Preskočiť na hlavný obsah

Alyson Noel - Navždy (recenzia)


Po autonehode, ktorá ju pripravila o rodinu, dokáže Ever vnímať aury ľudí, čítať ich myšlienky a spoznávať ich životné príbehy. Recenzia na prvú časť série Nesmrteľní.

Stále si spomína na svoj predošlí život, ktorý bol určite lepší, ako ten, v ktorom sa nachádza teraz. Všetko by obetovala za to, aby mohla byť opäť so svojou rodinou. Nevykompenzujú to ani drahé dary od svojej novej „matky". Nájde si však dvoch priateľov: šialenú gothičku a gaya Milesa. Všetko sa zmení, keď do jej triedy nastupuje nový spolužiak - Damen August. Ako náhle sa ocitne v jeho spoločnosti prestáva vnímať aury a stráca kontrolu nad myšlienkami ľudí okolo nej.

Jeho oči sú tmavé a žiaria. Prstom hľadá na tvári moju jazvu. Tú, čo mám na čele. Presne tú, ktorú skrývam pod ofinou a nikto o nej nemá ani potuchy. Usmieva sa a púšťa mi ruku. Už zrazu necítim teplo, ktoré ma zaplavilo hneď, ako sa ma dotkol. Bolo to také príjemné, až som na chvíľu úplne zabudla dýchať.

Ever je šestnásťročné dievča. Na hlave nosí kapucňu a sama seba nazýva čudáčkou. Po príchode Damena sa z nej odrazu stáva „normálne dievča“ a nezadržateľne rýchlo sa ku nemu dostáva stále bližšie. Odhaľuje temné Damenove tajomstvá a jej úlohou je zachovať ich v tajnosti. Postava je na môj vkus až príliš precitlivená a miestami mi pripadala ako kôpka nešťastia. V niektorých situáciách sa vôbec nestotožňujem s jej rozhodnutiami, ktoré mi niekedy pripadajú hlúpe. Damen je (podľa Ever dokonalý) chlapec, ktorý sa stáva jej novým spolužiakom. Ever postupne odhaľuje jeho dokonalosť a snaží sa zistiť, v čom je „ľavý“. Počas celej knihy som sa nemohol zbaviť pocitu, že mi pripomína Meyerovej Edwarda.

Mám pocit, že mi v hrudi explodujú pľúca. Trhajú sa mi šľapky, takže bežím bosá, ale neprestávam. Bežím, aj keď mi ostré kamene režú spodky nôh. Neprestávam ani napriek pálčivej bolesti, ktorú cítim pod rebrami. Letím pomedzi stromy. Ich ostré konáre sa mi zapichujú do saka a trhajú ho zo mňa. Bežím ako o život – aj keď si nie som istá, či takýto život vôbec za to stojí. Už som takmer na konci lúky, čo vedie k cestičke, keď tu zrazu z hmly vystupuje Drina a postaví sa priamo predo mňa. Snažím sa jej vyhnúť a prebehnúť okolo nej. Ona mi však len nedbanlivo nastavuje nohu a ja padám rovno na tvár. Telo sa mi chveje od bolesti a plytko, trhano dýcham. Ústa mám plné krvi a na jazyku cítim jej trpkú kovovú chuť.

Kniha je písaná zvláštnym štýlom a to v prítomnom čase (poviem, povie...), ktorý bol pre mňa neobyčajný, pretože väčšina kníh je v úplne inom štýle. Pokojný dej vystriedalo v druhej polovici knihy napätie, ktoré ma nútilo dychtivo prevracať strany až do samého konca. Pred koncom sa na povrch dostávajú odpovede na otázky Ever. Dej je zaujímavý a nepredvídateľný. Táto kniha je niečím iná. Autorka dokonale vytvorila vzťah medzi Ever a Damenom. Vytkol by som jej však dejovú podobnosť medzi Meyerovej Twilightom (najmä 17 ročný Damen). Avšak aj napriek tejto skutočnosti knižku odporúčam, kúpa sa vám naozaj oplatí. Knižka bola pre mňa veľkým prekvapením. 

Moje hodnotenie:

Vydavateľstvo Slovart v súčasnosti vydalo druhý aj tretí diel (Modrý mesiac, Krajina tieňov), zakúpiť si ich môžete na stránke vydavateľstva Slovart. Na koniec by som sa chcel veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu SLOVART, ktoré mi s ochotou poskytlo recenzný výtlačok.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá ...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Sila šestky (Pittacus Lore)

Prišlo nás deväť, aby sme spoločne zmarili plány Mogadoráncov na ovládnutie Zeme. Z času na čas ma však prepadnú pochybnosti. Nezmenili sme sa? Všetci ešte veríme v naše poslanie? Ako to mám vedieť? Ostalo nás šesť. Ukrývame sa, usilujeme sa zapadnúť medzi ľudí, vyhýbame sa vzájomným stretnutiam... Naše schopnosti sa však nezadržateľne vyvíjajú a onedlho budeme mať dosť síl na boj. Je John číslom štyri a jeho boj znamením, na ktoré sme čakali? Videla som ho v správach. Sledovala som všetky články o tom, čo sa stalo v Ohiu. John Smith sa ocitol na úteku. Pre svet bol záhadou, no pre mňa... bol jedným z nás. A čo čísla päť a šesť? Nemohlo by jedným byť aj to dievča s havraními vlasmi z mojich snov? To, ktorého moc presahuje hranice mojej predstavivosti? To, ktoré môže mať dosť sily, aby nás všetkých spojilo? Marina vyrastá v kláštore plnom dievčat. Všetky po dovŕšení osemnástich rokov bez váhania odchádzajú a ona nebude výnimkou. Teší sa, že jej ostáva len päť mesiacov do dňa, ...