Preskočiť na hlavný obsah

Alyson Noel - Navždy (recenzia)


Po autonehode, ktorá ju pripravila o rodinu, dokáže Ever vnímať aury ľudí, čítať ich myšlienky a spoznávať ich životné príbehy. Recenzia na prvú časť série Nesmrteľní.

Stále si spomína na svoj predošlí život, ktorý bol určite lepší, ako ten, v ktorom sa nachádza teraz. Všetko by obetovala za to, aby mohla byť opäť so svojou rodinou. Nevykompenzujú to ani drahé dary od svojej novej „matky". Nájde si však dvoch priateľov: šialenú gothičku a gaya Milesa. Všetko sa zmení, keď do jej triedy nastupuje nový spolužiak - Damen August. Ako náhle sa ocitne v jeho spoločnosti prestáva vnímať aury a stráca kontrolu nad myšlienkami ľudí okolo nej.

Jeho oči sú tmavé a žiaria. Prstom hľadá na tvári moju jazvu. Tú, čo mám na čele. Presne tú, ktorú skrývam pod ofinou a nikto o nej nemá ani potuchy. Usmieva sa a púšťa mi ruku. Už zrazu necítim teplo, ktoré ma zaplavilo hneď, ako sa ma dotkol. Bolo to také príjemné, až som na chvíľu úplne zabudla dýchať.

Ever je šestnásťročné dievča. Na hlave nosí kapucňu a sama seba nazýva čudáčkou. Po príchode Damena sa z nej odrazu stáva „normálne dievča“ a nezadržateľne rýchlo sa ku nemu dostáva stále bližšie. Odhaľuje temné Damenove tajomstvá a jej úlohou je zachovať ich v tajnosti. Postava je na môj vkus až príliš precitlivená a miestami mi pripadala ako kôpka nešťastia. V niektorých situáciách sa vôbec nestotožňujem s jej rozhodnutiami, ktoré mi niekedy pripadajú hlúpe. Damen je (podľa Ever dokonalý) chlapec, ktorý sa stáva jej novým spolužiakom. Ever postupne odhaľuje jeho dokonalosť a snaží sa zistiť, v čom je „ľavý“. Počas celej knihy som sa nemohol zbaviť pocitu, že mi pripomína Meyerovej Edwarda.

Mám pocit, že mi v hrudi explodujú pľúca. Trhajú sa mi šľapky, takže bežím bosá, ale neprestávam. Bežím, aj keď mi ostré kamene režú spodky nôh. Neprestávam ani napriek pálčivej bolesti, ktorú cítim pod rebrami. Letím pomedzi stromy. Ich ostré konáre sa mi zapichujú do saka a trhajú ho zo mňa. Bežím ako o život – aj keď si nie som istá, či takýto život vôbec za to stojí. Už som takmer na konci lúky, čo vedie k cestičke, keď tu zrazu z hmly vystupuje Drina a postaví sa priamo predo mňa. Snažím sa jej vyhnúť a prebehnúť okolo nej. Ona mi však len nedbanlivo nastavuje nohu a ja padám rovno na tvár. Telo sa mi chveje od bolesti a plytko, trhano dýcham. Ústa mám plné krvi a na jazyku cítim jej trpkú kovovú chuť.

Kniha je písaná zvláštnym štýlom a to v prítomnom čase (poviem, povie...), ktorý bol pre mňa neobyčajný, pretože väčšina kníh je v úplne inom štýle. Pokojný dej vystriedalo v druhej polovici knihy napätie, ktoré ma nútilo dychtivo prevracať strany až do samého konca. Pred koncom sa na povrch dostávajú odpovede na otázky Ever. Dej je zaujímavý a nepredvídateľný. Táto kniha je niečím iná. Autorka dokonale vytvorila vzťah medzi Ever a Damenom. Vytkol by som jej však dejovú podobnosť medzi Meyerovej Twilightom (najmä 17 ročný Damen). Avšak aj napriek tejto skutočnosti knižku odporúčam, kúpa sa vám naozaj oplatí. Knižka bola pre mňa veľkým prekvapením. 

Moje hodnotenie:

Vydavateľstvo Slovart v súčasnosti vydalo druhý aj tretí diel (Modrý mesiac, Krajina tieňov), zakúpiť si ich môžete na stránke vydavateľstva Slovart. Na koniec by som sa chcel veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu SLOVART, ktoré mi s ochotou poskytlo recenzný výtlačok.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Rozdiel medzi spravodlivosťou a pomstou je len v tom, kto príbeh rozpráva | recenzia knihy Pavučina klamstiev (Julie Clark)

Julie Clark vo svete literatúry debutovala románom The Ones We Choose, ktorý vyšiel ešte v roku 2018. Pavučina klamstiev (The Lies I Tell) je v poradí jej tretia kniha a zároveň prvá, ktorá vychádza aj v slovenskom preklade. Jej anotácia mi už na prvý pohľad pripomínala príbeh Jedna nevinná lož, ktorý som tento rok čítal a ktorý si ma veľmi získal. Rozhodol som sa teda dať šancu aj Pavučine klamstiev a s odstupom času musím povedať, že to bolo skvelé rozhodnutie. Meg Williamsová . Maggie Littletonová. Melody Wildová. Rôzne mená, tá istá osoba – v závislosti od mesta a vytýčeného cieľa. Je to podvodníčka, ktorá vymaže svoje skutočné ja , aby sa stala tým, kým potrebuje. Raz študentkou vysokej školy, potom životnou koučkou alebo realitnou agentkou. A potom je tu Kat Robertsová . Už desať rokov čaká na návrat ženy, ktorá jej život prevrátila naruby. A keď sa jej dočká, je odhodlaná ukázať jej pravú tvár . No ako sa obe ženy postupne zbližujú, Katine dlhoročné predstavy o Meg sa začínajú...

Nikdy nestrácaj vieru v seba samého | recenzia knihy Stratení (Gayle Formanová)

Gayle Formanová na slovenskú scénu prišla pred deviatimi rokmi. Práve vtedy vyšiel jej román Ak zostanem , ktorý bol zakrátko vypredaný a vyžiadal si dotlač pôvodného vydania. Spolu s ním vznikol aj rovnomenný film . Tvorba Gayle Formanovej však neskončila uvedeným románom a v slovenskom preklade si čitatelia mohli neskôr prečítať Iba jeden deň s pokračovaním Iba jeden rok , Kam zmizla, Bola som tu  či Nehľadaj ma . Romány spájala podobná tematika lásky, rodiny, ťažkých životných rozhodnutí a teda tém, ktoré sú blízke každému smrteľníkovi. Jej najnovšia kniha Stratení je určená mladším čitateľom . Hovorí o hľadaní vlastnej cesty a seba samého, ale aj o tom, aké je byť stratený a na pokraji síl. Ako uvádza anotácia románu, človek by sa nemal nikdy hrať na niekoho, kým nie je, a mal by byť úprimný predovšetkým k sebe samému.  „ Vôbec sa nepoznajú, každý má iný život a iné problémy, ale všetci traja chápu smútok rovnako. Ako stratu. “ V rušnom Central Parku sa...