Preskočiť na hlavný obsah

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera, ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19. Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko, ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce. A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku...


Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku, pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho dodnes nezabudli. Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi. Teda... bolo, až kým sa v jeden Štedrý večer nestratilo. Lenže Štedrý večer je noc zázrakov a stratených vecí, noc, keď všetko môže ožiť – dokonca aj hračky. A tak sa Jack a Vianočné prasiatko, otravná náhrada za Mapiho, ktorú Jack dostal od svojej nevlastnej sestry, vydajú na úchvatnú a dobrodružnú cestu po Krajine stratených. Tušíte, že to bude poriadna jazda? To si teda píšte! 

Vždy ma fascinovala autorkina predstavivosť a spôsob, akým dokáže vyrozprávať svoje príbehy. Inak to nie je ani v prípade Vianočného prasiatka. Rowlingová vytvorila úplne nový magický svet, a to Krajinu stratených so šiestimi čarovnými mestami. Hlavný hrdina nimi postupne putuje a hľadá svoju stratenú hračku. Počas tejto náročnej cesty stretáva ďalšie zázračné postavy, ako napríklad obedárika Obedka, adresára Ada, šerifa Sklíčka, pokémovú kartičku Pokyho či Modrého zajka. Hoci by ste si mohli povedať, že ide o klasickú rozprávku, pri ktorej je už dopredu jasné, ako skončí, nie je to celkom tak. Autorkine pútavé rozprávanie, ktoré dopĺňajú autentické ilustrácie Jima Fielda, vás núti pokračovať v čítaní a zároveň rozmýšľať, či knižka naozaj skončí tak, ako si myslíte. To vám ale, bohužiaľ, neprezradím. :-)

„Strácanie je súčasť života,“ pošepkal Mapi Jackovi do ucha a rypáčikom mu postrapatil vlasy. „No niektorí z nás žijú, aj keď sme stratení. A to vďaka láske.“

Pri fantasy knihách je veľmi dôležitý preklad, ktorý môže príbeh pozdvihnúť na ešte vyššiu úroveň, ale naopak mu môže aj poriadne uškodiť. Vianočné prasiatko mala na starosti Oľga Kralovičová, prekladateľka kníh o čarodejníkovi Harrym Potterovi, ktorá však svoju úlohu zvládla na výbornú. Oceňujem najmä jej kreativitu v názvosloví jednotlivých miest Krajiny stratených. Príbeh vďaka mestám, akými sú Zapatrošené, Haraburdy, Bedabeznich či Nepotrebnice, naberá úplne iný rozmer. 

Drobný nedostatok však vidím v celkovom námete príbehu, ktorý mi vo viacerých kapitolách pripomínal rozprávku Coco. Podobnosť som našiel napríklad v procese oživenia stratených predmetov, ale aj v noci zázrakov a stratených vecí ako takej. Aj napriek tomu však považujem Vianočné prasiatko za výnimočný príbeh s výnimočnými myšlienkami, ktoré vyčarujú úsmev na tvári každého čitateľa. 


Ako som spomínal na začiatku, Vianočné prasiatko má veľmi veľký potenciál získať si vás – a to nielen vďaka krásnej obálke, ktorá sa už vyníma vo všetkých kníhkupectvách. Rozprávanie J. K. Rowlingovej upozorňuje najmä na dôležitosť priateľstva, odvahu a nádej, bez ktorej by bolo už dávno všetko stratené. Verím, že na čarovné posolstvo tejto knihy čitatelia nezabudnú ani v momente, keď sa Vianoce skončia. Už teraz vám prajem krásne čítanie. :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Okamih, ktorý všetko zmení | recenzia knihy Po celý čas (R. Lippincottová, M. Daughtryová)

Autorské duo Rachel Lippincottovej a Mikki Daughtryovej sa čitateľom predstavilo už v románe Na pár krokov, ktorý rozprával príbeh dvojice pacientov s cystickou fibrózou . Tentokrát prichádzajú s odlišnou, no zároveň veľmi podobnou zápletkou. A hoci by podľa anotácie mohlo  Po celý čas vyznieť ako „klasický román o strácaní a nachádzaní “, nie je to celkom tak. Kyle nemá dôvod pochybovať o svojej budúcnosti. Počas strednej školy tvoria s Kimberley nerozlučný pár a chystajú sa nastúpiť na rovnakú univerzitu. Všetko zmení noc po maturitnom večierku a tragická autonehoda. Kým Kyle sa preberá v nemocnici s poranením mozgu, Kimberley nehodu neprežila. Zdá sa, že nikto z najbližších nedokáže pochopiť, čím si Kyle prechádza. Výnimkou je Marley. Tá vie, aké je to stratiť milovaného človeka. Navyše je presvedčená, že za to nesie vinu. Vzájomným porozumením si liečia rany a upevňujú puto medzi nimi. Kyle neveril, že by ešte mohol byť šťastný, ale aj tak má pocit, že sa blíži niečo, čo mu opäť

Naučte sa rozoznať klamára | recenzia knihy Ako prekuknúť druhých ľudí (Joe Navarro)

Predstavte si, že sedíte uprostred kaviarne. Muž dva stoly pred vami je na pracovnom stretnutí a často sa pozerá do zeme . Takisto nervózne klopká nohou o stoličku. Žena pri stole oproti má ruky vbok, zachováva si odmeraný postoj, avšak z jej tváre stekajú kvapky potu. To je len stotina neverbálnych prejavov , s ktorými sa každodenne stretávame. Nie každý ale rozumie ich pravému významu . Keď som sa dozvedel, že vo vydavateľstve Grada nedávno vyšla v slovenčine príručka, ako "prekuknúť druhých ľudí", neváhal som nad jej prečítaním. Autorom knihy je uznávaný Joe Navarro , ktorý niekoľko rokov pracoval pre FBI. Ako tvrdí vo svojej príručke, väčšina ľudí sa celý život díva, ale v skutočnosti nevidí . Mnohé neverbálne prejavy totiž nie sú úplne jasné a laik by si ich mohol vyjadriť len veľmi nepresne alebo skreslene .  Práve jeho kniha má bežným smrteľníkom pomôcť rozoznať jednotlivé neverbálne prejavy. Nesnaží sa označiť niekoho za klamára. Ako Navarro tvrdí, schopnosť roz

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyčajný