Preskočiť na hlavný obsah

Mesačná chvastačka za január

Máme za sebou ďalší mesiac, pre mnohých v znamení zaokrúhľovania známok a polročného vysvedčenia. Aj z toho dôvodu, ale najmä pre moju lenivosť (pretože čím máme viac voľna a čím ďalej učitelia štrajkujú, tým viac sa mi nechce nič robiť) na blogu pribudlo naozaj minimum článkov. Knihám som však aj napriek tomu nedal úplné zbohom. Vitajte teda pri Mesačnej chvastačke, ktorú usporadúva Judit.

Tento mesiac do mojej knižnice pribudli dve knihy plus jednu som si prečítal v čítačke. V papierovej podobe to bola Rudá královná, ktorú práve čítam, a Klamári, ktorú som získal výmenou od knihomoľky, kamošky a skvelej blogerky Kiky. V elektronickej podobe sa ku mne dostala kniha Posledný policajt, na ktorú si už na blogu môžete prečítať recenziu. Pred pár dňami som vám v súvislosti s touto knihou spomínal aj akési prekvapenie, ktoré na vás čaká. Mal to byť rozhovor s autorom tejto knihy Benom H. Wintersom a dúfam, že si tento rozhovor už o pár dní budete môcť na blogu prečítať. Autor mi totiž prisľúbil, že moje otázky zodpovie. :-) 

Ako som už spomínal, január pre mňa nebol kvôli štrajku a iným voľnám v škole až taký náročný než som pôvodne čakal. Vlastne celý štvrtý ročník sa zatiaľ vyvíja veľmi dobre, a preto dúfam, že to tak pôjde aj ďalej. Už o pár dní si budem totiž posielať prihlášky na vysoké školy a každým dňom si viac priať, aby ma vzali na tú vytúženú. :-) Okrem toho je tu už čo nevidieť február a ja už definitívne nebudem násťročný... Trochu ma to desí, avšak život ide ďalej. Síce sa budem cítiť ako starý pes, nič s tým nespravím. Niektorí aj tak hovoria, že vek je iba číslo. Avšak už kecám hlúposti, takže by som mal prestať... Pekný zvyšok dňa, knihomoli! :-) 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nál...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...