Preskočiť na hlavný obsah

Lauren Kateová: "Láska dokáže urobiť úžasné veci a zároveň nás zničiť." | rozhovor s autorkou Atlantídy

Pred troma týždňami vyšla v slovenskom preklade druhá časť série Atlantída od úspešnej Lauren Kateovej. Už vtedy som vám sľúbil, že mám pripravené aj prekvapenie. To prichádza práve dnes - a bude ním rozhovor s autorkou tejto série. Viacerí ju možno poznajú vďaka Padlým anjelom, ktorí taktiež vyšli v slovenčine. Ak ste teda fanúšikom jej tvorby - alebo sa jednoducho chcete o autorke dozvedieť trochu viac, určite by ste mali pokračovať v čítaní...

Kedy ste začali písať knihy a prečo? 
Keď som bola mladšia, moja tvorba pozostávala z viacerých žánrov - od poézie cez piesne, príbehy a denníčky, avšak nikdy som to nepovažovala za svoje povolanie. Do pätnástich som chcela som byť baletka, no potom mi určití ľudia povedali, že to pre mňa nie je to pravé. Po podpichovaní veľmi vplyvného učiteľa som sa začala sústrediť na písanie

Viete si predstaviť život bez písania kníh? Ako by vyzeral? 
Vždy som zbožňovala písanie, takže pochybujem, že by som bez neho dokázala žiť. Ale viem si veľmi dobre predstaviť, ako by môj svet vyzeral, keby som nedostala možnosť podeliť sa o svoje príbehy. Páčila by sa mi predstava byť šéfkuchárom v reštaurácii. 

Čo vás inšpirovalo pri písaní série Atlantída?
Inšpiráciu som hľadala na mnohých miestach, ale myslím, že najväčšiu úlohu zohralo Winters v Kalifornii, kde som raz žila. Neďaleko sa nachádzalo jazero, ktoré zaplavilo mesto ležiace pod povrchom. Ľudia sa rodia, umierajú, pochovávajú, zamilovávajú a odmilovávajú, tam dole, hlboko pod jazerom. Táto senzácia ma inšpirovala dozvedieť sa viac o povodňových príbehoch - ako napríklad Noemova archa a stratený kontinent Atlantída. Pýtala som sa sama seba, čo ak by tu namiesto naštvaného boha kántriaceho civilizáciu záplavou bolo dievča so zlomeným srdcom a jedinou ničiacou slzou.

Je pravda, že druhá časť série Atlantída je iná než tá predošlá? Čo by mali čitatelia od tohto príbehu očakávať?
Keď som písala Vodopád, chcela som rozvinúť chaotickejší a nebezpečnejší pohľad na lásku. Spôsob, akým láska dokáže urobiť úžasné veci a zároveň nás zničiť. Spočiatku som nepočítala s koncom, ktorý som vytvorila, ale keď som sa ponorila hlbšie do pocitov Eureky a stien, ktoré sme postavili voči láske (niektoré kvôli vážnym dôvodom), našla som ju a Andera súperiac vo veciach, ktoré som si nikdy ani len nepredstavila. Náhle som sa pristihla, ako píšem z pohľadu zloducha, a bola to veľmi vzrušujúca výzva nájsť vhodný koniec môjho príbehu. 

Ktorú postavu ste si najviac obľúbili a ktorá sa vám písala najhoršie? 
Myslím si, že odpoveďou na obe otázky je Eureka. Rozhodne to bola výzva vytvoriť ju, najmä čo sa týka Vodopádu, ale takisto ma aj z určitého dôvodu fascinovala. Musela som prebádať temnotu jej charakteru a síce bolo toto písanie pre mňa ťažké, zároveň to bolo niečo vzrušujúce. 

Kto sú vaši obľúbení autori? Inšpirujú vás ich knihy?
Roald Dahl, Lois Lowry, Frances Hardinge, Cathrynne Valente, Don DeLillo, Virginia Woolf, F. Scott Fitzgerald, Gabriel Garcia Marquez a veľa ďalších. Čítať diela tak úžasných umelcov je vždy prospešné a zakaždým vo mne nakopne múzu

Pracujete v súčasnosti na niečom novom? Povedzte nám o tom viac. 
Práve dokončujem Camovu knihu zo série Padlí anjeli nazvanú Unforgiven. Mala som pocit, akoby jeho príbeh nebol dorozprávaný, preto som naozaj rada, že sa oň s fanúšikmi čoskoro podelím

Týmto by som sa chcel poďakovať autorke za odpovede na moje otázky. Prekvapil ma jej milý prístup - aj napriek tomu, že mala pred sebou množstvo ďalších rozhovorov a povinností. Moju recenziu na Vodopád si môžete prečítať na tomto mieste

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...