Preskočiť na hlavný obsah

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera, ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19. Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko, ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce. A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku...


Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku, pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho dodnes nezabudli. Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi. Teda... bolo, až kým sa v jeden Štedrý večer nestratilo. Lenže Štedrý večer je noc zázrakov a stratených vecí, noc, keď všetko môže ožiť – dokonca aj hračky. A tak sa Jack a Vianočné prasiatko, otravná náhrada za Mapiho, ktorú Jack dostal od svojej nevlastnej sestry, vydajú na úchvatnú a dobrodružnú cestu po Krajine stratených. Tušíte, že to bude poriadna jazda? To si teda píšte! 

Vždy ma fascinovala autorkina predstavivosť a spôsob, akým dokáže vyrozprávať svoje príbehy. Inak to nie je ani v prípade Vianočného prasiatka. Rowlingová vytvorila úplne nový magický svet, a to Krajinu stratených so šiestimi čarovnými mestami. Hlavný hrdina nimi postupne putuje a hľadá svoju stratenú hračku. Počas tejto náročnej cesty stretáva ďalšie zázračné postavy, ako napríklad obedárika Obedka, adresára Ada, šerifa Sklíčka, pokémovú kartičku Pokyho či Modrého zajka. Hoci by ste si mohli povedať, že ide o klasickú rozprávku, pri ktorej je už dopredu jasné, ako skončí, nie je to celkom tak. Autorkine pútavé rozprávanie, ktoré dopĺňajú autentické ilustrácie Jima Fielda, vás núti pokračovať v čítaní a zároveň rozmýšľať, či knižka naozaj skončí tak, ako si myslíte. To vám ale, bohužiaľ, neprezradím. :-)

„Strácanie je súčasť života,“ pošepkal Mapi Jackovi do ucha a rypáčikom mu postrapatil vlasy. „No niektorí z nás žijú, aj keď sme stratení. A to vďaka láske.“

Pri fantasy knihách je veľmi dôležitý preklad, ktorý môže príbeh pozdvihnúť na ešte vyššiu úroveň, ale naopak mu môže aj poriadne uškodiť. Vianočné prasiatko mala na starosti Oľga Kralovičová, prekladateľka kníh o čarodejníkovi Harrym Potterovi, ktorá však svoju úlohu zvládla na výbornú. Oceňujem najmä jej kreativitu v názvosloví jednotlivých miest Krajiny stratených. Príbeh vďaka mestám, akými sú Zapatrošené, Haraburdy, Bedabeznich či Nepotrebnice, naberá úplne iný rozmer. 

Drobný nedostatok však vidím v celkovom námete príbehu, ktorý mi vo viacerých kapitolách pripomínal rozprávku Coco. Podobnosť som našiel napríklad v procese oživenia stratených predmetov, ale aj v noci zázrakov a stratených vecí ako takej. Aj napriek tomu však považujem Vianočné prasiatko za výnimočný príbeh s výnimočnými myšlienkami, ktoré vyčarujú úsmev na tvári každého čitateľa. 


Ako som spomínal na začiatku, Vianočné prasiatko má veľmi veľký potenciál získať si vás – a to nielen vďaka krásnej obálke, ktorá sa už vyníma vo všetkých kníhkupectvách. Rozprávanie J. K. Rowlingovej upozorňuje najmä na dôležitosť priateľstva, odvahu a nádej, bez ktorej by bolo už dávno všetko stratené. Verím, že na čarovné posolstvo tejto knihy čitatelia nezabudnú ani v momente, keď sa Vianoce skončia. Už teraz vám prajem krásne čítanie. :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Úsmev, za ktorým sa skrýva bolesť | recenzia knihy Dúfať znova (Mona Kasten)

Nemeckú autorku Monu Kastenovú netreba špeciálne predstavovať. V slovenskom preklade jej za posledný rok a pol vyšla už štvrtá časť pentalógie Znova, ktorá opisuje príbehy napohľad obyčajných mladých ľudí. Každú z kníh venovala jednej dvojici postáv – a čitateľom postupne priblížila osud Allie a Kadena, Dawn a Spencera, Sawyer a Isaaca, a nakopon Everly a Nolana. A hoci na seba jednotlivé príbehy nenadväzujú, môžeme v nich identifikovať viaceré spoločné prvky. Everly Pennová neverila na lásku. Celé roky sa prizerala, ako jej mama trpí v násilnom vzťahu . Zážitky z detstva ju natoľko traumatizovali, že si mužov nepripúšťala k telu. Nechcela sa zamilovať. A už vôbec nie do svojho vyučujúceho. Ibaže Nolan Gates je šarmantný, inteligentný, sexi a iba pri ňom dokáže byť Everly sama sebou. Čím bližšie ho spoznáva, tým viac ju to k nemu ťahá. Avšak netuší, že za Nolanovým optimistickým prístupom k životu a nákazlivým nadšením pre literatúru sa v skutočnosti ukrýva bolesť . A tá by mohla znič

RECENZIA: Verum (Courtney Coleová)

Už na začiatku prvej knihy tejto série autorka svojich čitateľov varovala, že spôsob, akým príbeh rozpovie, sa nikomu páčiť nebude. Avšak nemohla na tom nič zmeniť, nič zmazať či pridať. Hoci považujem Nocte za vynikajúci a strhujúci román , nemal som pocit, že by mi na ňom niečo prekážalo alebo žeby autorka prekročila hranice znesiteľnosti . Na jej varovanie som zabudol a nebral ho vážne. Koniec druhej časti však každému úvodné autorkine slová pripomenie. Pýtate sa, aká bola moja reakcia po dočítaní Verum ? Nezmohol som sa ani na slovo. A pritom som mal pocit, že mi zápletka začína konečne dávať zmysel a že sa v nej aspoň sčasti orientujem. Veď aj samotný slogan druhej časti znie Pravda ťa oslobodí . No autorka mi dokázala, že som sa fatálne mýlil  a že moja verzia pravdy bola iba chybnou predstavou toho, čo sa v tejto knihe stalo. Kto je skutočný a kto nie? Kto je živý a kto mŕtvy? O všetkom sa môžeme iba domnievať.  "Na svojom osude musíme pracovať. Musíme zaň zapla

Priateľstvo či nenávisť? | recenzia knihy Kto druhému jamu kope (M. J. Arlidge)

Anglický spisovateľ  M. J. Arlidge je autorom viacerých krimi románov o vyšetrovateľke Helen Graceovej  –   Kto sa bojí, nech nejde do lesa; Ľúbi ma, neľúbi ma; Keď čert nespí a mnohých ďalších, ktoré v posledných rokoch vyšli aj v slovenskom preklade. Nedávno sa k nim pridal aj titul Kto druhému jamu kope , ktorý opäť potvrdzuje autorov výnimočný rozprávačský talent a odhodlanie držať čitateľa do poslednej chvíle v napätí.  „Máš hodinu života.“ Nič viac vo výhražnom telefonáte nezaznie. Spojenie sa preruší. Je to nejaký kanadský žart? Omyl? Nesprávne číslo? Všetko je lepšie ako mrazivá skutočnosť, že vrah sliedi, čaká a usilovne pracuje na tom, aby do hodiny splnil svoju hrozbu . Ale prečo to robí? Hľadanie odpovede zostane na ostrieľanej hlavnej vyšetrovateľke Helen Graceovej, ktorá má s podobnými prípadmi bohaté skúsenosti. Lenže tentoraz si vrah majstrovsky udržiava náskok nielen pred obeťami, ale aj pred bezradnou políciou. Chýba motív, stopa, podozrenie. Hodina strachu je dlhá