štvrtok, 17. novembra 2011

Alyson Noel - Navždy (recenzia)


Po autonehode, ktorá ju pripravila o rodinu, dokáže Ever vnímať aury ľudí, čítať ich myšlienky a spoznávať ich životné príbehy. Recenzia na prvú časť série Nesmrteľní.

Stále si spomína na svoj predošlí život, ktorý bol určite lepší, ako ten, v ktorom sa nachádza teraz. Všetko by obetovala za to, aby mohla byť opäť so svojou rodinou. Nevykompenzujú to ani drahé dary od svojej novej „matky". Nájde si však dvoch priateľov: šialenú gothičku a gaya Milesa. Všetko sa zmení, keď do jej triedy nastupuje nový spolužiak - Damen August. Ako náhle sa ocitne v jeho spoločnosti prestáva vnímať aury a stráca kontrolu nad myšlienkami ľudí okolo nej.

Jeho oči sú tmavé a žiaria. Prstom hľadá na tvári moju jazvu. Tú, čo mám na čele. Presne tú, ktorú skrývam pod ofinou a nikto o nej nemá ani potuchy. Usmieva sa a púšťa mi ruku. Už zrazu necítim teplo, ktoré ma zaplavilo hneď, ako sa ma dotkol. Bolo to také príjemné, až som na chvíľu úplne zabudla dýchať.

Ever je šestnásťročné dievča. Na hlave nosí kapucňu a sama seba nazýva čudáčkou. Po príchode Damena sa z nej odrazu stáva „normálne dievča“ a nezadržateľne rýchlo sa ku nemu dostáva stále bližšie. Odhaľuje temné Damenove tajomstvá a jej úlohou je zachovať ich v tajnosti. Postava je na môj vkus až príliš precitlivená a miestami mi pripadala ako kôpka nešťastia. V niektorých situáciách sa vôbec nestotožňujem s jej rozhodnutiami, ktoré mi niekedy pripadajú hlúpe. Damen je (podľa Ever dokonalý) chlapec, ktorý sa stáva jej novým spolužiakom. Ever postupne odhaľuje jeho dokonalosť a snaží sa zistiť, v čom je „ľavý“. Počas celej knihy som sa nemohol zbaviť pocitu, že mi pripomína Meyerovej Edwarda.

Mám pocit, že mi v hrudi explodujú pľúca. Trhajú sa mi šľapky, takže bežím bosá, ale neprestávam. Bežím, aj keď mi ostré kamene režú spodky nôh. Neprestávam ani napriek pálčivej bolesti, ktorú cítim pod rebrami. Letím pomedzi stromy. Ich ostré konáre sa mi zapichujú do saka a trhajú ho zo mňa. Bežím ako o život – aj keď si nie som istá, či takýto život vôbec za to stojí. Už som takmer na konci lúky, čo vedie k cestičke, keď tu zrazu z hmly vystupuje Drina a postaví sa priamo predo mňa. Snažím sa jej vyhnúť a prebehnúť okolo nej. Ona mi však len nedbanlivo nastavuje nohu a ja padám rovno na tvár. Telo sa mi chveje od bolesti a plytko, trhano dýcham. Ústa mám plné krvi a na jazyku cítim jej trpkú kovovú chuť.

Kniha je písaná zvláštnym štýlom a to v prítomnom čase (poviem, povie...), ktorý bol pre mňa neobyčajný, pretože väčšina kníh je v úplne inom štýle. Pokojný dej vystriedalo v druhej polovici knihy napätie, ktoré ma nútilo dychtivo prevracať strany až do samého konca. Pred koncom sa na povrch dostávajú odpovede na otázky Ever. Dej je zaujímavý a nepredvídateľný. Táto kniha je niečím iná. Autorka dokonale vytvorila vzťah medzi Ever a Damenom. Vytkol by som jej však dejovú podobnosť medzi Meyerovej Twilightom (najmä 17 ročný Damen). Avšak aj napriek tejto skutočnosti knižku odporúčam, kúpa sa vám naozaj oplatí. Knižka bola pre mňa veľkým prekvapením. 

Moje hodnotenie:

Vydavateľstvo Slovart v súčasnosti vydalo druhý aj tretí diel (Modrý mesiac, Krajina tieňov), zakúpiť si ich môžete na stránke vydavateľstva Slovart. Na koniec by som sa chcel veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu SLOVART, ktoré mi s ochotou poskytlo recenzný výtlačok.

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

Hľadáš niečo konkrétne?

O mne

Moja fotka

Mám 21 rokov a študujem žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Na to, aby ste ma spoznali lepšie, vám postačí začítať sa do mojich príspevkov, alebo ma kontaktovať v správe.

Kontaktujte ma

Partneri blogu

Sleduj pomocou bloglovin

Follow on Bloglovin

Následníci

Ďakujem Vám!

Stránka získala ocenenia Blog dizajn 2013 a 2014, takisto aj titul Ńuchal roka 2014. Ďakujem za podporu!

Archív blogu

Zobrazenia blogu

All rights reserved.
Copyright © Dominik Petriska 2017. Používa službu Blogger.