Mesačná chvastačka za január

Máme za sebou ďalší mesiac, pre mnohých v znamení zaokrúhľovania známok a polročného vysvedčenia. Aj z toho dôvodu, ale najmä pre moju lenivosť (pretože čím máme viac voľna a čím ďalej učitelia štrajkujú, tým viac sa mi nechce nič robiť) na blogu pribudlo naozaj minimum článkov. Knihám som však aj napriek tomu nedal úplné zbohom. Vitajte teda pri Mesačnej chvastačke, ktorú usporadúva Judit.

Tento mesiac do mojej knižnice pribudli dve knihy plus jednu som si prečítal v čítačke. V papierovej podobe to bola Rudá královná, ktorú práve čítam, a Klamári, ktorú som získal výmenou od knihomoľky, kamošky a skvelej blogerky Kiky. V elektronickej podobe sa ku mne dostala kniha Posledný policajt, na ktorú si už na blogu môžete prečítať recenziu. Pred pár dňami som vám v súvislosti s touto knihou spomínal aj akési prekvapenie, ktoré na vás čaká. Mal to byť rozhovor s autorom tejto knihy Benom H. Wintersom a dúfam, že si tento rozhovor už o pár dní budete môcť na blogu prečítať. Autor mi totiž prisľúbil, že moje otázky zodpovie. :-)

Ako som už spomínal, január pre mňa nebol kvôli štrajku a iným voľnám v škole až taký náročný než som pôvodne čakal. Vlastne celý štvrtý ročník sa zatiaľ vyvíja veľmi dobre, a preto dúfam, že to tak pôjde aj ďalej. Už o pár dní si budem totiž posielať prihlášky na vysoké školy a každým dňom si viac priať, aby ma vzali na tú vytúženú. :-) Okrem toho je tu už čo nevidieť február a ja už definitívne nebudem násťročný... Trochu ma to desí, avšak život ide ďalej. Síce sa budem cítiť ako starý pes, nič s tým nespravím. Niektorí aj tak hovoria, že vek je iba číslo. Avšak už kecám hlúposti, takže by som mal prestať... Pekný zvyšok dňa, knihomoli! :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer. Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyčajný

Pokračovať v čítaní »

Bozky, ktoré zmenia váš život | ukážka z knihy
Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová)

Niekedy mám pocit, akoby sa so smutnými príbehmi roztrhlo vrece. Avšak práve takéto knihy zaznamenali v súčasnosti obrovský úspech . Možno aj pre hlbokú myšlienku , ktorú vo svojom vnútri nesú. V prípade Tisícich chlapčenských bozkov je to užívať si život, zanechávať si spomienky a vyťažiť z každej chvíle čo najviac. Spomínaná kniha sa do môjho povedomia dostala asi pred troma mesiacmi, keď som ju zahliadol na internetovej stránke vydavateľstva. V tom čase som netušil, že budem dnes písať o knihe, ktorá ma doslova vyšťavila . Rozosmiala, zarmútila, ale aj rozplakala . Síce to môže znieť ako klišé, hltal som stranu za stranou a žasol nad smutno-šťastným príbehom, ktorý autorka vytvorila. Vďaka príjemnému štýlu a hlbokému posolstvu, ktoré táto kniha nesie, sa z románu Tisíc chlapčenských bozkov stala jedna z najlepších kníh , ktoré som za posledné obdobie čítal. "Dávnejšie som jej povedal, že nemám žiadne tajomstvá. Nie pred ňou. Bola jediná osoba, ktorá ma dokonale

Pokračovať v čítaní »

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goodreads v

Pokračovať v čítaní »

My World of Books

Vyhľadávať v tomto blogu