Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer. Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...
Máme za sebou ďalší mesiac, pre mnohých v znamení zaokrúhľovania známok a polročného vysvedčenia. Aj z toho dôvodu, ale najmä pre moju lenivosť (pretože čím máme viac voľna a čím ďalej učitelia štrajkujú, tým viac sa mi nechce nič robiť) na blogu pribudlo naozaj minimum článkov. Knihám som však aj napriek tomu nedal úplné zbohom. Vitajte teda pri Mesačnej chvastačke, ktorú usporadúva Judit.
Komentáre
Zverejnenie komentára