada, že sa oň s fanúšikmi čoskoro podelím

Týmto by som sa chcel poďakovať autorke za odpovede na moje otázky. Prekvapil ma jej milý prístup - aj napriek tomu, že mala pred sebou množstvo ďalších rozhovorov a povinností. Moju recenziu na Vodopád si môžete prečítať na tomto mieste

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...